ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Kundrattoff

redaktor: Richard Kitta 2008-07-22

 

Cartel A je tvojím prozaickým debutom, silne autobiografickým, miestami krutým surovým ako život sám. Ako dlho ti trvalo kým si ho vydestiloval do konečnej podoby?

Začal som to písať 15.10. 2003, pár dní, čo som nastúpil do Michaloviec na protialkoholickú liečbu. Mal som veľa času, bol som zatvorený, bez rodiny, alkoholu... priateľov som stratil už dávno. Chcel som nejako vyplniť ten čas, čo ma zožieral. Potom som si spomenul, že zo všetkého čo mi ostalo, dokázal som čítať. Že som na to vôbec mal chuť? Hľadal som rukopisy, v ktorých by sa písalo o ľuďoch, ktorí sú vo väčších problémoch ako ja. Nič také som nenašiel a tak som začal písať Cartel A. Už vtedy som tomu dal ten názov. Celý deň som si zapisoval udalosti z môjho života a večer som si to prečítal očami čitateľa. Nechcel som poznať autora. Tešil som sa, že je niekto vo väčšom hovne...


Máš za sebou aj rozprávkový samizdat. Stal sa z teba spisovateľ - realista? Priznám sa, že som pri čítaní tvojej knihy mnohokrát som neveriacky krútil hlavou nad tým, ako hlboko vie človek – boží výmysel, klesnúť... Naozaj si všetko toto prežil? Čo ťa napokon zachránilo?

Naozaj som tieto veci zažil a ešte aj horšie, ktoré som nemohol uviesť do tejto knihy. Teraz na seba nechcem pútať pozornosť, no ľudia by i tak niektorým veciam neuverili. Tí, ktorí niečo podobné zažili, vedia, že sa takéto udalosti dejú. Zachránila ma viera v Boha. Aj keď aj v tejto dobe padám a niekedy sa nesprávam ako kresťan, stále sa v duchu pomodlím aspoň strelnú modlitbu.
Mám syna a niečo mu dlhujem. Aspoň tieto rozprávky, a neskôr ho urobím dedičom autorských práv – ak budem v písaní dobrý!


Aké hodnoty si najviac ceníš? Čo všetko a kto každý ťa v živote a tvorbe ovplyvnil?

Hodnoty: Boh, rodina, syn, manželka a hypotéka. Kvôli tomu žijem, trápim sa ako každý iný človek. Moju tvorbu najviac asi ovplyvňuje moja nálada. Podľa toho aj píšem. Ak potrebujem napísať niečo agresívne, pustím si pri písaní metalovú hudbu. Ak niečo sladké, počúvam Händela. Asi zo všetkého najviac ma však ovplyvňuje ľudská hlúposť! Je to nevyčerpateľná téma. Začal som sebou...


V čom podľa teba spočíva zmysel písania a publikovania písaného? Ako vnímaš seba ako spisovateľa? Do akej miery je to terapia a do akej príležitosť ísť s dušou na trh, zúročiť svoj talent?

Do všetkého treba odvahu, chuť, aj exhibicionizmus. Nie v tom pravom zmysle. Myslím, ukázať sa, že existujem, nie robiť zo seba šaška. Poznám už mnoho umelcov, spevákov, ktorí sú dobrí a nakoniec tak vychladnú. Zničila ich vlastná pažravosť. Nedokážu nič silné napísať! Ja som sa nikdy nepovažoval za spisovateľa. Predtým som bol vraj dobrý gitarista, hral som v kapelách v doma v Humennom. Vrátim sa ale späť. Písanie stále považujem za terapiu. Teraz už nie preto, aby som zaháňal čas a pokušenie piť, ale aby som si cibril pamäť. Prestal som piť, abstinujem päť rokov a prestávam si mnohé veci z ulice pamätať. V tvorbe sa k ním vraciam, tým sa aj udržiavam v stave bdelosti, aby som opäť nezačal. Mám veľký strach, aby som nepadol naspäť. Neviem, do akej miery zúročím svoj talent, čas to urobí za mňa. Ja mám čas!


Na jeseň tohto roku by ti mala vyjsť kniha v češtine. Mohol by si nám priblížiť o akú knihu pôjde? Nie je podľa teba škoda, že sa slovenské knihy prekladajú do češtiny? Z kedysi pokrvného bratstva sa stane zahraničný obchod...

Pracovný názov tejto knihy je Kundrattoff. Mnohé slovenské vydavateľstvá tento rukopis odmietali. V Čechách ma prijali dokonca v dvoch vydavateľstvách. Ešte som v podstate nič a už som si mohol vybrať. Jáj, zas tá moja pýcha!
Ak sledujem české filmy, obdivujem dabing. Som denno-denne v kontakte s českým nakladateľom a je problém dobre preložiť knihu do iného jazyka. Veľa vecí, aj tých, čo píšem ,,medzi riadky“ sa mení. Neviem odpovedať na časť otázky ohľadom vydávania slovenských kníh v Čechách. Skôr si myslím, že sa tam slovenské knihy nevydávajú. Zahraničný obchod? Hm.. aj ja som do svojej tvorby veľa investoval a ak chcem skutočne preraziť, niečo ma to stojí aj materiálne. Možno sa to vráti môjmu synovi. Mne stačí to, že môžem odpovedať na tieto otázky. Rozdávam, ale nevravte to mojej žene!


Si neúnavným tvorcom a propagátorom minirománov. Ako si sa dostal k tejto literárnej forme? Aký je tvoj recept na nepripečený výdatný miniromán?

Ja veľa čítam, sledujem mladú slovenskú tvorbu, mnohým ľuďom pomáham cez net. Poviem to inak. Som kuchár a ak som chcel byť kreatívny, musel som sa líšiť od iných. Sledoval som ako varia ostatní, a nechcel som nikdy variť ich štýlom!


Kto je vlastne Kundrattoff?

Kundrattof je unudený kuchár. Ja som mu pomohol vyjsť na svetlo sveta, on mi nadiktoval už skoro šesťdesiat mini-poviedok. Ale vážne, aby si iní nemysleli, že som rozdvojená osobnosť. Je to človek ako napr: Henri Chinaski, Danny Smiřický, Saturnin, Cimrman. To všetko sú mená očí a zdvihnutých prstov!


V Carteli A sú zaznamenané aj posledné slová tvojej umierajúcej matky. Tá predpovedá vlastným deťom život bez slnka. Momentálne sa zdá, že ti skôr hrozí úpal. Máš obavy z budúcnosti?

Som citlivý človek a strach mám. Bojím sa o svojich blízkych. Ale aj o úplne cudzích. Moja mama naozaj vyslovila túto záhadnú vetu. Veľa príbuzných ma prehováralo, že mama to tak nemyslela. Veľa ľudí si myslí, že ak má decko trinásť, nebude si nič pamätať keď vyrastie. Ja som však deckom ostal...


Predtým ako nám všetkým pripravíš zlatú rybku na prírodno, budeš si niečo želať?

Pokoj a Lásku.



Za rozhovor ďakuje Richard Kitta