ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Holopoézia

redaktor: Richard Kitta 2008-08-31

 

Vizuálna poézia má svoju dlhú históriu: od Simiasa z Rhodosu cez barokových básnikov, modernistov ako Marinetti, Kamensky, Tzara, Cummings a Apollinaire až po experimentálnych básnikov šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Holopoézia je pokračovaním tejto tradície. Na rozdiel od klasickej vizuálnej poézie vyjadruje nesúvislosť myšlienky farbou (intenzita, stupeň transparencie, transformácia) a vlastným priestorovým usporiadaním. Objavovanie sa a miznutie jednotlivých znakových foriem je súčasťou skladobného a sémantického vnímania textu. Nestálosť farieb a vizuálne mutácie dodávajú holobásňam nadverbálnu kvalitu.
Podľa Benseho analýzy, ak prirovnáme elementy jazyka k základným pojmom euklidovskej geometrie, môžeme si predstaviť jednotlivé písmená ako body, slová a vety ako čiary a vizuálne texty ako plochy. Nech písmená majú rozmer 0, vety rozmer 1 a vizuálne texty rozmer 2. Holobáseň, ktorá transformuje text z plochy do priestoru nadobúda rozmer 3.
Vo fraktálnej geometrii existujú rozmery, ktoré nie je možné vyjadriť celočíselne. Fraktál nás učí akceptovať zlomok, prechod z jedného rozmeru do druhého. V tomto kontexte sa euklidovská geometria stáva súčasťou fraktálnej geometrie. V skutočnosti sú holobásne štvorrozmerné, pretože dynamicky integrujú 3D s veličinou času. Nie je to subjektívny čas čitateľa, aký nachádzame v tradičných textoch, ale je to tzv. perceived time vyjadrený v samotnej holobásni. Ak si zoberieme Benseho analógiu, môžme si predstaviť pohybujúci a meniaci sa jazyk v časopriestore, ktorý by prechádzal z verbálneho kódu (slovo) do vizuálneho kódu (obraz) a naopak. Básnický zážitok čitateľa je obohatený tým, že holopoetické dielo neustále osciluje medzi textom a obrazom.
Holobáseň definujú: nová syntax, premenlivosť, nelinearita, interaktivita, plynulosť, nesúvislosť a dynamické správanie sa, ktoré sú charakteristické práve pre holografický časopriestor. Treba zdôrazniť, že nie všetky texty zaznamenané na holografický film sú holobásňami. Po technickej stránke je možné holograficky zaznamenať aj symbolistický sonet, ale ten nie je holobásňou, pretože je už vopred zobrazený na holografickom filme. Holobáseň je protikladom fixného printu. Je odolná voči ústnej a tlačenej reprodukcii. Tým, že sa jej význam nenapodobiteľne mení, nemôže byť jednoducho transportovaná či transponovaná na iné médium. Holobásne budúcnosti však budú už priamo digitálne zapisovateľné.

Človek sleduje každým okom mierne odlišný obraz. Pri čítaní plošného textu sa tento spôsob percepcie neuplatňuje: ľavé oko vidí presne to, čo pravé. V prípade holobásne je čítanie syntézou dvoch rozdielnych vstupov, preto je komplexnejšie. Hovoríme o binokulárnom čítaní: postupne editujeme text, prijatý počas odlišnej fixácie písmen ľavým a pravým okom. Syntax sa priebežne mení a to v závislosti od čitateľovej aktivity vnímania. Holobáseň je koncipovaná tak, aby vytvárala mobilný systém jednotlivých významov. Slová sú nezafixované, plávajú v priestore.
Aby mali holotexty zmysel, musí byť čitateľ perceptívne a kognitívne aktívny. Znamená to, že čitateľ sa stáva do istej miery spisovateľom. Pri hľadaní slov a slovných spojení sa texty transformujú, pohybujú sa v 3D priestore, menia svoju farbu a význam, zlučujú sa a miznú. Čitateľova choreografia ako časť tohto významotvorného procesu pôsobí priamo na transformáciu verbálnych a vizuálnych elementov.
Jazyk hrá dôležitú úlohu v usporiadaní nášho skúsenostného sveta. Skúmaním štruktúr jazyka skúmame aj konštrukcie reality. Holobásne definujú lingvistický zážitok, ktorý sa uskutočňuje mimo syntax a vytvára pojem nestability ako kľúčového významotvorného činiteľa. Stierajú hranicu medzi slovom a obrazom a vytvárajú animovanú syntax, ktorá rozširuje zaužívaný význam slova. Ničia všetko fixné: slová vizuálnej kvality, resp. obrazy obohatené verbalizmom a tvoria konštantnú osciláciu medzi nimi. Vhodnou časovou a rytmickou organizáciou holotextu vzniká napätie medzi vizuálnym jazykom a verbálnymi obrazom.
V holobásňach, ktoré som vytvoril v rokoch 1983 až 1993, som využil princíp nelineárneho (nesúvislého) a vratného (obojsmerného) času. Čitateľ sa pohyboval v rôznych smeroch ľubovoľnou rýchlosťou a pritom bol schopný asociovať slová prítomné v prchavom zornom poli. Môj zámer bol jasný: pomocou počítača a holografie vytvoriť experimentálny text, ktorého jazyk a písmo nie sú zviazané linearitou. Nikdy som neadaptoval existujúce texty do hologramov. Ide mi o pravú holografickú syntax.


Eduardo Kac

z angl. originálu na www.ekac.org
preložil a zredigoval Richard Kitta