ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Augustín Sokol - Lucia

redaktor: Dalimír Stano 2008-09-25

 

„Sakura sakura
Noyama mo sato mo“
(Pieseň o višňovom kvete japonských pilotov kamikaze)

 


Február 1968, streda. Na ranej vizite mi oznámia, že moje zranené koleno je v poriadku.

Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráža na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie. Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými slúchadlami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zažiari aura žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. Aj s diamantmi. Alebo statná valkýra Brunhilda z tetralógie „Prsteň nibelungov“. Možno aj Brunhilda bola do ryšava. Kto vie? Lucii sa o hodinku končí smena. Pozývam ju do reštaurácie neďaleko kasární. V reštaurácii ju pozvem na sobotňajší ples medikov. K dispozícii bude aj hosťovská izba. S kľúčom na vrátnici. Môžeme si doniesť pitie s jedlom a ostať tam až do utorka.

Sobota. Na plese. Tancujem tango s Luciou. Aj takto si rehabilitujem koleno.

Nedeľa a pondelok. Dva dni budem v tejto izbe iba s Luciou. Vymýšľame si a rozprávame rozprávky. Názvy rozprávok sú: Prvá láska, Spolužiačka, Učiteľka, Abeceda, Horský bicykel, Prvý máj z okna, Kolovrátok, Synchronizované plávanie, Slávnosti piva, Zlomená ruka a noha, Hrb, Sestry, Vrtuľka, Svadba, Ples s uhorkou, Zápas s medveďom, Rýchlosť, Krém, Potopená loď, Jaštery, Dedko a babka s repkou, Sedem trpaslíkov, Lilith a Solveig.

Streda. Nikola mi neodzdraví. Namiesto odpovede ma niekam pošle... Nikola je vojenský špecialista na elektrické letecké prístroje a tlmočník ruštiny. V Slovenskom národnom povstaní, pri núdzovom pristavaní prišiel o ľavé oko. Roku 1949 si prečítal „Príbeh ozajstného človeka“ a ako Meresiev sa chcel vrátiť k lietaniu. Ale nevyšlo to.

Štvrtok. Už viem, prečo sa na mňa Nikola hnevá. Aj on miluje Luciu.

Marec, pondelok. Už od rána mám školenie o prežití v extrémnych podmienkach. Nazývam ho ako prežiť koniec sveta. Život je boj. Boj o prežitie. Školenie začínam podľa vojenskej príručky. Jej názov znie: „Príručka pre prieskumníkov“. Sme síce letecký útvar, ale táto príručka je najlepšia. Všetci to vedia. Využívajú ju aj košickí trampi a pražskí čundráci. Príručka sa zmestí do vrecka maskáčov. Z vrecka ju nevyberám. Z hlavy hovorím o jej kapitolách aj s ukážkami. Spod hlavne sampíka stiahnem bodák a používam ho ako zálesácky nôž boowie. Pri školení mi pomáhajú dvaja absíci. Prvý vyštudoval chirurgiu. Hovorí o dôležitosti duševného výcviku na prežitie. Vojnoví chirurgovia už o tom mnoho popísali. Vojaci často zomierali v dôsledku psychického šoku aj pri ľahších zraneniach. Naopak, tí čo prežili aj ťažké zranenia, boli voči šoku odolní. Platí to aj pre stres. Druhý absík vyštudoval orientálnu filozofiu. Hovorí o duševných cvičeniach majstrov bojových umení. S týmito absíkmi si dobre rozumiem. Moja bývalá manželka študovala medicínu. Ja som zas trénoval džudo aj karate. Nacvičujeme činnosti pre prežitie pekne po poradí. Najviac vydržíme bez jedla, menej bez pitia a spánku. Bez dýchania vydržíme najmenej. Iba pár minút. Menu na prežitie je síce v bdelom stave človeka, ktorý využíva komfort výdobytkov vedy a techniky často za hranicami fantázie, v extrémnych podmienkách sa ale objavuje vo fantastických snoch ako pomoc na prežitie. Menu ponúka: dážďovky, húsenice, mravce, včely, chrobáky, vrabce, vrany, sovy, „strešného“ zajaca, teda mačku, psa, podľa možnosti nie služobného, ježka, myši, potkany... Vegetariánske menu ponúka: trávu, bukvice, dubové žalude, kôru, listy, korienky, semená šišiek... Vydržať bez jedla je niekedy prospešné. Chorý pes sa inštinktívne sám začne liečiť hladovkou. Aj nápojové menu je zaujímavé: voda dažďová alebo aj z iných zdrojov. Z potoka, rieky, jazera... Voda sa upravuje a dezinfikuje pomocou vlastnoručne vyrobeného filtra z piesku a dreveného uhlia. Vo vode sa potom varia chutné čaje z liečivých byliniek. Sú tu aj dobré rady proti smädu: „– k zníženiu pocitu smädu je možno vložiť do úst (pod jazyk) čistý oblý kamienok, ktorý dráždením slinných žliaz vytvára sliny.“ Ak teda máme chuť na pivo a nemáme na to, tak si dáme pod jazyk kamienok. A spať sa dá všade. Spacák, deku alebo plášť, využívame iba ako izolačnú vrstvu, ktorá nás oddeľuje od vrstvy čačiny, konárov, lístia, sena, slamy, handier, papierov a v zime aj snehu. Zo snehu sa dá postaviť eskimácke igloo. Z konárov, padáku, celtoviny a pospájaných koží zjedených zvierat, sa dá postaviť mongolská jurta, indiánske típí alebo wigwam. Na prežitie, proti šoku a stresu nacvičujeme rytmus dýchania s počtom krokov, podľa rovnice dýchania: „nádych, ku zadržaniu dychu po nádychu, ku výdychu, ku zadržaniu dychu po výdychu, rovná sa štyri kroky, ku dvom krokom, k ôsmim krokom, k jednému kroku“. Najlepšie sa nacvičuje pri prechádzke lesom. Malé zmeny atmosférického tlaku v kopcovitom lesnom teréne majú blahodarný vplyv na ľudský organizmus. Najmä ako prevencia cievnych a srdcových ochorení. Čo keď nás v extrémnych podmienkách zradí srdce? Nuž a v lese je aj zdravší vzduch. Zhlboka a uvoľnene dýchať pri strese. Kvôli uvoľneniu a prekrveniu si pomasírovať udretú časť tela. Sú to dobré rady overené aj mnohoročnými skúsenosťami našich predkov. Čínski majstri bojových umení využívali na prežitie tradičnú čínsku lineárnu a bodovú mikromasáž, manupunktúru a akupresúru. Najmä po zraneniach. Nacvičuje sa podľa rovnice tanca: „osemdesiatosem, delené osem, rovná sa jedenásť“, ktorá je zašifrovaná rečou tela v dvoch choreografiách. Prvá je choreografia kruhového, obojručného bloku „mawasi uke“, v postoji „uchi hachiji dachi“. Je to vnútorný postoj po obvode osmičky. Druhá je choreografia erotického brušného tanca. Pre prežitie ľudstva je dôležitý rozmnožovací pud. Preto sa podľa rovnice tanca nacvičuje čínsky spôsob súlože. Choreografia brušného tanca vychádza z predstavy písania rovnice tanca, na stenu alebo podlahu, s kriedou, ktorá je umiestnená v panvovej časti chrbtice, pod krížovou kosťou. Krížová kosť, „os sacrum“, je svätý Grál tela. Pri brušnom tanci sa prebúdza „Hadia sila“, ktorá po prebudení stúpa pozdĺž chrbtice nahor. Je to mystický zážitok. Nech je pre nás mystický zážitok veľkým darom ale aj poslaním šíriť ho ďalej!

Manévre Šumava mali trvať do 30. júna. Namiesto desiatich dní trvali viac ako dva mesiace. Rusi začali prichádzať už 27. mája. Bola to ako operetná tragikomická predohra: budú nás okupovať naši vlastní spojenci?! Náš kontráš došiel pred polnocou z výcvikového priestoru Doupov. V stane bolo horúco. Preto si ľahol v spacáku vedľa stanu. Je to proti bezpečnostným predpisom. Ale kontráš môže všetko. Aj porušovať predpisy. Tentoraz sa mu to nevyplatilo. V noci mu pneumatika auta s radarom prešla cez krk. Bolo to ešte v medziach plánovaných strát manévrov Šumava. Zomrel kontráš, nech žije kontráš! Za nového kontráša vymenovali Nikolu a súčasne ho aj povýšili. Nikola najprv oslavoval povýšenie v reštaurácii. Až do záverečnej. S Luciou. Potom ju pozval k sebe na byt. Obidvaja sa ešte viac opili. A nakoniec zaspali. Opitá Lucia sa v polospánku napila vody z pohára, do ktorého si Nikola pred spaním odložil svoje sklenené oko. Skoro ráno Luciu zobudil budík, aby stihla rannú službu na letisku. Nikola naďalej spal tvrdým spánkom opilca.
Ja som bol na ostrých nočných streľbách. Potom som sa s gazíkom ponáhľal za Luciou. Skončili sme v lese pri záložnom letisku. Milovali sme sa odzadu na zadnom sedadle. Náhle Lucii z kakaového oka vykuklo oko! Po milovaní som z nej oko vybral, umyl v blízkom potôčiku a zabalil do vreckovky. Zaspieval som jej pesničku košických čavargošov:
„Megáll a tudomány, megáll az ész, ebből a seggből valaki néz!“
Pre Luciu som preložil text maďarskej pesničky do slovenčiny:
„Ostáva rozum aj veda stáť, veď z tohto zadku niekto pozerá!“
Déja vu. História sa opakuje. Keď som Nikolovi vrátil oko, tak som mu najprv blahoželal k povýšeniu a menovaniu. Ešte som dodal, že bdelé oko kontráša ma byť doslova všade. Trebárs aj tam, odkiaľ som ho vybral.


Augustín Gugu Sokol