ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Hudba odniekiaľ

redaktor: Richard Kitta 2008-08-30

 

Si hudobný skladateľ, interpret, učiteľ gitary... v ktorom z týchto kostýmov sa cítiš najpohodlnejšie?
Všetky spomenuté veci v sebe spájajú jednu - stále pri tom držím v rukách gitaru, pomaly s ňou aj spávam. Najradšej však mám asi komponovanie, je to pre mňa relax a človek má dobrý pocit, keď niečo vytvorí. Ale tvorím vlastne sústavne, pretože aj práca s deťmi si vyžaduje často mnoho improvizácie, rovnako aj koncerty a nahrávanie v štúdiu.

Čo ťa na hudbe fascinuje najviac? Čo je podľa teba hudba a čo nie?
Hudba má obrovskú silu, pravdepodobne aj najväčšiu na svete, je všade okolo nás a ovplyvňuje aj tých, ktorí ju nemajú radi, voľky-nevoľky, vkráda sa do každého. Dokáže spájať obrovské masy, veď na veľkých koncertoch sa cudzí ľudia držia za ruky, hudba rozveselí aj vyvolá obrovské emócie. V podstate hudba je aj zvuk ulice, spev vtákov, neviem povedať, čo nie je hudba. Pri mojej tvorbe sa snažím, aby bola čo najjednoduchšia, ale pritom, silne melodická, hneď zapamätateľná, aby vyvolala emócie.

Hudba niesla v sebe vždy ohromnú silu, bola priamou a úprimnou výpoveďou tej ktorej generácie. Ako hodnotíš momentálnu situáciu na slovenskej hudobnej scéne? Má čo povedať mladým? Alebo: Čo môžu povedať mladí?
Bohužiaľ v dnešnej dobe sa nájde mnoho interpretov, ktorí by chceli veľa povedať, ale trh ovládajú manažéri a peniaze a do popredia sú tlačené sračky ako superstaristi a podobné gýče, ktoré nemajú ani melódiu, ani text, ktorý by niečo povedal a dobré kapely sú v ústraní. Ľuďom to často lezie na nervy, ale keď sa to tlačí v rádiach štyrikrát za deň, už si nejako zvyknú. Z niektorých súčasných interpretov je mi na grc, tí ľudia častokrát ani nevedia hrať na hudobný nástroj, ale sú to celevriti.

Si zakladateľ svojho času veľmi úspešnej kapely Zvončeky. Aká to bola skupina, a aká je dnes? Aké sú dnes tvoje sny?
Zišli sme sa pred dvanástimi rokmi ako 15-roční zasrani s veľkými ideálmi zmeniť svet. Ľudí sme zaskočili mladosťou a dravosťou ako aj úprimným rockom, vtedy fičal dancefloor a všetkým už liezol na nervy. Chlapci sa však postupom času oženili a kapela sa rozpadla. Tak som založil kapelu Aliby, tá sa stala na lokálnej scéne tiež dosť známou, ale pre nejaké nezhody sa rozpadla práve keď sa jej začalo najlepšie dariť. Ocitol som sa sám s klaviristom Davidom Benkom a rok sme hrali v dvojici. Jeden môj žiak s umeleckej školy sa ma raz opýtal, či by si nemohol s nami zahrať. So svojím kamošom mladým bubeníkom mali nacvičené všetky piesne od Aliby, čo ma fascinovalo a vtedy nás napadlo skúsiť to spolu a keďže chlapci majú iba 15 rokov, spomenul som si na Zvončeky a tak vzniklo Znovuzrodenie. Ostrieľaní muzikanti s dravými mlaďasmi. Myslím, že vznikla výborná formácia, ktorá sa bude snažiť osloviť textami a rockovou muzikou všetkých.

Patrí ti aj autorstvo piesní naozaj vydareného, írečitého muzikálu Kubo. Podarilo sa Ti v ňom veľmi organicky spojiť folklór s rockovou muzikou. Ako vznikala hudba k tomuto predstaveniu? Ako sa Ti spolupracovalo s textárom Dalimírom Stanom?
Urobiť muzikál Kubo vymyslela režisérka Danka Markušová. Jedná sa o klasickú ľudovú veselohru. Ona však silou-mocou chcela, aby bol muzikál rockový, ale aby sa z neho folklór nevytratil. Dala mi scenár, nech makám. S hudbou nebol problém, ale čo sa týka textov, cítil som sa zúfalý. Cez kamaráta Ľuba Kepiča som sa dostal náhodou na stretnutie spoločenstva básnikov, ktorí sa pravidelne stretávajú a tam som spoznal Dalimíra Stana a cez nejakú filozofickú debatu o živote sme si padli do oka. Povedali sme si, že skúsime urobiť jeden song, za dva týždne bol hotový muzikál. Veľmi obdivujem tohoto človeka. Sypal texty z rukáva a ja som musel makať. Povedal mi: "Idem na cigaretu, tu máš text, keď sa vrátim nech je to hotové..." Keď sa vrátil, bolo to hotové.

Myslíš si, že svojím obsahom aj výrazom má Kubo čo povedať aj zahraničným divákom a poslucháčom? Nemáš pocit, že hudba, ktorá nepotrebuje tlmočníka, je neraz zbytočne od ľudí izolovaná?
Jazyková bariéra sa v dnešnej dobe dá ľahko prekonať. V divadle sa predsa dajú púšťať titulky. Kubo by bol určite pre iné národy dosť exotický, výtvarným, hudobným aj celkovým výrazom. Peniaze, láska a ľudská hlúposť boli a sú vždy vďačným námetom.

Existuje návod ako napísať dobrú pesničku? Čo by si poradil všetkým začínajúcim hudobníkom, kapelám?
Prvú pieseň som zložil keď som mal deväť rokov. Úplne náhodou odniekiaľ prišla a chodí doteraz. Toto sa dá veľmi ťažko naučiť a neexistuje na to návod, hoci na konzervatóriu sa učí kompozícia, ale nasilu vytvoriť pieseň, no neviem, neviem. Ja tvrdím, že to chodí odniekiaľ, asi od Boha, alebo ako to nazvať a hneď ma to pohltí, príde to samo, vidím text a mám melódiu, väčšinou hneď. Všetkým mladým muzikantom prajem aby sa nikdy hudby nevzdali a nenechali sa zlomiť za žiadnych okolností a ešte jedno - Hudbu treba cítiť, musí byť úprimná a vychádzať zo srdca, potom bude mať zmysel.

Is rock dead? V umení sa vždy isté spektrum umelcov snažilo o posunutie hraníc, poznanie, mnohokrát či už vedome alebo nie, priniesli ľudstvu niečo nové. Spomeňme narýchlo Michelangela, Presleyho, Chaplina, Led Zeppelin... Myslíš, že rock ako hudobný štýl sa bude ďalej vyvíjať? Kde to celé skončí?
Na svojich žiakoch vidím, že rock mŕtvy nie je. Sami od seba, bez toho aby som im niečo povedal, mi nosia nahrávky starých rockových kapiel a pýtajú sa ma či to poznám, že sa to chcú naučiť, sú to väčšinou 13-14 roční teenegeri, ja sa len usmievam. John Lennon a Freddie Mercury sú dávno mŕtvi a stále ich pozná celý svet, ale či môže nastať v rocku nejaký posun, to neviem, to už potom nebude asi ten rock, ale nejaká odnož. Rock tu bude ešte veľmi dlho, pokiaľ sa svet nezblázni a neprestanú ho hrať všetci muzikanti na zemeguli.

Veríš, že hudba raz spasí svet?
Hudba svet spasila už dávno, má silu dávať ľuďom lásku a v tom je tá spása.


Za rozhovor ďakuje Richard Kitta

viac na www.martinskuban.sk