ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

FFF

 

augusztusi nyitva tartás

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167
< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Zeman Zoltán

 

<<< Späť na hlavnú stránku

Abbé de Saint-Pierre a plány večného mieru v 18. storočí

autor: Beáta Csobády 2017-12-21

 

Abbé de Saint-Pierre a plány večného mieru v 18. storočí

     

     Európu v období osvietenstva postihli krvavé vojny. Krajiny boli ekonomicky, sociálne aj morálne oslabené. Vytvárali sa utópie, ktoré pojednávali o spôsobe vytvorenia trvalého mieru. Tieto myšlienky boli predzvesťou novej intelektuálnej éry. Vyvrcholením tejto myšlienky bol Projekt o večnom mieri abbé de Saint-Pierra v 18. storočí.

      Abbé de Saint-Pierre (1658-1743). Narodil sa v starobylej aristokratickej rodine. Kariéra tohto mladého muža, ktorý bol mimoriadne vzdelaný, rýchlo stúpala hore. Vďaka svojim patrónom získal členstvo v akadémii, presťahoval sa do Versaille a dostal sa do bezprostrednej blízkosti vlády. Vtedy si zaumienil, že získa vládu pre svoje reformy. Slúžil ako dvorný kňaz, zúčastňoval sa pri zostavovaní Encyklopédie, publikoval množstvo politických, spoločenských a hospodárskych brožúr.

      Ako tajomník kardinála Polignaca sa zúčastnil mierových rozhovorov v Utrechte, ktoré boli ukončením španielskej vojny o dedičstvo. Tie skúsenosti mali na neho taký vplyv, že začal písať Projekt o večnom mieri. Mal pacifistické zmýšľanie. Čoraz ostrejšie začal kritizovať vládu, ale aj osobu Ľudovíta XIV. S Rousseaum sa zoznámil v posledných rokoch svojho života. Rousseau považoval Saint-Pierra za idealistu, ale vždy písal o ňom s úctou.

      Mierové rozhovory v Utrechte, ktoré znamenali koniec španielskej vojny o dedičstvo, sa snažili obnoviť rovnováhu moci v Európe. Zmluva podpísaná v roku 1713 predovšetkým uprednostnila Anglicko, veď zabezpečovalo rovnovážnu situáciu zodpovedajúce jeho záujmom. Francúzske hegemonické ambície boli znemožnené a dostali sa do pozadia aj v kolonizácii. V nasledujúcich rokoch Saint-Pierre, ktorý sa zúčastňoval týchto rozhovorov, písal veľmi dlhé práce o možnostiach realizácie večného mieru. V roku 1729 publikoval svoje stanovisko v skrátenej verzii  a v roku 1733 vydal k tomu dodatok. Podľa vlastného priznania zdrojom inšpirácie jeho myšlienok bol Veľký plán Sullyho, od kráľa Henricha IV.  Jeho cieľom bol rozvíjať a zdokonaliť túto prácu. Odkaz na francúzskeho kráľa bol však  iba diplomatický trik, hoci nepochybne poznal dielo Sullyho. Predpokladá sa, že jeho vlastné myšlienky skôr inšpirovali Eresmus, Cruce a Grotius. Plány spomenutých boli dobre známe pre vysoko vzdelaného kňaza.

      Saint-Pierre, na základe antropologického pesimizmu Hobbsa, tvrdil, že bezpečnosť ľudských spoločenstiev môže byť dosiahnutá len na medzinárodnej úrovni, čo by tiež viedlo k vytvoreniu večného mierového stavu. Saint-Pierre neveril, že rovnováha moci bude schopná zaručiť mier (pretože na to ani Vestfálsky mier nebol schopný), teda vládcovia by sa museli navzájom spájať (najmä preto, že vojna v tomto období je  skôr dynastická ako protinárodná).

      Svoje myšlienky zhrnul v piatich podaniach. Podľa prvého vládcovia Európy musia podpísať päť článkov Všeobecného zväzku,  ktorým sa medzi nimi vytvorí nerozbitná aliancia. Podľa neho v histórii doteraz podpísané mierové dohody boli prakticky len prímeria, pretože boli uzavreté medzi nerovnými partnermi. Porazený už od okamihu podpisu takých dohôd sa zaujímal iba o revanš, o ďalšiu vojnu. Teda porazený nikdy nepovažoval mier za večný. Abbé poukazoval na to, že ľudstvo žilo v ére permanentných vojen, ktorá sa len občas prerušila prímerím na niekoľko rokov. Saint-Pierre zároveň považoval za potrebné podporovať tzv. Trvalú koalíciu, ktorá by garantovala vzájomnú podporu a bezpečnosť pre všetky vládnuce dynastie. Zabezpečovala by výhody, na základe ktorých by sa vojny stali nezmyselnými a zbytočnými. Medzi takéto výhody spomína nárast kráľovských príjmov, ako dôsledok znížených nákladov na vojsko, kvôli ktorým by vývoj hospodárstva neklesal. Takto ušetrené a získané peniaze by sa dali investovať do hospodárstva, infraštruktúry, školstva, či do rozvoja zdravotníctva. Jeho vyhlásenie poukazuje na ozajstného humanistu, podľa neho neexistuje človek, ktorý by nepovažoval mierotvorcu Európy za oveľa dôležitejšiu ako dobytie dvoch-troch krajov. Zmluva o Všeobecnej koalícii obsahuje päť základných článkov. Prvý formuluje dôvody podpísania zmluvy, ktorá obsahuje už spomínané zefektívnenie nákladov, ustavične fungujúci obchod a prosperitu hospodárstva. Opát zdôrazňoval aj to, že panovníci by podpisom zmluvy prijali európske medzinárodné status quo. Panovnícke dynastie by týmto mali zaručené svoje postavenie,  práva a majetok by im navždy ostali. Druhý článok pojednáva o finančných príspevkoch zmluvných strán, podľa ktorého každý prispieva úmerne podľa svojich príjmov. Tretí článok obsahuje vytvorenie stáleho spoločného súdu. Štvrtou časťou by sa riadili prípady vystúpenia niektorého štátu z koalície, nerešpektovanie spoločných rozhodnutí. Tie  by sa sankcionovali vojensky, teda koalícia by mala spoločné vojsko. Nakoniec piata časť obsahuje dekrét o mechanizme rozhodovacieho procesu. Na Stálom Valnom zhromaždení panovníkmi poverení členovia jednoduché rozhodnutia prijali slovnou väčšinou, dôležitejšie už v trojštvrťovej väčšine. Vykonať zmeny v základných piatich článkoch bolo možné iba jednohlasne.

      Saint-Pierre vo svojom druhom návrhu vyzýva európske dynastie k podpisu piatich základných článkov Všeobecnej Koalície. Tým poukazuje, že tieto články sú postačujúce k vyvarovaniu sa vojnám, a tým k zabezpečeniu večného mieru, respektíve k dodržaniu už platných dohovorov. Ako píše: „Panovníci v prípade stálej asociácie, ktorá vznikla z potreby splnenia zmluvných podmienok,  majú zaručené, že si udržia  svoje územia a žiadna strana sa nemusí báť, že niektorá z nich tieto zmluvné podmienky poruší“.

      V ďalších troch žiadostiach presviedčal franského a francúzskeho kráľa a nakoniec aj ostatných európskych panovníkov o dôležitosti podpisu dohovoru. V každom prípade poukazoval na výhody spojené s podpisom zmluvy. Svoje argumenty usporiadal do prísnych logických sústav, čo poukazuje na dôkladné znalosti udalostí svojej doby. Je však nesporné, že svojimi predstavami hľadal odpovede na aktuálne medzinárodné problémy. Saint-Pierre po napísaní svojho diela priebežne zdokonaľoval svoje dielo.

      Saint-Pierrove predstavy sa tešili veľkej obľube vtedajších médií,  zároveň odborníci ich považovali za utópiu. Leibniz aj Voltaire túto predstavu vítali nedôverčivo, avšak ich protinázory prispeli k spoznaniu diela širokej verejnosti, respektíve k väčšej popularite myšlienky večného mieru. Saint Pierre ohľadom tejto témy dlhodobo korešpondoval s franským panovníkom, ale v praxi nemal žiadne účinky na medzinárodné vzťahy. Európa po španielskej dedičskej vojne takmer okamžite čelila ďalším vojenským konfliktom, a aj samotná mierová zmluva po španielskej vojne bola plná protikladov. Aj keď sedemročná vojna o rakúske dedičstvo vďaka novým spôsobom vedenia vojny neprinieslo toľko ľudských obetí, myšlienka trvalého mieru ostala iba témou pre filozofov.

      Immanuel Kant, najvplyvnejší mysliteľ druhej polovice 18. storočia sa živo zaujímal o otázky trvalého mieru. Vo svojom diele z roku 1752 poukazoval na obsah Saint-Pierreovho návrhu o trvalom mieri. Tieto myšlienky mali vplyv na jeho zmýšľanie a sú prítomné aj v jeho publikácii.  Rousseau v roku 1754 dostal poverenie  zhrnúť myšlienky opáta. Toto dielo po zverejnení ho podnietilo  k vytvoreniu vlastného plánu o myšlienke trvalého mieru, avšak základná porovnávacia podstata diela vychádzala z osnovy pôvodného diela  Saint-Pierrea.

      Abbé de Saint Pierre počas celého života hľadal spôsoby o mravné zdokonaľovanie, bol ozajstný filantrop, ktorý svojou prácou chcel byť užitočný pre ľudstvo. Jeho myšlienky mali veľký vplyv na politické myslenie doby, plán európskej aliancie vychádza z jeho návrhu. Jeho predstavy sa považovali väčšinou za utópiu, avšak význam si ľudstvo uvedomilo až v 20. storočí, keď sa niekoľko jeho predstáv zrealizovalo.

 

 

Zoznam bibliografických odkazov
SAINT-PIERRE, de Abbé: Az örökbéke tervezet rövid foglalata. Bukurest : Kriterion, 1979. s. 83.
NAGY J., L.: Az európai integráció politikai története. http://publicatio.bibl.u-szeged.hu/3325/1/EUINTEGR.pdf. (19.10.2017).
STIPTA, I.: Snahy o integráciu stredovekej Európy. http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2002/stipta.html. (20.10.2017).
BÓKA, É.: Az európai egységgondolat politikai eszmetörténete. https://www.ivan-herman.net/Eva/Textbooks_Articles/Tananyag.pdf. (20.10.2017).