ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

z Knihy byliniek

redaktor: Richard Kitta 2008-08-31

 


O tom, čo je mimoriadne

Skôr než si utvoríš názor o tom, čo je mimoriadne, vhoď to do mlynčeka každodenného použitia a chvíľu pomeľ. Stretol si sa s mimoriadne krásnou ženou, ktorej krása ťa oslepila a zarazila? Iba chvíľu sleduj túto nevšednú krásu v každodennom lome svetla a zrazu zistíš, že každá krása je beznádejná a smutná, nezasluhuje si zvláštnu pozornosť. Oslní ťa mimoriadny intelekt nejakého človeka? Preskúmaj to, čo povedal, v prúde všedných dní, a odrazu pochopíš, že múdrosť nie je mimoriadna a nepochopiteľná, ale je to niečo veľmi jednoduché a prirodzené. Stretol si človeka s mimoriadnou mocou? Len si pomysli, aká krehká je moc takého človeka, zajtra alebo pozajtra s ním môže skoncovať nájomný vrah, nejaký politický smer, ale ešte aj drobný nákazlivý mikrób! Stretol si sa s mimoriadnou ľudskou dobrotou? Vtedy žasni a ostaň zbožný. Lenže to sa ti neprihodí tak často.


O zaťažkávacej skúške skutočnosti

Vysloviť, napísať každé slovo tak, aby obstálo v zaťažkávacej skúške skutočného sveta. Možno v tom spočíva tajomstvo písania i života. Lebo darmo slovo stojí na svojom mieste v priestore literatúry, ak v priestore sveta nevydrží atmosférický tlak skutočnosti.


O nápade a zážitku

Dbaj na to, aby ťa nápad nikdy nestrhol a nenútil k predčasnej tvorbe. Pretože nápad nič neznamená. Aj pes má nápady. Zápisník každého babráka sa hmýri tými najvynikajúcejšími literárnymi, spoločenskými, politickými nápadmi. „Dobrý nápad“ sa mihne, lebo si niečo prečítal, počul alebo zažil, lebo epidermy tvojej duše sa dotkol nejaký jav sveta - a ty už strúhaš ceruzku a z nápadu vykrešeš dielo, necháš vzkypieť výtvor z toho, čo nie je nič iné a ani viac ako iba nápad! Daj si pozor, lebo takéto zvádzanie je veľmi časté v živote tvorivého človeka. Nielen dielam treba dopriať niekoľkoročný odpočinok, ale aj nápadom. Ak sa z nápadu nestane životná skúsenosť, zahoď ho, nech už je akokoľvek rozumný, zvodný a ľúbivý. Skúsenosť píše samu seba; nápad píšeš ty. A to nie je dobré.


O tom, čo ľudia požadujú od spisovateľa

Ľudia s úplnou samozrejmosťou vyžadujú od spisovateľa, aby hovoril v ich záujme, lebo je schopný veci vysvetliť a vyjadriť. Spisovateľ nemôže toto želanie splniť, lebo ľudské zámery sú zvrátené a navzájom si protirečia: spisovateľ môže hovoriť vždy iba pravdu, aspoň taký by mal byť jeho úmysel. Keď ľudia dychtivo a netrpezlivo vyžadujú od spisovateľa, aby namiesto nich a v ich mene vyslovil všetko to, čo je v ich záujme, súčasne očakávajú, aby to bolo nevšedné a nezaujaté. Preto by si mal vedieť, že im nikdy nemôžeš byť po vôli: ak budeš slúžiť ich záujmom, stratíš sám seba, ak ostaneš sám sebou, stratíš priazeň ľudí, ak vyslovíš pravdu, nebudú skúmať a posudzovať to, čo si povedal, ale objavia v tvojom diele nedostatky, budú ti vyčítať, že si nepovedal to alebo ono, a budú sa dožadovať vysvetlenia, prečo si to nepovedal.
Od klobučníka nikto nevyžaduje, aby vyrobil aj topánky, od obuvníka nikto nechce, aby urobil klobúk: ale od spisovateľa všetci pýtajú všetko, s rovnakou horlivosťou a netrpezlivosťou. Preto nikdy nikoho nepočúvaj, iba svoju dušu a Anjela.


O plameňoch a azbeste

Keď vyslovíš pravdu - najprostejšiu pravdu - musíš vedieť, že okolo teba hneď vzbĺknu plamene: ohnivá smršť vášne, výčitiek a urazenosti. Ten, kto vraví pravdu, plaví sa ohnivým morom a urobí dobre, ak si navlečie akýsi azbestový odev, inak ho plamene okamžite spália. Týmto azbestovým odevom nikdy nemôže byť nič iné, iba ľahostajný a neoblomný pokoj, pokoj rozkazu a služby: nemáš na výber, musíš takto konať, a to aj vtedy, ak ťa upália. Spisovateľ vždy tak trochu stojí na horiacej hranici. Niekedy ho opekajú na miernom ohni, niekedy zas v šľahajúcich plameňoch. A takisto ako fakírov, ktorí prejdú posadnutí vierou a v chladnom vytržení bez zranenia, bez emócií po žeravých uhlíkoch, ani spisovateľov nič nechráni pred popáleninami tretieho stupňa, iba ich viera a posadnutosť, ktorá je úplne chladná, neoblomná a nemilosrdná voči sebe i druhým. Obleč si tento azbestový odev, vyslov pravdu, prejdi cez plamene.


O tom, že najmúdrejšie je ostať sám

S nikým nerátaj. Lebo ak s niekým rátaš, už nie si verný svojej práci. Už ani nevykonávaš naplno, na život a na smrť, prácu, ktorou ťa poveril osud, ak prijmeš pomoc od kohokoľvek. Nejestvuje nikto, kto by ti pomohol. Diela, ľudí, národy nakoniec nemôže nikto obhájiť, nikto nemôže pomôcť, len dielo a človek, národ sám. Tá istá sila, ktorá vytvorí dielo, vybuduje život, ťa dokáže aj obrániť. Preto je najmúdrejšie ostať sám. Iba ten, kto sa skutočne odhodlal byť samotárom, koho v hĺbke duše táto samota netrápi, iba ten je silný. Nesmieš byť emotívny, ani v niečo dúfať. Nakoniec musíš umrieť, nezabudni na to. Čoho sa teda bojíš? V čo môžeš dúfať? Ak si verný svojej práci, ani smrť proti tebe nič nezmôže, kým svoju prácu nedovŕšiš. Nezabudni na to a ostaň smelo samotár.


z originálu Sándor Márai - Kniha byliniek, Kalligram 2001
vybral Pavol Klesa