ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Ludwig van Beethoven (1)

redaktor: Slávka Kittová 2008-10-21

 


Ludwig van Beethoven sa narodil v Bonne v Nemecku v roku 1770. Beethovenov otec, ktorý bol spevákom a inštrumentalistom, bol jeho prvým učiteľom hudby. Často s ním trénoval, aby ho mohol predviesť ako zázračné dieťa. Beethovenov talent bol rozpoznaný v  skorom veku, a tak popri klavíri študoval aj hru na organ a violu. Ludwig prvýkrát verejne vystúpil ako klavirista, keď mal osem rokov. Vo veku jedenástich rokov ho učil klavírnu kompozíciu a vystupovanie Christian Gottlob Neefe, organista a dvorný hudobník v Bonne, ktorý zároveň pomohol Beethovenovi vydať jeho prvú skladbu – súbor klávesových variácií.

Gróf Ferdinand von Waldstein, ktorý si všimol Ludwigov talent, mu umožnil odcestovať do Viedne, kde mal študovať s Wolfgangom Amadeom Mozartom. Nie je jasné, či sa naozaj stretli. Avšak Beethoven sa musel vrátiť do Bonnu kvôli matkinej zhoršujúcej sa tuberkulóze, na ktorú zomrela v Júli 1787, keď mal šestnásť rokov. Keďže jeho otec bol alkoholik, Ludwig prebral zodpovednosť za svojich dvoch mladších bratov a ich výchovu.
O päť rokov neskôr, v roku 1792, sa presťahoval do Viedne. Jeho nádeje študovať s Mozartom sa rozplynuli, pretože Mozart zomrel rok predtým. Nejaký čas študoval s Josephom Haydnom, ale došlo k akémusi konfliktu temperamentov, a tak Beethoven bral hodiny u Schenka, Albrechtsbergera a Salieriho. Uprednostňoval skôr hru v súkromných domoch a palácoch, než verejné vystupovanie. Postupne sa stal známym vďaka svojim brilantým improvizáciám, ako aj nadšeniu a fantázii, ktoré môžeme nájsť v jeho hudbe. Beethoven si zarábal na živobytie z ročných štipendií, darov od členov aristokracie, koncertov, hodín klavíra a z predaja svojich diel. Niektorí šľachtici mu ponúkli svoj patronát a Beethoven im za to venoval svoje diela. Ročná renta, ktorú mu poskytovali mu umožňovala žiť ako skladateľ na voľnej nohe približne do roku 1809.

Beethoven bol prívržencom ideálov osvietenstva a romantizmu v Európe. Jeho skladateľskú kariéru môžeme rozdeliť na tri etapy – Ranú, Strednú a Neskorú. V Ranej (Klasicistickej) etape, ktorá trvala asi do roku 1802, bola jeho tvorba poznačená vplyvom jeho predchodcov, Haydna a Mozarta, ale Beethoven zároveň hľadal nové smery a zväčšoval rozsah svojich diel. K niektorým známym skladbám tohto obdobia patria Patetická sonáta a Sonáta mesačného svitu.  


Stredná (Heroická) etapa sa začala krátko po tom, ako si Beethoven uvedomil, že stráca sluch, v roku 1803 a trvala približne do roku 1814. Diela vytvorené v tomto období majú veľký rozsah a vyjadrujú hrdinstvo a zápas. K niektorým známym dielam patria napríklad klavírne sonáty Appassionata a Waldstein, opera Fidélio a, pravdaže, symfónia Eroica. Spomínanú symfóniu skladateľ najprv venoval Napoleónovi, pretože veril, že generál bude udržiava republikánske a demokratické ideály Francúzskej revolúcie. Keď v roku 1804 vyšli najavo Napoleónove imperialistické zámery, Beethoven vraj vyškrtol generálovo meno z papiera tak prudko, že v ňom urobil dieru. Neskôr zmenil názov na „Hrdinská symfónia, vytvorená ako oslava pamiatky veľkého muža“ a venoval ju svojmu patrónovi Princovi Josephovi Franzovi von Lobkowitz, v ktorého paláci táto symfónia odznela prvý krát.
Beethoven tvoril v oblasti rôznych žánrov, ako sú koncerty pre sólo, symfónie, klavírne a iné sonáty, strunové kvartetá a ďalšia komorná hudba, opera či omše. Zaviedol do hudby mnohé inovácie, napríklad predošlú formu ronda urobil pružnejšou a priblížil ju k forme sonáty.

Diela z Neskorej (Romantickej) etapy, ktorá začala okolo roku 1815, vyjadrujú silné osobné emócie, ale sú pre nich tiež charakteristické formálne inovácie, ako aj intelektuálna hĺbka. Jedným z najznámejších diel Neskorej etapy je sonáta Hammerklavier.     


Slávka Kittová