ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

tabory

 

divat

 

Kurzy madarciny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Dobrodružstvo jedného Courbetovho diela (1. časť)

autor: Miro Procházka 2014-07-30

 

Dobrodružstvo jedného Courbetovho diela (1. časť)

 História

 
      Dobre známa historikom umenia, nič nehovoriaca širokej verejnosti. Femme nue couchée zmizla bez stopy na konci 2. svetovej vojny a k zákonným majiteľom sa vrátila až po šesťdesiatich rokoch. Jej príbeh sa číta ako detektívka.
 
      Pred vojnou obraz patril slávnemu zberateľovi umenia, barónovi Ferencovi Hatvanymu, potomkovi jednej z najzámožnejších židovských rodín v Maďarsku. Hatvanyovci v XIX. storočí zázračne zbohatli na cukrovaroch a cisár František Jozef im udelil šľachtický titul. Významnú rolu hrali v maďarskom kultúrnom živote koncom XIX. a na začiatku XX. storočia.
 
      V roku 1881 narodený Ferenc Hatvany bol nadaným maliarom a absolventom parížskej Académie Julien. Umenie ho viac zaujímalo ako cukor a peniaze. Od roku 1908 zhromažďoval zbierku, ktorá zahŕňala okolo 2 500 prác, z toho 800 obrazov. Zbieral starých majstrov ako Tintoretto, Tizian či El Greco a maďarské umenie, perzské koberce zo 16. storočia, gobelíny a vzácne klenoty, lež jeho skutočnou vášňou bolo francúzske maliarstvo XIX. storočia. Prepychovú vilu na budínskom vrchu na Hunyadi János út 26 mu krášlili Ingres, Delacroix, Chassériau, Corot, Manet, Monet, Degas, Pissarro, Cézanne či Renoir.
 
      Osobitné miesto tu mal Courbet. Hatvanymu patril jeden z najslávnejších obrazov dejín umenia L’Origine du monde – Pôvod sveta. Tento detailný záber ženského prirodzenia si v roku v roku 1866 objednal osmanský diplomat Chalil Bej, ktorého zničujúca hráčska vášeň o dva roky neskôr dohnala svoju zbierku vydražiť v parížskom Hôteli Drouot. L’Origine du monde však nebol medzi vecami na predaj. Zmizol na  44 rokov, až do 26. novembra 1912, kedy istá madam Viale predala iný Courbetov obraz parížskej galérii Bernheim -Jeune.
 
      Predajná zmluva ho označuje ako „krajinu - morské pobrežie (hradnú pevnosť),” čo ozaj znázorňuje. Ale krajinka bol zastierací manéver pre L’Origine du monde. V júni roku 1913 Hatvany od galérie odkúpil obe diela. Krajinnú kamufláž predal ďalšiemu slávnemu maďarskému zberateľovi – svojmu švagrovi, barónovi Mórovi Lipótovi Herzogovi. Dnes krajinka, známa ako Jazero v Neuchâtel, je v budapeštianskom Múzeu krásnych umení. Havany v tom istom roku získal druhého erotického Courbeta od berlínskeho obchodníka s umením Paula Cassirera. Femme nue couchée – Ležiaca nahá žena bola súčasťou série aktov z 80. rokov XIX. storočia, považovaných svojou dobou za sporné či dokonca škandálne, ktoré však pomohli posunúť vtedajšie umenie od vyumelkovanosti a akademizmu k súčasnosti a prirodzenosti. Kedysi patrila kniežaťu z Wagramu, neskôr legendárnemu maďarskému zberateľovi Marcellovi Nemesovi. Hatvany vlastnil aj Courbetových ozrutných Zápasníkov (teraz v budapeštianskom Múzeu krásnych umení), Ženy kúpajúce sa v lese, Podobizeň Julesa Bordeta, Vlnu, a jedno zátišie. Išlo nepochybne o jedného z najvýznamnejších súkromných zberateľov Courbeta na svete.
 
      Revolučnou vládou skonfiškované Hatvanyho poklady po páde krátkodobej Republiky Rád v roku 1919 majiteľovi opäť vrátili. V medzivojnovom čase kultúrou praskajúca vila bola zhromaždiskom umelcov, znalcov a významných návštevníkov Budapešti ako Thomas Mann. Nahá ležiaca žena trónila v jednom z veľkých salónov, kým Pôvod sveta vykázali do barónovej súkromnej kúpeľne. V roku 1940 Hatvany vystavil niektoré zo svojich pokladov, vrátane Femme nue couchée, v budapeštianskom umeleckom inštitúte kňažnej Évy Almássy-Telekiovej. To bola na dlhé roky jej posledná verejná prezentácia.
 
      Vstup Maďarska do vojny všetko zmenil. Po prvom spojeneckom bombardovaní Budapešti v septembri roku 1942 si Hatvany konečne uvedomil nebezpečenstvo a 350 veľdiel zo svojej kolekcie uložil na mená dvoch nežidovských zamestnancov v trezoroch troch budapeštianskych bánk. Objemní Zápasníci ostali vo vile, keďže nijaký bankový sejf pre nich nebol dosť veľký. O dva roky neskôr Hatvanyho vilu obsadili dôstojníci SS. Počas zimy 1944–45 státisíce budapeštianskych Židov deportovali do Osvienčimu alebo povraždili maďarskí nyilasi. Hatvany holokaust prečkal v úkryte. Obrazy z bankových trezorov zmizli, vilu vyrabovali, najprv SS, vzápätí nyilasi. Potom ju zničila bomba.
 
      Osud diel ostal záhadou do konca studenej vojny. Až v období perestrojky koncom 80. rokov vyšlo najavo, že niektoré z Hatvanyho pokladov ukrýva múzeum v Nižnom Novgorode. Červená armáda vraj maľby našla v dedinke Reinberg, a vzala ich do Ruska.
 
      Po dobytí Budapešti sovietskou armádou bankové trezory vypľundrovali. Umelecké diela však zrejme nezhabali oficiálne oddiely, ktorých poslaním bolo zasielať korisť do Sojuzu, ale padli do rúk súkromných plieniteľov. Podľa maďarského historika umenia Istvána Genthona sa po hradnom vrchu pohybovalo sovietske vojenské vozidlo s Femme nue couchée vyrezanou z rámu a prichytenou na nepremokavej plachte. Ďalší zdroj hlásil, že sovietske jednotky jazdia ulicami spustošeného mesta v otvorenom aute, mávajúc L’Origine du monde. Hatvany a maďarskí činitelia sa ulúpené diela pokúšali vymôcť od sovietskej vojenskej administratívy. Bezvýsledne.
 
      V roku 1946 Hatvanyho oslovil sovietsky dôstojník, zrejme rodený Maďar, keďže hovoril bez prízvuku. Barónovi povedal, že je mu ochotný vydať obrazy za primeranú odmenu. Hatvany vykúpil desať plátien   „oslobodených“ z bankových trezorov sovietskymi oddielmi, vrátane Courbetovho L’Origine du monde a Podobizne Julesa Bordeta, Ingresovhej Malej kúpajúcej sa, ako aj prác Delacroixa, Daumiera, Maneta.
 
      Rok nato Hatvany Maďarsko, ktoré smerovalo k ľudovej demokracii, opustil. Dostal oficiálne povolenie vyviezť jednu maľbu zo svojej zbierky — dielo v očiach kultúrnych činovníkov bez umeleckej hodnoty. Bol to, pochopiteľne, L’Origine du monde. Ďalšie zachránené obrazy z krajiny vyviezli po jeho odchode.
 
      Hatvany posledné roky strávil v milovanom Paríži a vo Švajčiarsku. Aby vyživil rodinu, rozlúčil sa s ostávajúcimi pokladmi. Courbetova Podobizeň Julesa Bordeta a Ingresova Malá kúpajúca putovali do komerčných Knoedler Galleries v New Yorku. Podobizeň je teraz v štokholmskom Nationalmuseum. Ingresovo veľdielo zakúpil Laughlin Phillips a stalo sa jedným zo zlatých klincov jeho múzea vo Washingtone, D.C. V roku 1955 L’Origine du monde predali na aukcii za 1.5 milióna frankov. Jeho novým vlastníkom bol slávny psychoanalytik Jacques Lacan. Teraz visí v Musée d’Orsay.
 
      Hatvanyho steny zívali prázdnotou. Až do smrti sa pokúšal vypátrať svoju zbierku, z ktorej sa mu vrátilo sotva päť percent. Často navštevoval Louvre a črtal pastel za pastelom s výstavnými miestnosťami plnými obrazov. Zomrel v roku 1958.
 
/pokračujeme/