ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Dialóg v augustovom dni...

redaktor: Richard Kitta 2008-08-25

 

Dialóg v augustovom dni roku 1968

Noc

GUSTO: „Človek mieni, pán boh mení! Hlas ľudu, hlas boží.“ Znie to síce ako protirečenie, ale je to tak. Pôvodne myšlienka o socializme s ľudskou tvárou vyrástla zo šľachetného a úprimného srdca, ako červená ruža z okolia Hradca. Ale v Československu vraj zúri kontrarevolúcia. Postupne sa začali šíriť takéto a podobné nezmysly. Nuž a proti hlúposti má zdravý rozum malé šance na úspech. A to je vždy začiatok konca.
„Mladý lekár má službu na gynekologickom a pôrodníckom oddelení. Má ho vystriedať ďalší lekár. Ten ale nepríde. Musí preto odkrútiť službu aj za neho. Síce to zvládol, ale je smrteľne unavený. Ráno kráča po slnkom zaliatej ulici. Sleduje okoloidúcich ľudí. S úľavou si povzdychne. Konečne vidím ľudské tváre! Tváre!!“
Socializmus s takouto tvárou mohol vymyslieť trebárs aj unavený Bulgakov. Študoval medicínu v Kyjeve. Potom praxoval v malej dedinke. Keď tam pôrodná baba niečo zbabrala, tak to naprávala lekárska veda. Takže aj Bulgakov si užil svoje! Počas rokov 1966 a 1967 bol uverejňovaný na pokračovanie jeho román Majster a Margaréta. V Moskve, v „žurnale“ Moskva. Mohol som ho vykšeftovať za jedinú fotku Miss August 1967. Je v červených dvojdielnych plavkách. Na hlave červená čiapka. Až na tie plavky vyzerá ako v rozprávke o Červenej čiapočke. A má aj také ľubozvučné rozprávkové meno. Dede Lind. Za román som ale veľkodušne dal celý Playboy. A veru neľutujem. Je to paráda!
„Tma prišla od Stredozemného mora a zahalila mesto, ktoré miestodržiteľ tak nenávidel.“
Ukážka je z kapitoly 25, kde sa opisuje ukrižovanie. Pôsobivo vystihuje dusnú atmošku dnešných dní. Aj socializmus s ľudskou tvárou ukrižujú. Nazvú to bratská pomoc. Nie priateľská. Priateľa si môžeš vybrať. Brata nie.
PETER: Podľa teba teda prídu?
GUSTO: Určite! A nielen podľa mňa. Aj podľa teba. Netvár sa, že o tom nevieš.
PETER: Veď je to len šuškanda.
GUSTO: Šuškanda? A čo spravodajská služba? Ktorý zdroj je vlastne spoľahlivejší a dôveryhodnejší? ... Nuž, ťažko povedať.
„Manévre v Izraeli. Americký poradca navrhne náčelníkovi štábu, aby to spustil. Náčelník sa nahne k svojmu pobočníkovi a zašepká mu do ucha. Poradca sa začuduje. Náčelník iba riekne. Je to O. K., ono sa to rýchlo roznesie!“
Dejiny sa opakujú. Zo šuškandy, aj z hlásenia spravodajskej služby, boli už dopredu dobre známe dátumy 22. jún 1941 a 7. december 1941. Napadnutie Sovietskeho zväzu a útok na Pearl Harbor. A čo na to papaláši v Sovietskom zväze a USA?
PETER: Nič.
GUSTO: A sú to dve najväčšie mocnosti. Čo potom môžeme očakávať od našich papalášov?
PETER: Nič. ... A to prídu tak skoro, že si už teraz nastavuješ náramkové hodinky?
GUSTO: Prídu asi za 2 alebo 4 dni, aritmetický priemer je 3. Najpravdepodobnejší dátum je 21. august 1968. A nenastavujem si hodinky. To sa iba dotýkam prstencového ruženca na remienku hodiniek. Bolo to asi pred dvoma mesiacmi. ... Už si spomínam, v nedeľu 16. júna. Spolužiačka ma práve kvôli posväteniu ruženca pozvala do jej rodnej dedinky na „Rusnaky“. Vďaka opušťáku som mohol prísť. Oslavovali 13. jún 1968, keď bola obnovená ich cirkev, ktorú zrušili v nešťastný piatok 28. apríla 1950. Gréckokatolícky farár, aj pravoslávny pop, vyzvali všetkých, aby si pripili. Na vzájomnú znášanlivosť a ohľaduplnosť. Na spoločnú reč v modlitbách, náboženských piesňach a koledách. Na spoločné posvätené ružence a obrazy.
„Televízny prenos obrazu s koncertom Pop Music Show sa prvýkrát v dejinách uskutočnil už v cárskom Rusku. Pop preniesol posvätený obraz z jednej do druhej zemljanky. Sedel pod obrazom a hral na balalajke!“
Žiaľ, nie všade sa takto oslavovalo. ... A prečo sa vlastne dotýkam ruženca? Pokúsim sa to vysvetliť. „Vieš aký je rozdiel medzi kométou a majorom?“
PETER: To poznám. „Kométa je hviezda s chvostom a major je chvost s hviezdou.“
GUSTO: Major má na výložke päťramennú hviezdu. Vo večernom filme sa spomínala hviezda Palina. Nuž a hviezda s prsteňom sú spojené v ruženci. Ruženec je totižto hviezda na prsteni. Má 11 ramien...
PETER: Prepáč, že ťa prerušujem. Náš radista by povedal, že nie sme naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Je to iná reč. Ráno to ešte šlo. Možno preto, že už z detstva poznám príbehy o vtákovi Fénixovi, Aladinovej lampe, Helene Trójskej a Odyseovi.
GUSTO: Takže sa iba trápne predvádzam.
PETER: Tak som to nemyslel.
GUSTO: Veľký mysliteľ prehovoril. Ibaže zatiaľ nie si ako mysliteľ uvedený v žiadnej učebnici! ... Ale máš pravdu. Bojovníci ako my majú aj myslieť. Odyseus vymyslel dreveného koňa s úkrytom pre bojovníkov. Vďaka tomu Gréci zvíťazili nad Trójanmi. „Pravda víťazí!“ Tak znie bojové heslo na zlomenej československej šabli z roku 1928. Nedávno som si ju kúpil v starožitníctve. Pekné podobenstvo. Ale zvíťazí pravda? Je 11 bojovných lampasákov a 1 zbabelý. Koho si budú ľudia v budúcnosti viac pamätať?
PETER: Toho zbabelého.
GUSTO: O zbabelosti je v Majstrovi a Margaréte písané v kapitole 26.
„Pilát s tvárou vykrivenou od napätia prižmuroval oči a čítal:... uzrieme čistú vodu rieky života... ľudstvo bude hľadieť k slnku cez priezračný krištáľ... Vtom sa zimnične roztriasol. Medzi poslednými riadkami rozlúštil slová:...niet väčšej chyby ako... zbabelosť...“ A o pár riadkov ďalej. „Matúš otvoril ústa a s vytreštenými očami hľadel na miestodržiteľa, ktorý ticho pokračoval: – Nie je to veľa, ale aspoň niečo som urobil.“
Pokúsime sa aj my aspoň niečo urobiť?
PETER: Nuž, pokúsiť sa môžeme. ... Ale o čo, ako a s čím?
GUSTO: Riešenie sa nám ponúka v Majstrovi a Margaréte už v 1. kapitole.
„– Preto, – odpovedal cudzinec a prižmúrenými očami pozrel na oblohu, kde v predtuche večerného chladu nečujne krúžili čierne vtáky, – lebo Anuška už kúpila slnečnicový olej, a nielenže ho kúpila, ale aj rozliala. Takže schôdza sa nekoná.“
Rozliaty olej! Dá sa využiť ako účinná zábrana proti pristátiu v noci. Lebo vlci prichádzajú v noci. A spôsob, ako sa u nás pristáva, dobre poznajú. Veď ho predsa oni vymysleli. Pokúsim sa ťa naviesť na spoločnú reč. Prosím ťa, začni s opisom pristávania.
PETER: Pilot s pomocou leteckých rádiomajákov je navádzaný na pristávaciu dráhu, ktorá je vysvietená ako na kolotoči.
GUSTO: Alebo je osvietená svetlom sveta. Veď svet je ako kolotoč. Ráno som o tom kázal. Rádiomajáky aj svetlá sa ale dajú rýchle vypnúť. A keď sa vypnú, tak nastupuje ich najskúsenejší stíhací pilot, s krycím menom Vlk. Pristal by naslepo, zaroloval na koniec dráhy, urobil čelom vzad a rozsvietil silné diaľkové svetlá, ktoré sú pripevnené pod obidvoma krídlami. Ďalší piloti by už pristávali na osvietenú dráhu. Lenže podvozok lietadla, s Vlkom na palube, sa šmýka po rozliatom oleji. Lietadlo preto prešvihne dráhu a rozflákne sa. Letisko sa neobsadí zo vzduchu. Až neskôr ho obsadia pozemné jednotky. Trošku sa to oddiali. Ale nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie.
„Umývač okien vypadne z okna na najvyššom poschodí mrakodrapu. Pred očami sa mu mihajú poschodia. Pri každom mu hlavou prebleskne myšlienka, že zatiaľ to nie je najhoršie.“
Pri nácviku sa bude rozlievať namiesto oleja iba voda. „Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku!“ Celý nácvik sa dá za krátky čas a v pohode stihnúť.
PETER: Dnes si celý deň pil iba svoj návykový zelený čaj a ja svoje nenávykové červené víno. Na rozdiel od teba som viac-menej spoločenský unavený. Ale dobrý spánok to napraví. Pokračovanie sa preto odkladá na zajtra ráno.

(úryvok)


Augustín Gugu Sokol