ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otváracie hodiny

 

tabory

 

divat

 

Kurzy madarciny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

ŠÚV

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Hodnotiaca správa za rok 2017

autor: Ágnes Kovács
preklad: Andrea Gablyasz 2018-01-26

 

Hodnotiaca správa za rok 2017

 

V Kabule zase úradovalo zlo, choromyseľní fanatici pri Káhire napadli koptských kresťanov, zúri hlúposť, šialenci rečnia z piedestálu a kdekto sa považuje za jasnovidca a pasuje sa za inkvizítora súvzťažností… Celý svet je plný amatérskych politikov a každý muž či žena je presvedčená o tom, že práve on či ona rozhodne …. 

Zasadol som tu za stôl, aby som napísal koncoročné hodnotenie, ale som nepokojný, viackrát som vyšiel za svojimi koňmi, stále odďaľujúc písanie. Teraz už píšem, ako to aj vidíte... ale radšej sa ešte opäť prejdem. 

 

Kde by som len začal...

Možno tým najdôležitejším! Počet našich podujatí v tomto roku takmer dosiahol 300. Možno ani nie práve ten počet je smerodajný, ako to, že po dvadsiatich troch rokoch sme konečne korunovali našu existenciu košickým sídlom. Vďaka štátnemu tajomníctvu národnej politiky sme získali skvelú budovu, Rovás sa stal majiteľom zrekonštruovanej, dvojpodlažnej, podpivničenej budovy s dvomi nádvoriami, v centre mesta, na konci Alžbetinej ulici – alebo na jej začiatku, ako sa to vezme. Nie je to prenájom, je to naše zavkladované vlastníctvo!

 

Spočiatku sme si mysleli, že sa vysťahujeme z nášho doterajšieho sídla na ulici Kmeťovej a v srdci Košíc vytvoríme novú kvalitu. Potom sme uvažovali o tom, že si ponecháme obidve budovy, pretože budúcnosť Löfflerovho domu závisí od toho, či dokážeme zarobiť na nájomné a režijné náklady. Nadarmo sme totiž hľadali v Košiciach a v okolí maďarskú komunitu, ktorá by dokázala prevziať Löfflerovu vilu a dôstojne ju prevádzkovať, znášať náklady na jej prevádzku – to znamená, že keby sme sa budovy vzdali, jej ďalší osud by bol určite spečatený. My sme schopní zachovať a prevádzkovať obidve, dokazuje to uplynulý rok a predchádzajúcich 23. 

 

Na Rovás sa rôzni ľudia rôzne pozerajú, závisť šíri množstvo ohovárania a mylných informácií. Podstatné je, že existujeme už 23 rokov a rozumieme tomu, čo robíme. Vytvorili sme vnútornú štruktúru, akou len málokto disponuje. Väčšina našich členov má vysokoškolský diplom, mnohí študovali v zahraničí, všade na svete – a podľa vlastných slov sa vrátili preto, lebo sme tu boli my, a bez tejto komunity by nemali dôvod zostávať. Vysoká škola však u nás nikdy nebola smerodajná, to je veľmi dôležité si ujasniť. Rovás znamená určité správanie, rovnaký rebríček hodnôt, duševné príbuzenstvo. Nejde o školu či titul, ale o priateľstvo, družbu, kamarátstvo. 

 

My sme  nikdy nechceli byť lepší ako ostatní, nikdy sme nebojovali proti niečomu, ale vždy za niečo! Je to pre nás veľmi dôležitá definícia, mohli by sme povedať, že je to naša základná filozofia, kategorický imperatív. Je to aj dôvod nášho úspechu. 

Dokážeme uspieť pri výberových konaniach a vieme aj uskutočniť víťazné projekty. Naše členstvo tvoria dobrí priatelia a ľudia, ktorí radi trávia čas spolu a užívajú si spoločnosť toho druhého. Máme aj takých členov, s ktorými sa stretávame raz, dvakrát do roka (aj takých, s ktorými si priebežne píšeme, ale osobne sa stretávame nanajvýš raz za dva roky). Podstatou našej vnútornej štruktúry je priateľstvo. Ľudia do našich životov prichádzajú i odchádzajú, priateľstvo si nie je možné vynútiť. Vo vnútornej štruktúre však zotrvá iba ten, s ktorým sa takéto puto vytvorí. Rozkol, zoskupovanie a sebectvo vedúce k vedľajším cestičkám sa netoleruje. 

 

Teraz nebudem hovoriť o tom, čím vlastne Rovás je, hoci z roka na rok sa stretávame s ľuďmi, ktorí sa nazdávajú, že fungujeme ako akákoľvek iná organizácia. S ľuďmi, ktorí sa neunúvajú preštudovať si vyhlásenia Rovása a potom tárajú dve na tri, ak sa ich niekto s údivom opýta.  

 

Ale to predsa nevadí, ver mi, len prechádzame životom, občas je dobre, a potom si zvykneme.  

 

To, že sa nám podarilo získať Gacsayho dom na Alžbetinej ulici v Košiciach, zrazu prinieslo celý kopec dôležitých a nových úloh, prijali sme záväzok a poslanie, ktoré už presahuje rámce občianskeho združenia. Vyvstala potreba inštitucionalizácie. V nehnuteľnosti na Alžbetinej ulici sme teda vytvorili Dom maďarskej prítomnosti – v skratke MaJel – podľa maďarského názvu  Magyar Jelenlét Háza. MaJel je zároveň slovnou hrou, reakciou na to, že výraz “súčasný” si vyvlastnilo konceptuálne umenie a experimentálne, dnes už ani len trochu nie nové Nové médium. Ak už nevieme označiť trendy výtvarného a tvorivého umenia, ktoré nepatria do spomínaných umeleckých trendov, napriek tomu, že sú viac ako aktuálne, slovíčka Ma (dnes) a Jel (znamenie), v zmysle zanechať znamenie, zrazu nadobudajú iný výklad. Dom, v ktorom sprítomníme maďarskú kultúru a mentalitu, získava ďalší zmysel. Bez zmyslu, výkladu a intelektuálnej vrstvy nemôžeme ani dúfať v súdržnosť, my Maďari v súčasnosti sme oslabení rozdielmi, ktoré si medzi sebou vytvárame, tým že sa neustále hádame a staviame sa proti sebe.  

Naším cieľom je predovšetkým vzdelávanie mládeže a posilnenie ich vedomia, pretože práve oni budú intelektuálmi politikmi, umelcami a učiteľmi v čase našej staroby a ich deti sú našou budúcnosťou. Existuje príslovie, že Maďarom nie je ten, kto má maďarských predkov, ale ten, koho potomkovia budú tiež Maďarmi. My nie sme nacionalisti, to považujem za dôležité konštatovať – a ako som to už písal v inom kontexte, nebojujeme proti druhým, ale sami za seba! Sme Maďari. Nie je to veta zvolacia, želacia, ani len opytovacia, ale oznamovacia. Aj naši vnuci budú Maďarmi. 

V Dome Majel môžeme organizovať rôzne podujatia, výstavy, predstavenia, prezentácie, koncerty a konferencie, a môžeme ponúknuť možnosť košickej prítomnosti takým spoločnostiam a inštitúciám, ktorých úroveň dôstojne reprezentuje Maďarsko a Maďarov mimo jeho dnešných hraníc pred Slovákmi a naopak: slovenským fyzickým a právnickým osobám môžeme zabezpečiť prezentáciu v Maďarsku.  

Umožnili sme obciam z okolia Košíc, aby sa u nás prezentovali a získali trvalú prítomnosť v Košiciach. Už 10 obcí uvítali v priestoroch centra MaJel Košičanov, ďaleko presahujúc ich očakávania, s veľkým úspechom.

Máme za sebou skvelé výstavy, napríklad tú venovanú Blahoslavenej matke, ktorá sa po Budapešti a Kluži zastavila na polceste smerom do Krakova v nami založenej Galérii FiguratiF. Prostredníctvom tejto výstavy zavítali skrz svojich diel do Košíc velikáni maďarského umenia: okrem iného  Marcell Jankovics, Imre Makovecz, István Orosz alebo Tamás Cseh, ktorý je viac známy ako hudobník, hoci je i výborným grafikom.  Maďarská umelecká akadémia u nás odhalila najnovšie dielo Juraja Bartusza, Jakobyho bustu. Vystavoval u nás Jóska Szurcsík, Márton Barabás, s ktorým sme spolupracovali na maľbách v novom kostole v Sancraieni (Rumunsko) Predstavil sa Péter Matl, Kinga Diénes, predstavili sme plagáty Eugena Króna, litografie Honorého Daumiera, vystavili sme maľbu od Murilla – v súvislosti s ktorou sme zorganizovali aj prednášku a odborný výklad. Konalo sa u nás nespočetné množstvo diskusií, prezentácií kníh a umelcov. Veľkému záujmu sa teší aj naša večerná škola, a v tomto roku sme mali najviac účastníkov na našej letnej akadémii v Tihanyi.

V Löfflerovom dome sme zriadili Umeleckú základňu Rovás, práve prebieha vytváranie ateliérov a apartmánov. Dúfame, že do letnej akadémie budú práce ukončené. 

Za veľký úspech považujeme našu spoluprácu vytvorenú s Výskumným ústavom národnej stratégie v Maďarsku, naše výstavy organizované s Galériou Forrás, dohodu u spolupráci s košickou ŠUV-kou, v zmysle ktorej spoločne prevádzkujeme našu Večernú školu. V súčasnosti rokujeme o memorande o spolupráci so Starým mestom. Medzi naše ďalšie úspechy radíme aj podporu maďarských obcí v okolí Košíc a vôbec, tú skutočnosť, že dokážeme držať krok s výzvami a zmenami.