<<< Späť na hlavnú stránku

Útržky z krídel
redaktor: Richard Kitta	2012-07-22

 

 

Ľubica Holubcová - Útržky z krídel

 

Útržky z krídel

 

Krajina hmly,
ometám mliečnu clonu,
krútim vnemom
ako závitom žiarovky
až do presvetlenia priestoru,
letná snímka snehuliaka.
V predzáhradke chuť
na pečené gaštany,
práchnivý akt.
Za domom trs šedivých púpav,
rozpárané švy,
zasa sedím v manéži vrhačky obrazov,
nech zabudnem, že vzdialenosť
je iba život vypitvaný sekundami.
Húpajúce kolená anarchie
a ja ako strihačka nechtov amputovanej nohy.
Toto je moment pravdy, škoda,
že upálený do horkosti
a tak iba premrhané sliny poháňajú
hodiny v serpentínach.

 

Tretí rozmer z infekcie života

 

Atlas bolestí,
fantómových,
v ňom strany číslované
údermi dvanástej.
Ponúkam ho rukami tržnice
ako svetadiel s rečovou chybou.
Okoloidúcim narástli plecia, zase nie o svojich,
odvrátená strana pohľadu,
len dážď prekričal ráčkovanie
o rakoch a ich klepetách,
o riekankách pre mŕtvych,
o škrípajúcich koľajniciach
v hryzákoch úteku,
zase som tu,
urozprávaná do kamelota,
bez iniciálok bulváru beznázorová.
Už neprší,
papieru sa vydulo brucho
a na zem čľupla holá pravda,
že svet je preplnená čakáreň
u logopedičky.

 

Len okno ma delí od seba

 

Z ulice ma zdraví žena.
Vyretušovaná podľa predlohy
siamskeho dvojčaťa,
pokorne do mňa odloží oči.
Vzďaľovaním približujúci sa amok,
prasknutie cievy v empatii
a potom choreografia
baletu o bezcitnosti.
Nočné klopanie na sklo,
dievčatko s mliečnymi zubami,
v rukách kniha
Šrófikove dobrodružstvá.
Áno, pamätá sa,
posteľ s ľanovou plachtou,
pod ňou uležané steblá slamy
a stará mama
rozguľujúca cesto na perky,
jedna izbička s kachľami
a pokoj po obvode.
Neodchádzaj!
Ale ráno nemilosrdne
štiepi hánky detských prstov.
Volant, na ňom sila väčšiny,
točenie podľa pravidiel systému.
Smerovky vyhodené do oboch strán,
zabuchnutie za plechovou schránkou
a odkráčanie ku kolíske sudičiek.

 

A volanie sa ozvalo bez hlasiviek

 

Patrí sa zblížiť s domácimi
rozkrojiť jablko na zdravé mesiace,
kôstku predĺžiť do stromu poznania,
pokoj vo dverách bez
kľučkovania.
Slová miešať
bez zvučky hazardných hier,
bez závislosti vykrádača živých hrobov,
ilustrácie založené do príbehu,
ako sa nestať odvrátenou
tvárou človeka.
Stôl s poslednou večerou
na území nepriateľov,
hodiny striasli zo seba tiky
drnčiacich nervov,
zostalo vľúdne tak,
tak.

 

Ľubica Holubcová

 

vydavateľstvo Dali, 2012

 

Útržky z krídel

Otvor galériu: http://www.rovart.com/sk/gallery.php?id=635