ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Interaktívne umenie?

redaktor: Richard Kitta 2008-08-15

 

Problematika multimédií a interaktívneho umenia v súčasnom výtvarnom umení je predmetom početných estetických a vedecko-technických výskumov a analýz prebiehajúcich najmä v zahraničí. Hlavný dôvod, ktorý ma viedol k tomu, aby som túto oblasť predstavil aspoň na troch názorných príkladoch a osobných skúsenostiach bola relatívna absencia teórie ako aj samotných umeleckých výstupov najmä na poli interactive-art (často obmedzených iba na body aesthetic) v kontexte slovenského výtvarného umenia.

Call a monkey
Zámerom práce, ktorú som nazval Call a monkey bol umelecký rozbor komunikácie zvieraťa (opice) a človeka v škále ich nonverbálnych a verbálnych prejavov, a to interaktívnou formou.
Call a monkey ako jeden z projektov mobile-phone artu vychádza z ironického spochybňovania Darwinovej evolučnej teórie. Preveruje opodstatnenosť a relevanciu súčasnej mobilnej komunikácie a reflektuje fakt neprirodzenej domestifikácie zvierat v zoologických záhradách a výskumných laboratóriách, čím ho stavia do protikladu s analogickou situáciou človeka v zajatí progresívnych technológií.
Účastníci projektu Call a monkey mohli po vytočení bezplatného čísla uskutočniť videohovor z Galérie Kulturpark s paviánmi z košickej ZOO v reálnom čase, prostredníctvom inštalovaného terminálu pozostávajúceho z webkamery, audio mikroportu a 7" LCD monitoru. Terminál skrytý za ochranným pletivom evokovola notoricky známu telefónnu konzolu. Inštalácia v klietke opíc pozostávala z plexiboxu rozmerov 50x50 cm, v ktorom bol umiestnený notebook s wireless pripojením, spolu s webkamerou a mikrofónom. Návštevníci mohli komunikovať so svojimi predkami (do minulosti?) prostredníctvom mobilného videohovoru, streamovaného cez internetovú mobilnú sieť. V prípade použitia PDA zariadení s wireless pripojením, bolo možné uskutočniť aj konferenčný hovor.
Hlavnou metódou použitou v tejto práci bolo využitie mobilnej siete a mobilných zariadení v rámci danej interaktívnej mobile-phone sústavy. Práca vznikla za spolupráce technikov z prostredia mobilných a počítačových technológií a zoológie. Mojou ambíciou je však vytvorenie konceptu real-time translátora, ktorého aplikácia je použiteľná aj v bežnej virtuálnej komunikácii, zvieratá nevynímajúc.

Russian icon (2)
Interaktívna inštalácia Ruská ikona (2), je parafrázovaním známeho príbehu z evanjelia a rozvinutím predchádzajúceho videoartového diela Russian eyecon. Kristus dokazuje apoštolom svoju nadprirodzenosť a kráča k nim v búrke po vode. Podstatnou výzvou k vytvoreniu tohto projektu bol pre mňa „manifest“ Flash generation od Leva Manovicha, ktorý definuje fenomén Flash aplikácií v širších súvislostiach. Možnosti, ktoré ponúka tento softvérový balík, predčil aj predstavy jeho programátorov a developerov. Kedysi technicky náročné inštalácie Dona Rittera osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, sú dnes pre mladých umelcov výzvou k tomu, aby využívali omnoho intuitívnejšie nástroje pre svoju tvorbu, v intenciách nových myšlienok a odhaľovania nepoznaných princípov vesmíru, ktorý obývame.
Interaktívna inštalácia pozostávala z piatich drevených platní, v ktorých boli zabudované snímače a mikroporty, schopné prenášať kročajový zvuk. Ten sa prostredníctvom flash aplikácie transformoval na zvukové sample špľachotu vody. Divák teda kráčal po vode, bez toho aby sa namočil. Na náprotivnej stene bol umiestnený digitálny obraz – reprodukcia Rublevovej ikony, ktorá interreagovala spolu so zvukom a s naratajúcou intenzitou krokov a vzdialenosťou diváka od nej sa kontinuálne menila z pozitívu na negatív. V podstate mi išlo o iluzórne zachytenie nezachytiteľného a stavu skepsy, v ktorej divák stráca možnosť detailne vnímať pozitívny obraz obrazu. Takáto forma inštalácie je schopná mnohých modifikácií, ktoré len potvrdzujú jej univerzálnosť a odkazujú na podobne konštruované práce iných autorov. Na projekt Russian icon (2) som naviazal s myšlienkou obohranej platne, kde snímaním pohybu tanečníka, herca, či diváka po obvode starého gramofónu sa roztáča starý vinyl reprodukujúci hudbu. Ide o akýsi telesný Dj-ing, kde sústava takýchto gramofónov môže vytvoriť osobitý druh kompozície, priamo súvisiacej s pohybom aktérov. Projekt je v štádiu realizácie a je možné ho uplatniť aj v širšom dramaturgickom rámci.

Verse Versus Verse
Interaktívny net-artový projekt VVV prístupný na stránke www.vvv.eu.sk, vznikol v spolupráci s básnikom Dalimírom Stanom. Scenár projektu spočíva v kreovaní a písaní spoločnej básne na internete medzi registrovaným užívateľom a Poematom, ktorý je akýmsi užívateľovym alter-egom, poetickým spolu- a protihráčom. Básne vznikajú striedavým kontrovaním a skladaním ich jednotlivých veršov. V prostredí VVV môže simultánne vzniknúť aj viacero básní, v závislosti od počtu prihlásených. Hlavným motívom k vytvoreniu takéhoto portálu nebol iba netradičný, či inovatívny prístup k písaniu poézie, (ktorý je možné rozvíjať a adaptovať prakticky donekonečna), ale i organické využitie hyperpriestoru, priblíženie poézie ľuďom a to zaujímavým, nie pasívnym spôsobom. Dôležitým momentom bolo aj poukázanie na podivné „neautorstvo“ v poézii a umení vôbec, kde sa aj umelec stáva nástrojom v procese tvorby. Projekt mal značný úspech u užívateľov všetkých vekových kategórií. Za tri mesiace trvania projektu sa prihlásilo vyše 500 užívateľov, z toho 100 stálych užívateľov vytvorilo vyše 1 000 básní. Všetky texty sú archivované v databáze a prístupné na stránke, výber najlepších básní sa ocitol v prvom slovenskom zborníku interaktívne písanej poézie Poemat 2007. Ambíciou tvorcov tohto projektu je naďalej rozvíjať potenciál, ktorý tento portál má - už v dohľadnej dobe bude možné písať básne aj v troch svetových jazykoch. Vytváranie obdobných projektov, založených na interakcii a vzniku internetových komunít je lákavou a otvorenou témou, kde sa navzájom prelínajú umelecká a socio-kultúrna sféra každej spoločnosti.

Hyperinformatizácia prináša nové možnosti globálnej a virtuálnej komunikácie o akej snívali futuristi, no vo vzťahu k relatívne pomalému prirodzenému psychickému vývinu a socializácii indivídua nesie v sebe aj hrozbu istej disproporcie. Nazdávam sa, že priradiť novým formám nové obsahy a naopak, je jednou z najnaliehavých výziev pre súčasných umelcov nových médií. Prudký rozvoj mobilných a počítačových technológií jasne a zákonite anticipuje nové prístupy a invencie na poli výtvarného umenia. Je len na nás ako pochopíme túto skutočnosť, akým spôsobom sa jej zmocníme a ako ju dokážeme využiť pre obohatenie ľudskej duše.


Richard Kitta