Svojou povahou si maliar - zenbudhista… Z koho alebo čoho máą najväčąiu srandu? Čo »a drľí pri ľivote?
Keď µudia niečo pokazia, ale tvária sa, ľe to tak má by». Nastavujú mi tým zrkadlo.
… asi biofotóny.
Myslíą, ľe tento svet speje do záhuby? Prečo potom ufónci a kataklyzmatické obrázky usmiatych vírusov a príąeriek v rôznych ątádiách vzniku a rozpadu?
Ja si myslím, ľe záhuba je zlé slovo, skôr to bude párty. Niekedy si zamieňame dojmy s pojmami.
Tým, ľe prenáąaą na svoje plátna (ktoré predstavujú vo výtvarnom umení určitú tradíciu) (b)análne témy, a tvárią sa pritom komiksovo, zdá sa, akoby si sa vysmieval nielen tejto povrchnej dobe ale aj zo vąetkého čo bolo. Je to tak? Myslíą si, ľe existujú aj iné reálne východiská z tohto stavu ako sú smiech, výsmech?
Skôr by som povedal, ľe sa zabávam, narábam svojvoµne a samoúčelne s rôznymi ikonografiami a symbolmi. Moľno to vyznieva ako výsmech ale nie je to určite zámerom. Zábava sa mi zdá prijateµnejąie slovo.
Určite existujú, ale tento spôsob ventilácie je pre mňa prijateµnejąí.
Celkom nedávno ste spolu s Martinom Kudlom absolvovali autorskú výstavu pod názvom “root” v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach. Aká bola filozofia výstavy? Čo ste si od nej sµubovali? Aké boli ohlasy?
Filozofia bola spoji» nespojiteµné. Človek nemusí by» umberto eco aby zistil, ľe naąe prístupy v tvorbe sú trochu rozdielne. Chceli sme spravi» podµa naąich moľností dobrú výstavu a tak sa aj stalo. Ohlasy boli, sú a budú pozitívne. Tým by som chcel poďakova» Oliverovi Tomáąovi a Martinovi Cubjakovi, ľe majú cit pre dobré umenie. :D
Je niečo, čo sa ti na tvojej tvorbe nepáči, ale vieą, ľe to tam by» musí, ľe o tom musíą jednoducho hovori»? Si občas konformista?
Občas kalkulujem s postavičkami, lebo viem, ľe niektoré majú vačąí charizmatický vplyv na publikum.
Ja sa skôr pokladám za dobrovoµného loosera.
Aký zmysel vidíą v maµbe, ktorá je asociatívna a vzniká priamo na mieste? V čom spočíva hodnota takéhoto obrazu?
Neviem, ja skôr ako zmysel hµadám veselé nezmysly. Niekedy iba nezmysly.
V projekte SPOTs, ktorý mal za úlohu zrevitalizova» opustené výmenníkové stanice na koąických sídliskách si figuroval ako vedúci workshopu Sídliskové príąerky. Čo bolo cieµom tejto akcie, ako prebiehala?
Cieµom bolo, aby sa deti na sídlisku cítili konečne ako doma. Chceli sme, aby deti mali rados» z tvorby a výtvarného umenia a myslím, ľe sa nám to podarilo. Najväčąou naąou odmenou bolo vidie» eąte o pol osmej večer ako posledný účastník worshopu - osemročné dievčatko dokončuje na stene koníka.
Si ątudent Fakulty umení v ateliéri prof. Rudolfa Sikoru. Aký je tvoj vz»ah k jeho a jeho vz»ah k tvojmu umeniu? Berieą na vedomie reakcie okolitých µudí na svoju tvorbu, alebo ich nechávaą v pozícii bezmocných divákov?
Myslím, ľe sa výtvarne akceptujeme. Aspoň dúfam.
Ja ich do pozície bezmocných divákov násilne staviam, nemajú inú moľnos». :D
Predposledná otázka je gastroenterologická: Akú symbolickú (falickú?) a výpovednú hodnotu predstavuje v rámci tvojich kompozícií mrkva?
Páči sa mi, ale surová mi nechutí.
Chcel by si raz visie» vo vąetkých galériách alebo obývačkách? Čo je pre teba najväčąou motiváciou? Sláva, poznanie, peniaze, pocit naplnenia…
Aby slávni µudia platili za moje poznanie veµké peniaze a boli tým pocitovo naplnení. :D
za rozhovor ďakuje Richard Kitta
Radoslav Repický (1984)
1999-2003 ©kola Úľitkového Výtvarníctva Koąice, Propagačná Grafika
2003-2006 Fakulta Umení TU Koąice, Ateliér Súčasného Obrazu, doc. A. Szentepétery
2006-2009 Ateliér Experimentálnej Grafiky, prof. R. Sikora
2004
Prieskum výstava ątudentských prác V©VU, FU TU, Povaľská Galéria v ®iline
2005
SKART.sk, Kunstverein Heilbronn, Heilbronn, Nemecko
2006
1st Nagano International Video Art Festival 2006, Japonsko
2007
Mapovanie, výstava prác ątudentov FU TU, Múzeum A. Warhola, Medzilaborce
2007
International Film Festival videoart na MFF BA
2008
International Student Film Festival Early Melons BA-Videosekt
2008
Root – Martin Kudla, Rado Repický Múzem A. Warhola, Medzilaborce
O tom aký je smiech zvláątny, dôleľitý a liečivý hovorili uľ egyp»ania. Henry Bergsson, významný francúzsky intuitivista napísal o smiechu celý traktát. Smiechu sa treba uči». Aby bol náą smiech na úrovni, musíme sa vedie» zasmia» aj na sebe. Rado Repický o tom čosi vie a aj preto maµuje. Prináąame vám rozhovor s týmto mladým slovenským výtvarníkom. 
