ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

tabory

 

divat

 

Kurzy madarciny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Blahoslavená Matka

autor: rovart
preklad: Andrea Gablyasz 2017-10-15

 

Blahoslavená Matka

 

Text odznel na vernisáži výstavy s názvom Blahoslavená Matka v centre MaJel (Košice, Alžbetína 42):

 

Vážený pán biskupský vikár, vážená pani riaditeľka, vážené dámy a páni! 

 

Túto čarokrásnu výstavu sme už otvárali na niekoľkých miestach Karpatskej kotliny, a úprimne priznávam, že pred slávnostnými príhovormi, ako je aj tento dnešný – si obyčajne prelistujem cirkevný kalendár a takmer vždy v ňom nachádzam sviatok Márie, ktorý je blízko tej-ktorej vernisáže.  

Mohol by som povedať, že vždy som si dokázal takto pomôcť a podoprieť svoje úvahy, ale je to citeľne viac, než holé vnuknutie myšlienok.

Je krásne objaviť, že snáď ani keby sme to chceli, by sme neboli vedeli lepšie zostaviť a načasovať túto mariánsku púť, v snahe čo najviac zosúladiť odkaz našich cirkevných sviatkov s mentalitou miesta, ktoré výstavu hostí a s postavením tohto miesta v dejinách nášho národa.  

Dátum košickej vernisáže pripadá na mesiac, v ktorom si Pannu Máriu pripomíname dvakrát: jeden sviatok sa oslavuje na celom svete, druhý je predovšetkým o nás, o Maďaroch. 

Ten prvý sviatok je venovaný Panne Mária Ružencovej, a nariadil ho pápež Pius V. na pamiatku bitky pri Lepante 7. októbra 1571. V tejto bitke stáli proti sebe kresťanská Svätá Liga a islamská Osmanská ríša. Druhý sviatok je venovaný Nanebovzatiu Panny Márie, a pápež ho povolil na žiadosť arciopáta Klaudia, pri príležitosti tisícročia založenia našej vlasti. Tento sviatok pápež Pius X. Svätý neskôr premiestnil na 8. októbra. 

Obidva sviatky sú vďakyvzdaním, ale obidva zároveň sprostredkujú jednoznačné zamietnutie určitej myšlienky. A obidva sú aktuálne  - tu a teraz.

Pri Lepante v roku 1571 bojovala združená kresťanská flotila s námornou armádou Osmánskej ríše. Dôraz sa tu kladie predovšetkým na prívlastok združená. Pápež viac ako päť rokov bojoval za vznik Svätej Ligy, ktorú napokon založili Pápežský štát, Španielsko a Benátky. Nemecko vynechali pre jeho slabosť spôsobenú vnútorným kresťanským rozpoltením, a Francúzsko z dôvodu jeho dobrých vzťahov s Turkami. Vtedy sa podarilo združenými silami zastaviť napredovanie islamského sveta, tak vzdialeného od kresťanských hodnôt, čo by znamenalo úplnú likvidáciu kresťanských tradícií a hodnotového systému v Európe.  

Boli aj vtedy takí, ktorí sa tejto náboženskej vojny nezúčastnili a boli aj vtedy takí, ktorí ochranu tradičných hodnôt považovali za dôležitú, pretože v nich videli záruku kresťanskej budúcnosti. Historické pramene hovoria o tom, že nebolo ľahké vytvoriť takéto spojenectvo – jedna krajina sa odvoláva na prázdnu pokladnicu, druhá sa „prefíkanými” spôsobmi snažila nájsť čo najmenší záväzok, napokon sa však osobné záujmy dostali do úzadia v prospech dobrého a svätého cieľa. 

Odkaz bitky pri Lepante je viac ako aktuálny, veď aj dnes zažívame to isté – svojskými zbraňami a spôsobmi dnešnej doby. Základná otázka je rovnaká tej, ktorou sa zaoberal Pius V. a cirkevní hodnostári vládnuci pred ním: môžeme zostať kresťanmi a pokračovať vo viere našich predkov?  

Sme schopní spojiť svoje sily, a v duchu Svätej Ligy sa vzoprieť cudzím hodnotám a jednotlivcom, ktorí za nimi stoja? 

Pre nás Maďarov, pre ktorých je kresťanstvo národotvorným prvkom, sa otázka kladie tak, či sa môže náš národ zachovať bez kresťanských hodnôt a bez Boha?  

Ak existuje kolektívne vedomie národa, tak potom ochrana kresťanstva je súčasťou  historického vedomia nás Maďarov. Kresťanstvo pre nás nie je iba plášťom, z ktorého sa kedykoľvek môžeme vyzliecť. K tomu však potrebujeme, aby tento plášť bol neporušený, bez trhlín, dier a opotrebovania. 

 

Vážené dámy a páni!

Na túto myšlienku bytostne nadväzuje druhý sviatok, sviatok Nanebovzatia Panny Márie. 

Naši predkovia v danej dobe pokladali za nebeské znamenie, že nás kráľ, Svätý Štefan umrel 15. augusta, v deň Nanebovzatia Panny Márie. Táto „zázračná” zhoda vysvetľuje, že podľa Hartvikovej legendy, ktorá vznikla v období  uhorského kráľa Kolomana Učeného „Štefanovo kráľovstvo bolo odovzdané do poručníctva večnej panny Bohorodičky, Márie.” 

Vzťah medzi Pannou Máriou a maďarským národom nedokázali zarmútiť ani vnútorné nepokoje v krajine po smrti kráľa Štefana. Pocta Blahoslavenej Matky začala opäť rozkvitať v čase vlády Svätého Ladislava, ktorého sme si v tomto roku pripomínali. Aj neskôr proti Mongolom a Turkom išli naši predkovia do boja s menom Ježiša a Márie.

Korunovaním Svätého Štefana sa začal viac ako tisícročný kresťanský príbeh nášho národa, túto udalosť považujeme za začiatok duchovnej obrody medzi Bohom a Maďarmi. Najmilšou sväticou tohto vzťahu sa stala Magna Domina Hungarorum, patrónka Maďarov, ktorú neochvejne uctievame dodnes.  

Naša doba obzvlášť potrebuje silu Panny Márie, ktorou dokáže zachrániť duše, prosiť o odpustenie a milosrdenstvo, pretože jej sviatok má určitý moment, ktorý stojí za zamyslenie. Etnograf Sándor Bálint vo svojej práci Kalendár sviatkov spomína, že na konci 19. storočia zákony o sviatkoch vo vtedajšom liberálnom národnom štáte nespomínajú, vypúšťajú meno ochrankyne Panny Márie. Tým okliešťujú národ od základu, vďaka ktorému sa stal národom prostredníctvom svätoštefanského diela.   

Neskôr, po roku 1917 trhlina na kresťanských tradíciách spôsobila národnú katastrofu v podobe ideálu, ktorý označila ateizmus za oficiálnu ideológiu, organizovane a násilne rozširoval zapretie Boha, ničil vieru v Boha a príslušné inštitúcie.   

A v ústave založenej na takýchto ideáloch budeme veru márne hľadať meno Boha a ochrankyne Panny Márie, nachádzame iba oslavu oslobodzujúcich činov Sovietskeho zväzu. 

Hoci sa táto svetová ríša, postavená na tehlách ateizmu a materializmu zrútila, dodnes pretrvávajú jej liberálne ideály. Našou úlohou je to, - a tu si pomáham slovami tu vystavujúceho umelca Jánosa Nagya - , aby sme ukázali svätosť  života, vieru v krásno, dobro, pravdu, vernosť, šťastie a v lásku k vlasti.” A keď som už spomínal zákony a ústavu, dovoľte mi citovať z aktuálnej ústavy, ktorá sa začína vetou „Boh žehnaj Maďarom” a končí sa myšlienkou „Nech je mier, sloboda a porozumenie!” 

 

Vážené dámy a páni, 

Sviatok Ružencovej kráľovnej vznikol v znamení porozumenia. Samotný ruženec je zväzkom mariánskych modlitieb, ovinutých Otčenášom. Porozumenie a väzba sú najdôležitejšími odkazmi dnešnej košickej vernisáže. 

Veľa mi napovedá skutočnosť, že boli časy, kedy Košice boli súčasťou Sedmohradského kniežatstva a symbolické je aj to, že náš sedmohradský knieža Gabriel Bethlen tu mal slávnostný sobáš s Katarínou Brandenburskou. To prvé nám pripomína jednotu nášho národa v Karpatskej kotline, a to druhé zasa jednotu s Bohom, keďže sobáš sa uzatvára pred Bohom.  

A táto myšlienka sa krásne spája so svojráznou ikonografiou Blahoslavenej Matky, základom ktorej je zobrazenie Panny Márie zo sedmohradského mesta Sumuleu Ciuc. Obraz Bohorodičky sa tu vynára zo ženskej  postavy oblečenej do slnka: na hlave má Panna Mária namiesto koruny s dvanástimi hviezdami maďarskú Svätú korunu, na jej rukách sedí malý Ježiš, držiaci v rukách kráľovské  jablko a v druhej ruke Máriinej vidíme žezlo. 

 

Vážené dámy a páni,

Jedna z vystavujúcich umelkýň, Ritta Hager, textilná výtvarníčka sa vyznáva takto: „Napriek neustálemu volaniu Boha bolo 20. storočie zväčša storočím odporu, storočím NIE. Toto storočie, 21. bude, dúfam, storočím ÁNO. ÁNO rovnaké tomu, akým odpovedala Mária anjelovi a prijala do seba Ježiša. Aj my sa môžeme stať Máriou, a môžeme prijať božieho syna. Stačí, ak odpovieme ÁNO.”

Nech Boh dá, aby sa tak stalo!

/Jenő Szász, predseda Výskumného ústavu národnej stratégie, Budapešť/

 

Fotky: Dóra Gráf