(pokračovanie)
„Lucia, spájate µudí s humorom (4).“ Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej ľivota. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráľa na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie. – Súdruh nadporučík, rotná ... Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými sluchátkami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zloľkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zaľiari aura ľltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má ľlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. “... a girl with kaleidoscope eyes. / Cellophane flowers of yelow and green, / towering over your head.“ The Beatles: Lucy in the sky with diamonds. Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. O hodinku sa jej končí smena. Pozývam ju do reštaurácii neďaleko kasárne. V reštaurácii ju zase pozývam na sobotňajší ples. Pozvanie prijme. „V rôznych príručkách literatúry dnes nájdeme spomienky, ľe po vydaní diela sa cez Ameriku prehnala vlna „garpománie“, čo nakoniec odpovedá skutočnosti, ľe mladí čitatelia sa s hrdinami románu radi identifikujú, a dokonca ich svojimi ľivotnými postojmi a náladami napodobňujú; niečo podobné môľeme sledova» uľ od Goetheovho Werthera aľ po Holdena Caulfielda zo Salingerovho románu Kto chytá v ľite.“ NENADÁL Radoslav: Irvingova groteskní metafóra. 1990, In: Irving John: Svět podle Garpa, Praha: Odeon, 560 s., s. 555, ISBN 80-207-0131-1. Vraj to bolo hrdinstvo. Aspoň podµa sveta, v ktorom ľije Lucia. V skutočnosti je to vľdy inak. Kvôli dobrému hodnoteniu útvaru však treba ma» hrdinu. Hrdinstvo? Skôr š»astie v neš»astí. Bol to nočný cvičný let. Zráľka vo veµkej výške. Nedalo sa jej vôbec vyhnú». Dokonca zlyhal aj radar. Nikto nevedel ako sa to stalo. Moľno to vskutku bolo UFO. Nasledoval voµný pád. Mikrogravitácia – ako v kozme. V kokpite sa chaoticky vznášali prístroje z rozbitej palubnej dosky. Zlovestne z nich trčali zväzky káblov. Potom plochá vývrtka. Čo treba skôr zapoji». Automatický rádiokompas? Radšej umelý horizont! Najprv predsa treba vedie», kde je hore a kde dole. Paradox? Veď hore je nad hlavou a dole pod nohami. Nie však vo vývrtke! Hrôza. Za taký krátky okamľik sa nedá stihnú» zapoji» jediný prístroj. Toµko vzácneho času nedáva ani veµká výška. Iba okamľik. Na definitívne ukončenie alebo zmenu ľivota. Be or not to be? Pomoc prichádza priamo z nebies. Záľitok mystického dotyku kozmickej Matky. Spojka, ktorá spája s Matkou. Magickým káblom. Ako pupočnou šnúrou. Priamo do srdca cez ňu prúdia kozmické vibrácie, mysteriózny svit Luny a trblietajúcich sa hviezd. Moľno to bol iba výplod bujnej a do krajnosti vybičovanej fantázie – ale fungovalo to. Tvar a poloha súhvezdí najprv ukazujú, kde je hore a kde dole. A potom aj kde je letisko. Pravou rukou čarovanie s kniplom, µavou rukou s plynovou pákou. A nohami s pedálmi smerovky. Darí sa vyrovna» let a stabilizova» lietadlo. O chvíµu š»astné pristátie. „Take these broken wings and learn to fly. / All your life.“ The Beatles: Blackbird. Mystická trojica prvých písmen gréckej, hebrejskej a rímskej abecedy. – Alfa, alef a A. V rovnakom priestoročasovom dejinnom poradí je aj trojica AAA: astrológia, astronavigácia a astronómia. Je dobré ma» ako koníčka leteckú astronavigáciu. Koníček, ktorý môľe zachráni» ľivot. A keby to tak nebolo? Radšej na to nemyslie»! Stále sa však vracia utkvelá myšlienka. Čo tak vymyslie» spojku, ktorou by sa dalo µahko a okamľite zapoji» kaľdý prístroj.
„A Ódu na rados» (5), sprevádza váš radostný smiech.“ Óda na rados» od Johanna Christophera Friedricha von Schillera, v záverečnej časti Deviatej symfónie Dmol opus 125 od Ludwiga van Beethovena a radostný smiech Lucie Bílej. To sú slová, ktoré k sebe idú. „Michelle, my belle, / these are words that go together well, / my Michelle. / Michelle, my belle, / sont des mots qui vont très bien ensemble, / très bien ensemble. / I love you, I love you, I love you,/ that's all I want to say. / Until I find a way / I will say the only words I know that / You'll understand.“ The Beatles: Michelle.
„Len spomaµte, Lucia, veď aj zajtra je deň (6) a rozkvitnete krajšie, jak čerešňový kvet.“ Práca poµudštila opicu, práca zušµach»uje človeka a pozdrav medzi súdruhmi je čes» práci! Ale aby nám práca dobre išla, tak je občas potrebné aj spomali» a načerpa» nových síl do ďalšej práce a tak ďalej... Odpočinok po dobre vykonanej práci je takisto dôleľitý ako samotná práca. Aby sme nevyhoreli ako pre»aľená ľiarovka. Aby sme na druhý deň rozkvitli ako kvet. V rovnakej miere to platí pre našu duševnú aj telesnú stránku. Prírodné hodiny sú v našom vnútri nastavené tak, ľe dni sa pravidelne striedajú s nocami. Po kaľdej noci svitne nový deň. Noc a deň majú v našom ľivote rovnako významnú a nezastupiteµnú úlohu. Naše preľitky v nočných snoch s nadprirodzenými bytos»ami sú pre nás rovnako dôleľité ako tie, ktoré preľívame počas dňa s prirodzenými a skutočnými bytos»ami. Vlastne na takzvaných nadprirodzených bytostiach nie je nič nadprirodzené, lebo sú výsledkom nášho učenia a vzdelávania sa uľ odmalička. Rodičia nám rozprávajú a čítajú rozprávky o rozprávkových bytostiach. Neskôr si uľ sami čítame knihy s rozprávkovými, SciFi, hororovými a fantasy príbehmi. A všetky tieto nadprirodzené bytosti sa postupne sami od seba prirodzene vstrebávajú do nášho vedomia a podvedomia. Vraj v kaľdom z nás je ukrytý upír. Netreba sa ho bá», lebo nám vôbec neuškodí. Naopak, je uľitočný, prí»aľlivý, roztomilý a príjemný, len si to zo začiatku nie vľdycky uvedomujeme. Všímajme si, ľe ako citlivo upíra vnímala neľná ľenská duša. ®ene sa snívalo o milovaní, roztúľená sa zobúdza, ide k oknu a pozerá sa von. Vchádza upír. ®ena sa k nemu otočí a namiesto, aby pred ním utiekla, tak si vyzývavo siahne na prsník a µahne si do postele. Aj tieň ruky upíra jej potom siaha na prsník. ®ena v návale očakávanej rozkoše roztúľene zakláňa hlavu, aby sa upírovi oddala celou svojou dušou aj telom.
„Tam pri kúpeµoch, v Brusne (7).“ Na úvodnej stránke kúpeµov v Brusne je fotografia miestnosti s bazénom, ktorá nám pomohla nahodi» príjemnú atmošku. A aj vyrieši», ľe akým spôsobom by sme mali opísa» tie neopísateµné a nadprirodzené pocity, ktoré sme preľívali pri plávaní v bazéne. Miestnos» mala veµkú sklenenú stenu s výhµadom na blízky les. Nad bazénom svietilo veµké kruhové svietidlo. Odzrkadµovalo sa v skle, ako lietajúci tanier nad lesom. Odborne povedané, ako neidentifikova(teµ)ný lietajúci objekt, čiľe unidentified flying object, so skratkou UFO. Tento úchvatný pohµad vyvolával v nás spomienky na naše záľitky. A aj na tajomné znamenia a podobenstvá. Vtom prišla prekrásna masérka v bielom tričku, nohaviciach a sandáloch. Povedala, ľe o chvíµu uľ bude 22 hodín a treba s kúpaním konči». Pohµad na ňu nám vnukol náhly nápad, ľe by sme mohli spoločne zača» písa» príbehy podµa svojich fantastických záľitkov. Vrelo preto odporúčame všetkým milovníkom, obdivovateµom, záujemcom, pochybovačom a odporcom UFO, aby si prišli pred 22 hodinou zapláva» do bazénu v kúpeµoch Brusno. Pre zjavovanie sa UFO je to pravé orechové genius loci! Wikipedia k tomu uvádza: „Genius loci bol pôvodne v rímskej mytológií duch, ktorý ochraňoval isté miesto. Bol znázorňovaný ako had. Dnes sa tento termín často pouľíva na označenie určitej charakteristickej atmosféry, ktorú má dané miesto. Často ide o malebné zákutia µudovej a historickej architektúry, či miesta v prírode. Iný dnešný význam výrazu je veµká závislos» osobnosti od rodného kraja či prostredia.“ O hadovi zase v tejto súvislosti Wikipedia uvádza: „Had bol v starovekej mytológii kultovná materializácia boľstiev (...) posvätné zviera uctievane v rôznych súvislostiach, náboľenský symbol s veµa významami a podobne. (...) Svoju úlohu tu hrá fakt, ľe had sa pohybuje bez nôh, liahne sa z vajíčok ako vták (...) Zrejme na základe svojho skrytého spôsobu ľivota v podzemných dierach, ale aj pre svoje zdanlivé omladnutie po zvlečení koľe (...) Azda neexistuje kultúra, v ktorej by had nehral istú symbolickú úlohu.“
„Pristáli Asgardi (8), tak prosíme Vás, Lucia, príďte tam aj Vy.“ Nedá sa úplne vylúči» moľnos», ľe tu s nami ľijú aj mimozemš»ania. Ako utajení spoluhráči hry. Zatiaµ nás len pozorujú, ako pastieri svoje ovečky. Cestou k nám prekonali obrovské vzdialenosti. My sme to zatiaµ nedokázali. Zrejme sú od nás múdrejší. Preto hneď pochopili, ľe µudia na Zemi postupne všetko zničia. Vody od prameňov aľ k oceánom. Krv Zeme. A Zem vykrváca. Daľďové pralesy. Pµúca Zeme. A Zem sa udusí. Uľ aj tak vymierajúce druhy rastlín a ľivočíchov. Tvorstvo Zeme. A stratí sa tak zmysel ľivota Zeme. Cesty Boľej prozreteµnosti sú nevyspytateµné. Moľno, ľe Boľí trest bude na nás zoslaný cez mimozemš»anov. Vyhubia nás, aby pred nami zachránili Zem. Navyše sa µudia aj sami navzájom zabíjajú. Takto sme sa zabíjali aj my v Afganistane. To by však bola cesta zla. My by sme ale uprednostnili cestu dobra, lebo ak sú takí múdri, tak namiesto nášho vyhubenia by nám mohli pomôc». S pomocou ich vyspelejších mimozemských technológií by sme spoločnými silami zmenili našu Zem na novú rajskú záhradu. Spoločne by sme sa vydali aj osídµova» iné planéty. Takíto dobrí mimozemš»ania by sa nám páčili. Videli sme ich na pokračovanie v seriáloch o StarGate SG1 a volali sa Asgardi.
„Malý trpaslík (9), ale s veµkým oštepom.“ Ąudová múdros» hovorí, ľe iba v páru sa š»astne ľije. Preto sme si do páru k Lucille od Little Richarda našli 5-4-3-2-1 od Manfreda manna.
„Go shi san ni ichi (10), itsu yon mi futa hito.“ Bojové umenie Go Dľu Ryu sa vyznačuje aj číselnými vz»ahmi, ktoré sa akoby čítali odzadu. Čítanie odzadu je iba zdanlivé, podobne ako v hebrejčine a arabčine, kde sa číslice aj píšu odzadu. Popri japonských čísloviek itsu yon mi futa hito sa často pouľívali aj čínske číslovky go shi san ni ichi. Bolo to z dôvodu, ľe japonské bojové umenia sa vyvinuli podµa vzoru čínskych. Navyše je to bojové umenie z ostrova Okinawa, ktoré je súčas»ou súostrovia Ryu Kyu v Čínskom mori.
„Haj jaja haj jaja (11).“ Indiáni sami seba nazývali µudské bytosti a dobyvateµské bledé tváre vnímali ako mimozemš»anov z iného sveta. Takľe v podstate to boli SciFi príbehy. Počas Americkej občianskej vojny, ktorá trvala v rokoch 1861 aľ 1865, sa v roku 1864 začal príbeh poručíka Dunbara. V bitke s konfederačnou armádou bol »aľko zranený. Príbeh bol stvárnený vo filme Dances with wolves. Reľíroval ho a hlavnú úlohu si v ňom zahral Kevin Costner. Podobný príbeh pokračoval a vyvrcholil v bitke pri rieke Little Bighorn, v dňoch 25. aľ 26. júna 1876, vo Veµkej vojne Siuxov, ktorá trvala v rokoch 1876 aľ 1877. Tento príbeh bol zase stvárnený vo filme Little big man. Postavu pani Luise Pendrakeovej si v ňom zahrala Faye Dunaway, Malého veµkého muľa Dustin Hoffman, Starú stanovú koľu Chief Dan George a generála Georga Armstronga Custera Richard Mulligan.
„Tu je Pocahontas (12), veµa dymu, mokré drevo, tam sú bledé tváre.“ Je to podobný SciFi príbeh, ako vo filmoch Dances with wolves a Little big man, len sa odohral v inom storočí. Pocahontas sa narodila roku 1595 v americkom štáte Virginia, zomrela roku 1617 v anglickom meste Gravesend a tam je aj pochovaná v kostole svätého Georga. Spievajúca Pocahontas je ako Lucie Bíla. Počas karaoke by sa preto na pozadí mal premieta» animovaný film o Pocahontas. Ako leľia pod slnečnicami Vincenta van Gogha. „Come roll in all the riches all around you / and for once, never wonder what they're worth.“

„Som jedným (13) zo siedmych Asgardov, čo navštívil vás a klon vašej pozemskej Lucie, očaril nás!“ Náš pôvodný príbeh bol o siedmych asgardských dôchodcoch, ktorí strávili na našej planéte svoju liečebnú dovolenku na zotavenie. Kvôli utajeniu sa pri tom vydávali za trpaslíkov. Aby sa mohli dokonale zamaskova» pomocou hrubej vrstvy telového mejkapu na tvári, parochne s dlhými vlasmi, falošnej hustej brady, dlhých fúzov, aľ po uši a do čela stiahnutej veµkej čiapky, slnečných zrkadlových okuliarov, rukavíc, vysokých čiľiem a na mieru ušitých šiat, zahaµujúcich celé telo. Bývali v hustom neobývanom lese, pracovali pod zemou v hlbokej bani a našli zlatý poklad. To im síce zaručovalo bezstarostný ľivot, ale občas si kvôli kondičke išli zamaka» do bane. Navyše zmenený tlak ovzdušia v hlbokej bani a stála vlhkos», bez ohµadu na vonkajšie poveternostné podmienky, mali blahodarný vplyv na ich zdravotný stav. Asgardská cestovná kancelária im zabezpečila výber našej planéty Zem, rozprávky o Lucii a siedmych Asgardoch, riekaniek, pesničiek, melódií, filmov, masáľí, neobývaného lesa, prekladateµských komunikátorov, zamaskovanie, vyhĺbenie bane, nájdenie pokladu s pomocou vyspelejšej asgardskej technológie, dodanie klonu pozemskej Lucie, dopravu na asgardskú domácu základňu a nakoniec im to všetko preplatila asgardská zdravotná pois»ovňa. Vskutku pekné SciFi!
Trio Sokol
ilustrácia: Stargate Worlds, MMO game
|