ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Stuckisti

redaktor: Richard Kitta 2008-09-29

 

 

Umelec je spojený so svojím dielom nielen v čase tvorby. Žije v zaplnenom priestore. Berie si z neho, a pretvorené do istej miery (miery umeleckého diela) navracia späť. Dielo je transformovaná skutočnosť vyselektovaná umelcom. Je nanovo usporiadaná (1) a podaná ostatným.
Liahňou väčšieho množstva menších zoskupení umelcov, ktoré vyklíčili alebo zanikli, bolo naposledy 20. storočie.(2) Po vytriezvení a presúvaní umeleckých centier v rámci miest (napr. Paríž – New York) a ich súčasné naviazanie na veľké galérie a múzeá, determinuje malú pravdepodobnosť vzniku nových hnutí mimo týchto priestorov, čo samozrejme neplatí pre umelcov ako subjekty mnohokrát s veľmi osobitým prejavom, aj vo sfére uzavretého umeleckého hnutia. Samotná moderna, mnohotvárnosť postmoderny, ale zaiste nielen to, prispelo k vzniku celistvého, na začiatku len výtvarného (3) prúdu pod názvom Stuckizmus. Podobne, ako aj iné hnutia vydali aj stuckisti manifesty, (4) aby prezentovali svoj postoj k umeniu, umelcom a svetu. Predostierajú dva základné princípy Stuckismu: prvým je maľba a jej jednoznačné preferovanie na umeleckej scéne („Umelec, ktorý nemaľuje, nie je umelec. Umenie, ktoré musí byť vystavené v galérii, aby sa stalo umením, nie je umenie.“). Druhým je odpor voči konceptuálnemu umeniu (5), skôr v zmysle rušenia statusu umeleckého diela, ktoré bolo za umelecké dielo prehlásené výtvarníkom, ktorého uznáva obec kritikov. Dôležité je, že manifest Stuckismu nehlásal, čo majú, a čo nemajú umelci maľovať. Dôraz sa od začiatku kládol na maľbu osebe, hoci postupom času je možné vysledovať isté spoločné rysy, ktoré sú dominujúce u každého zo stuckistických maliarov. Stuckisti „vytvárali figuratívne obrazy charakteristické výraznou farebnosťou, expresivitou, zreteľnou obrysovou líniou, citom pre plošné členenie kompozície a často s grotesknými námetmi“(6). Badať u nich inšpiráciu nemeckým a severským umením, expresionistický výraz i neskorú secesiu. Svojským prvkom je akási surovosť, drsnosť a bezprostrednosť ich maliarskeho prejavu. Je vhodné poznamenať, že zakladajúci členovia sú generáciou punku (prelom 70. - 80. rokov 20. storočia).
Druhou podstatnou črtou špecifikujúcou Stuckismus je pozícia remodernizmu. Remodernizmus v stuckistickom ponímaní znamená prevzatie originálnych princípov modernizmu, a ich znovu uplatnenie a nastolenie do opozície formalizmu. Jeden z bodov stuckistického manifestu týkajúceho sa remodernismu, hovorí o spiritualite ako o ceste duše na zemi.(7) Spiritualita tu nepredstavuje niečo rozprávkové, ale značí uvedomiť si, že všetko v živote má vyšší zmysel, všetko má svoj účel. Spiritual art znamená maľovať to, čo sa priamo dotýka maliarovej duše. Neznamená to, že námety budú Madony a Budhovia, alebo že maľby musia zákonite vyzerať preduchovnene. Môžu dokonca vyzerať ako všetko ostatné, pretože duchovno zahŕňa všetko. „Spiritual art nie je náboženstvo.“(8) Je to hľadanie človeka snažiaceho sa porozumieť sebe a nájsť symboliku, cez ktorú žiari osoba umelca. Spiritualita je v umení potrebná pre zmysluplnosť našej vlastnej cesty. Práca remodernistov môže spočívať v spätnom prinesení Boha ľuďom, no nie v zmysle tradičného Boha, ale v zmysle starogréckeho chápania boha ako účelu – en theos.

Stuckizmus založili dvaja maliari: Billy Childish (9) a Charles Thomson (10); a ďalších osem umelcov (11). Situácia vzniku stuckizmu sa viaže k januáru roku 1999. „Názov pre nové umelecké hnutie odvodili z anglického slova stuck, ktorým konceptualistka Tracey Emin, jedna z najslávnejších predstaviteliek brit artu (YBAs), označila ich maľby. (12) Stalo sa tak počas hádky, keď Tracey Emin známa konfliktným vystupovaním, chcela týmto slovom naznačiť, ako výtvarníci vo svojom umeleckom vývoji prešľapujú na mieste a nie sú schopní prísť s novými myšlienkami. Útok Tracey Emin mal v sebe značne osobný podtext. V 80. rokoch bola milenkou Billyho Childisha, ktorý ju ešte pred rozchodom stihol priviesť na umeleckú dráhu. Zhodou okolností bola Emin nie dlho po založení stuckistického hnutia nominovaná na Turnerovu cenu.“(13) Stuckisti sa orientujú prevažne na figuratívne maliarstvo s ideou anti – konceptuálneho umenia, ale pri ich súčasnom rozšírení je jediným spájajúcim prvkom už len rezistencia voči konceptuálnemu umeniu. Používajú maľbu, ktorá je klasickým umeleckým spôsobom vyjadrenia, na reflektovanie súčasného sveta a jeho prvkov. Tým sa stavajú do opozície teóriám raziacim stále nový prístup v umení. Sú odpoveďou a výzvou duchovnej renesancii nastávajúcej v súčasnom umení. Sú známi aj svojou kritickou aktivitou v súvislosti s Tate gallery, Turnerovou cenou, Chrisom Ofilim (autor The Upper room), Sirom Nicholasom Serotom (od 1988 riaditeľ Tate gallery) i zberateľom umenia Charlesom Saatchim.
Umelci, ktorí stáli pri vzniku stuckismu, mali za sebou už mnoho výstav. Od založenia stuckismu sa podieľajú na ďalších (14) v Londýne, aj inde vo Veľkej Británii. V súčasnosti jestvuje asi 126 skupín stuckistov v 32 krajinách (Belgicko, Kolumbia, Španielsko, Nemecko, Austrália, USA, Česká Republika, Slovensko (15) …). Skupiny sú navzájom prepojené, a sú v kontakte s pôvodnými londýnskymi stuckistami, ale rozvíjajú sa samostatne bez záväzkov a tlakov.
Ako som už podotkol v úvode, umelci sa bez múzeí a galérii (aj virtuálnych) málokedy presadia. Tieto „záruky úspechu“ sú ich patrónmi ale mnohokrát aj diktátormi. To sa často odráža aj na priereze návštevnosti, a jej skladbe. „25. júla v roku 2002 bolo v Londýne otvorené Stuckistické medzinárodné centrum (Stuckism International Centre). Galéria stuckistov je odlišná od iných neplodných novodobých umeleckých centier. Samotná budova pozostáva zo štyroch poschodí. Prízemie a prvé poschodie je určené nielen pre výmenné výstavy, ale nachádzajú sa tam aj pohodlné pohovky obklopené knihami a materiálmi z oblasti umenia. Návštevník si tam môže oddýchnuť, čítať a samozrejmosťou je aj prístup k chatu a internetovému portálu stuckistov. V centre má priestory na bývanie Charles Thomson, a je tam aj ateliér pre výučbu umenia a stretnutia kabalistov.“ (16) Aj keď je galéria stuckistov protikladom k mnohým kobkám patriacim k múzeám a galériám, v súčasnosti už mnohé iné nastúpili podobnú cestu.(17)
Stuckisti pracujú so svojou osobnou predstavou, ktorá má odozvu v ich reálnom živote, a pritom je idea ich tvorby zdieľaná v interakcii k ostatným umelcom. Osobná cesta umelca môže byť rovnako prázdna a vyprahnutá, ak bude vytrhnutá z kontextu jeho vlastného sveta, či sveta v ktorom sa on nachádza. Umelec tvoriaci pre vidinu zisku, osobného prospechu, či už len z pasie v hmlistom nasledovaní svojho osudu nemôže byť bytostne umelcom, a jeho tvorba nebude mať trvalú hodnotu, či prínos pre neho samého tak, ako aj pre okolitý svet.
Stále aktuálnou otázkou v umení je pýtanie sa na pravdu. Klamstvo patrí gýču, ktorý sa núka bez akejkoľvek morálnej zodpovednosti. Pre stuckistov je základnou rovinou úprimnosť.(18) A domnievam sa, že „v umení je úprimnosť dôležitá“(19), pretože aj na výstavách máme možnosť vidieť náhodné objekty, síce s provokujúcim názvom, no napokon stále vyznievajú ako nevinné vtipkovanie v rozhovore. Úprimnosť je potretá efektom. Takýto zážitok je v konečnom dôsledku len spríjemnením nudného dňa v galérii, bez spôsobenia estetického engramu, a v nás, ako percipientoch len nahlodáva rozvíjajúcu sa blazeovanosť. Spolu so stuckistami verím, že umenie môže obohatiť dušu a zapáliť ducha, a čo je najdôležitejšie, zachovať emócie spojené s činmi. Estetický zážitok by mal vyvolať katarziu ktorej dopad na život konkrétneho človeka je poznateľný práve cez jeho aktivitu. „Umenie môže byť rovnako dôležité pre osobné pocity ako aj pre verejný život.“(20) Všetci žijeme vo svete spletenom cez vzťahy s inými ľuďmi, a každý z nás vie do akej miery nastáva interakcia jeho osobného a spoločenského života.
Šíreniu stuckismu napomáha práve dnešná „internetová doba“. Internet sa stal univerzálnym prostriedkom pre šírenie informácii a komunikácie. Stuckisti ho používajú ako nástroj kontaktu, aktuálnosti a prezentácie. Ich oficiálna stránka (21) ponúka obsiahle informácie s množstvom odkazov, a aj to prispieva k masovému šíreniu tohto hnutia vo svete.
Stuckismus nie je ďalšou zo škatuliek patriacich historikom umenia. Je to „pulzujúce a životaschopné hnutie s dôležitými duchovnými, nie materiálnymi cieľmi. Je to zjavné z povahy ich galérie, výstav, prezentácii a spoločenských aktivít.“(22)



Mgr. Peter Takáč






Poznámky:

1. Aj Duchamp musel preniesť pisoár do galérie.
2. Pre nás je dôležité, že nástupu avantgardy sa úspešne ubránila Veľká Británia.
3. K stuckistom sa už pridali aj fotografi a sochári.
4. Billy Childish a Charles Thomson vydali manifesty o Turnerovej cene (1.9.2000), Anti-anti-umení (11.4.2000) a Remodernizme (1.3.2000). Tieto aj iné manifesty týkajúce sa stuckistov pozri: http://www.stuckism.com/manifest.html#start .
5. V súčasnosti je tento prvok posledným spojivom pre množstvo stuckistov po celom svete.
6. http://www.artantiques.cz/e/05/09/0509.htm: Janás, R.: Stuckismus – malířské hnutí internetového věku.
7. Remodernism. In: http://www.stuckism.com/remod.html .
8. Remodernism. In: http://www.stuckism.com/remod.html .
9. Billy Childish opustil stuckistov v roku 2001, no stále je s nimi v kontakte a ostatní stuckisti ho naďalej propagujú.
10. Títo dvaja umelci sa prvý krát stretli v roku 1979 na večierku poézie v Chathame. Avšak už predtým ich nezávisle od seba, na čítaní poézie v Maidstone roku 1975, spoznal Bill Lewis (pozri: http://www.endicott-studio.com/bios/biolewis.html) spisovateľ, vizuálny umelec a performancer, ktorý čítanie organizoval. Skupina básnikov do ktorej všetci patrili sa nazývala Medway Poets, a Charles Thomson o nej píše ako o pred-stuckistickej skupine.
11. Do prvej skupiny stuckistov patrili maliari ako Philip Absolon, Frances Castle, Eamon Everall, Wolf Howard, Bill Lewis, Joe Machine, Ella Guru a Sexton Ming.
12. Podobne tomu bolo u impresionistov, ktorí dostali názov od slova „impression“ (aj „nedokončený“ obraz Clauda Moneta) použitom Louisom Leroyom v roku 1874 v časopise Le Charivari.
13. http://www.artantiques.cz/e/05/09/0509.htm: Janás, R.: Stuckismus – malířské hnutí internetového věku.
14. Prvá oficiálna výstava skupiny – The First Art Show of the New Millennium bola otvorená úderom polnoci v centre Londýna. Výstavy majú provokatívne názvy: The Resignation of Sir Nicholas Serota (8.-30. marec 2000); udalosti (events) roku 2001 – Vote Stuckist; The Real Turner Prize Show 2000 (24.-30. november 2000),a ďalšie The Real Turner Prize Show 2001 (5. november 2001); The Reals Turner Prize Show 2002 (9. december 2002). Prvá verejná výstava sa konala v galérii patriacej Wednesbury Museum and Art Galery (24. marec – 10. máj 2003).
15. Stuckismus na Slovensku v roku 2006 založil Peter Takáč – www.stuckism.eu.sk .
16. http://www.stuckism.com/Gregory.html: Gregory, K.: A study of stuckism.
17. Na Slovensku napríklad Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.
18. Collings, M.: Art Crazy Nation. 21 Publishing Ltd., London 2001, s. 68.
19. http://www.stuckism.com/Gregory.html: Gregory, K.: A study of stuckism.
20. http://www.stuckism.com/Gregory.html: Gregory, K.: A study of stuckism.
21. http://www.stuckism.com
22. http://www.stuckism.com/Gregory.html: Gregory, K.: A study of stuckism.


Literatúra:

Collings, M.: Art Crazy Nation. 21 Publishing Ltd., London 2001.
http://www.stuckism.com/Gregory.html: Gregory, K.: A study of stuckism.
http://www.stuckism.com/manifest.html#start.
http://www.aesthetica-online.com: Jackson, A.: Still life v Real life.
http://www.artantiques.cz/e/05/09/0509.htm: Janás, R.: Stuckismus – malířské hnutí
internetového věku.
http://www.endicott-studio.com/bios/biolewis.html
http://www.stuckism.com
Thomson, Ch.: A Stuckist on Stuckism. In: The Stuckist punk Victorian. National Museums
Liverpool 2004.