Skladatelia sú ako deti

(rozhovor s hudobným skladateµom Jurajom Vajom) Poprvýkrát som ho uvidel ako frontmana koąickej art-beatovej formácie ®ena s blchou. Jeho osobitý prejav a chytµavá muzika produkovaná ansámblom mladých hudobníkov si hneď získala moje sympatie. Vtedy som eąte nevedel, ľe sa venuje aj komponovaniu artificiálnej hudby...

Juraj Vajo je človek, ktorý tvorbe a ątúdiu hudby venuje vąetok svoj čas a energiu. Jedného večera sme sa v jeho koąickom bytíku pustili do zaujímavej debaty o hudbe a umení, ktorú sme prekladali červeným vavrineckým a samozrejme - hudbou. Z náąho rozhovoru zámerne uvádzam iba Jurajove odpovede - môľte si na ne poloľi» svoje vlastné otázky:

„... skladatelia sú trochu ako deti, ktoré skladajú puzzle. Buď majú ąablónu - obrázok a skladajú podµa neho, alebo hµadajú svet nových doposiaµ nepoznaných kontextov a niektorým sa podarí posklada» niečo zaujímavé a neočakávané. Komponovanie to sú vlastne induktívne a deduktívne činnosti. Skladateµ je podobný architektovi, alebo reľisérovi, lebo tieľ narába s mikro a makroformou, s istými modelmi, vstupnými činiteµmi, ktoré sú prvkami väčąieho celku. Vychádzam z pomerne tradičného stredoeurópskeho, moľno aľ triviálneho materiálu. Napadlo mi, ľe práve zmenou kontextuality a redukciou sa môľem posunú» ďalej. A tak som priąiel s koncepciou, v ktorej redukujúci činiteµ je obmedzená plocha kompozičného záznamu, resp. je potrebné, aby zápis skladby voąiel na obojstranný hárok A3. Kvôli ekonomickému vyuľitiu plochy vyuľívam popri tradičnom zápise tieľ kresbu, maµbu, slovné a znakové pokyny - do istej miery teda ątrukturálne prvky výtvarného umenia... Túto koncepciu som nazval „hudba na limitovanej ploche.“ Je to niečo hraničné medzi riadenou improvizáciou a kompozíciou, kde mi určité obmedzenie dalo nový impulz. Neskôr som začal limitovanú plochu chápa» ako základnú bázu pre beľný ątandardný zápis, teda vznikne grafická partitúra ako predloha, z ktorej pre hudobníkov píąem ątandardné party...“

„... vo svojich posledných kompozíciách sa snaľím o zavedenie flexibilnej intencionality makroformy, v zmysle zapojenia interprétov, prípadne iných entít do výstavby. Ide o javy, myąlienkové konątrukcie, vyuľívajúce porovnanie predstavy celku, nakomponovaného tradičným spôsobom s predstavou výsledku dosiahnutého pouľitím určitej konceptuálnej metódy. Tieto vytváram s cieµom zapojenia “dionýzskych” prvkov do “apollónskej” konątrukčne tradičnej schémy komponovania. Dionýzskym vnímam skutočnos», ľe zdanlivo nesúvisiace prvky-ľivly, narúąajú tradičný model komponovania. Moľnosti postupov, ktoré uvádzam sú následovné: pouľitie rôznych druhov improvizátorských idiomov, schizoidná kompozícia (písanie jednej skladby v istej fáze rôznymi autormi bez vzájomnej spätnej väzby), hudobno-kompozičná transformácia a purifikácia vlastného lyrického textu, postavenie dirigenta na pódiu do role skladateµa, moľnosti súvisiace s novými médiami, meditačný, či zmyselno-extatický hedonizmus. V budúcnosti je mojím cieµom dopracova» sa k čistej kompozícii...“

„... tie limitujúce prvky vychádzajú v podstate z konzekventnosti a istého poriadku. Chcel som vyuľi» aj prvky, ktoré beľný hudobný zápis nevyuľíva. V ©amoríne sme hrali „Music for tape and various instruments“, v ktorej sme spolu s Borisom Vaitovičom intuitívne pouľili nahrávku hlasu jeho dvojročnej dcérky Violy a thaiwanskej huslistky Tsan-Tsen . V tejto paradoxne inątrumentálnej skladbe som zhudobnil báseň Wiliama Blakea – „Wiliam Bond“. Mal som zlé obdobie, bol som zahrnutý výčitkami a vo „Wiliamovi Bondovi“ som naąiel niečo ako odpoveď na svoj stav. Musel som pracova», ale uvedomoval som si, ľe nemôľem svoje problémy hodi» len tak za seba. Človek nechce robi» pitvu pred publikom a okolím, ale jednoducho potrebuje vytvára» akoby „zaklínadlá“, ktoré ho posúvajú ďalej. Začal som komponova» vokálnu hudbu, avąak pri zachovaní rytmickej ątruktúry verąa, som si uvedomil, ľe vytváram výrazovos» charakteristickú pre ľáner vokálnej hudby od baroka po romantizmus. Preto som sa rozhodol zdeątruova» uľ nakomponované zhudobnenia Blakeovej básne do fragmentárnych, inątrumentálnych tvarov a následne sklada» tieto fragmenty do celku počas ľivého predvedenia. Ako skladateµ sa do istej miery zriekam vytvárania výsledného tvaru predprípravou vertikálnych a horizontálnych väzieb materiálu. Tieto vznikajú priamo na pódiu spolurozhodovaním interpretov. Tsan-Tsen pôvodný Blakeov text čítala, no vôbec nerozumela jeho významu. Potreboval som odµahči» pocit tragiky...“

za rozhovor ďakuje Richard Kitta

Juraj Vajo (*1970 Koąice)
hudobný skladateµ, ľije v Koąiciach. Vyątudoval kompozíciu na V©MU v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako pedagóg na Konzervatóriu v Koąiciach, na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Preąovskej univerzity a na Fakulte umení Technickej univerzity v Koąiciach. V roku 2002 sa zúčastnil letných kompozičných kurzov v Reichenau (Rakúsko, K. Schwertsik) a v roku 2003 Ostravských dní novej hudby.

Zoznam diel: http://www.hc.sk/src/skladatel_diela.php?oid=737&lg=sk