ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

V. Komorovská - Kripel

redaktor: Dalimír Stano 2008-11-24

 

   

    Som prosperujúci živnostník, ktorému sa zákazky hrnú ako veľká voda a firma utešene prekvitá, ktorý sa nemôže sťažovať na prázdne konto, mal by som vyskakovať od radosti, že ako fyzická osoba vzbudzujem neutíchajúci záujem, že si poľahky budujem stabilnú pôdu pod nohami a upevňujem reputáciu, a jednako sa ignorantsky staviam k svojim úspechom, lebo pod pozlátkou konvenčného vonkajšieho zjavu sa skrýva zakomplexovaný kripel, ktorého príroda ukrátila o mužnú silu, naivný trkvas, ktorý si kompletne zbabral život, vletel z blata do kaluže a v súkromí beznádejne stroskotal, utrpel zdrvujúcu porážku, len kvôli vytrvalej snahe založiť si rodinu, splodiť dediča rozrastajúceho sa majetku, ale keď si v duchu premietnem, ako sa uberal môj život v období dospievania, ani sa veľmi nečudujem, že som dopadol katastrofálne, hoci som vyrastal ako normálny chalan v usporiadanej rodine, hoci som v škole neprepadal a nemusel riešiť kristušácke problémy ako mnohí lajdácki spolužiaci, moje trampoty zapustili korene na prahu puberty, aj keď som si ich vtedy neuvedomoval a už vôbec nie do dôsledkov, lebo ešte na učilišti som zbadal, že mi chúlostivá telesná partia akosi nedorástla, že som vlastne ožobráčený mrzák, o čom som sa presviedčal prakticky denne pri pisoároch, vtedy mi však nezaplo, akú šarapatu to so sebou prináša, aké trapasy zažijem, do akej šlamastiky ma to uvrhne, lebo som nelietal za babami ako ťažký frajer, bol som skôr kamarátsky typ, ktorý im pomáhal s úlohami a solidárne našepkával, keď ich učitelia vyvolali k tabuli, ktorý sa radšej stránil konfliktov či bitiek a najradšej venoval športu, hrával za dedinu futbal, nebolo väčšej radosti, keď sme vytrieskali súpera, lebo potom sme to vždy oslávili šampanským, ktoré prúdom vystrekovalo z fliaš, prijímali gratulácie nadšených fanúšikov, medzi ktorými nechýbali ani uveličené obdivovateľky, na takejto oslave si ma raz odchytila jedna uchvátená ctiteľka a zatiahla do kríkov, bez rozpakov sa povyzliekala donaha, lenže škoda námahy, vytúžený efekt nedosiahla, šampus mi stúpol do hlavy, bol som príliš oťapený, aby som sa zmohol na očakávaný výkon, čo ju náramne dopálilo a vynadala mi do ťarbavých nemehiel, čím ma hovadsky potupila, pripadal som si ako nemohúci debil, nie div, že som sa pripojil k bujarej spoločnosti ako zbitý pes a musel sa poriadne pretvarovať, aby nikto nezbadal, že som pohorel, do rána som sa však vydrichmal z trpkého rozčarovania, nezanechalo na mne viditeľné stopy a zaručene by som bol dávno zabudol na nepríjemnú aféru, keby sa mi neskôr čírou náhodou nevrátila ako bumerang, keby som sa s partiou kamošov zanedlho nevybral na čunder a neocitol v stane s roztopašnou amazonkou, s ktorou sa zopakoval navlas rovnaký scenár, erekcia bola zase v nedohľadne a nabudená rozkošníčka na pokraji hystérie, už-už som sa pripravoval na hromy-blesky, už-už som tŕpol, že so mnou neľútostne zatočí, ale vtom uznala, že sa na mňa nedočkavo vrhla a zbytočne ma vyplašila, vzápätí sa obrnila anjelskou trpezlivosťou a chápavou láskyplnosťou, takže som sa odhodlal na pár chabých pokusov, ktoré navonok kvitovala, hoci som sa vystriekal, prv než mi stihlo stvrdnúť brko, lenže mňa nezachvátila vlčia tma, jasne som videl v jej v očiach čoraz väčšie sklamanie, na zlomok sekundy sa jej v nich mihlo dokonca opovrhnutie, zrejme ešte nenatrafila na takého mizerného vtáka, už vtedy som predvídal, že ju to so mnou nebude dlho baviť a môj predpoklad sa vzápätí potvrdil, po návrate domov sa mi zámerne vyhýbala, hoci vedela, že by som rád pokračoval v našom vzťahu, neznížila sa síce ani k nepatrnej výčitke, ale rovnako mi nehodlala poskytnúť ďalšiu šancu, akoby sa nechcela zahadzovať s úbohým impotentom, dokonale som pochopil jej taktnú zdržanlivosť i následný nezáujem a prestal si robiť márne nádeje, odvtedy som sa naschvál vyhýbal babám ako čert krížu, nemienil som si koledovať o ďalšie príkorie, o ďalšie lapálie, prvý raz som sa zaoberal myšlienkou, že nie som celkom v poriadku, čoraz častejšie som uvažoval nad návštevou lekára, ale chyba lávky, moje sexuálne trampoty by sa rozchýrili rýchlosťou blesku, netúžil som, aby ma pod nejakou sprostou zámienkou vylúčili z mančaftu, nechcel som skončiť ako dokaličený mrzák, naďalej som teda hrával, zaujímal na ihrisku pozíciu ľavého obrancu, nikto netušil, čo mi nedá spávať, nikomu neklal oči môj oklieštený život, lebo som fakt nešiel s bubnom na zajace, čušal som ako voš pod chrastou a zaháňal neodbytné fantazmagórie, v ktorých som sa ocital osamote s nadržanou ženou a opätovne zlyhával ako nemohúci sraľo, nemal som potuchy, kam to povedie, či mi nadobro nešvihne, a tak som sa vrhol do roboty, aby som prehlušil ponuré úvahy, vybavil si živnosť, prenajal priestory, nakúpil stroje a pustil sa do výroby nábytku, drel som od svitu do mrku, večer padal do postele ako podťatý a ráno zavčasu vstával, mal som plnú hlavu starostí, ktoré mi hádzali záchranný pás, chodil som ako duchom neprítomný, preto ma prekvapil kamarátsky pozdrav v inzertnej kancelárii, kam som zablúdil kvôli firemnej reklame, prekvapene som vypliešťal zrak na povedomú ženu za pultom, ale nedokázal som ju nikam zaradiť, nedajbože mi svitnúť, kde sme sa stretli, ihneď ma uviedla do obrazu, sedávali sme spolu v jednej triede, kým sa nepresťahovala k tete rozožratej rakovinou, samozrejme, ťukol som si do čela, Kveta, to tiché a utiahnuté dievčatko, ktoré otvorilo ústa, len keď ho vyzvala učiteľka, bez rozpakov som ju pozval na obed, aby sme si zaspomínali na staré časy, medzi rečou som sa dozvedel, že sa nedávno vrátila do dediny a ešte sa nestihla vydať, lebo po tetinej smrti sa starala o strýka, ktorý mal pošramotené nervy a obesil sa na jabloň v záhrade, čo ma úprimne zaujalo, lebo sám som sa cítil ako stroskotanec, ktorý nestojí o biedne živorenie, hoci moje depky nikdy nevyvrcholili samovražednými pokusmi, bleskovo sme našli spoločnú reč, pretože sa nechovala ako dotieravá ploštica, miestami som v nej dokonca rozpoznával niekdajšiu zakríknutú spolužiačku, strávili sme príjemné poludnie, vzájomne si podali pomocnú ruku a automaticky sa zblížili ako dvaja úbožiaci, s ktorými osud nekompromisne zatočil, radi sme podnikali výlety do lesa, vylihovali si na lúke a krátili čas debatami, v jednej takej dôvernej chvíli mi prezradila, že ju strýko znásilňoval, ale neopovážila sa ani muknúť, lebo teta bola zavalená inými problémami, určite by nevládala riešiť krvismilné výstrednosti starého nemravníka, ktorého zanedbávala kvôli ťažkej chorobe, vtedy sa vo mne niečo pohlo, zrejme z môjho vnútra vyvrel súcit, lebo som jej navrhol, aby prešla do mojej firmy ako rovnocenná spoločníčka a ujala sa účtovníctva, čo prijala s očividným potešením, hrdlačili sme ako otroci, čo sa odrazilo aj na koncoročnej bilancii, ktorú sme slávnostne zapili šampanským a zároveň sa dohodli na termíne svadby, jasal som od šťastia, lebo mi ustúpili aj ťažkosti s erekciou, Kvetka sa ani slovkom nezmienila, že by ju na mne niečo zarážalo, vôbec ju nemiatlo moje okyptené mužstvo, vôbec sa nepozastavovala nad mojou bezradnosťou a neskúsenosťou, čo som pripisoval jej otrasným sexuálnym zážitkom, nažívali sme si ako v raji, navzájom sa dopĺňali, ale našu radosť narušovala moja neschopnosť splodiť potomka, lebo podľa záverov gynekológa, ktorý ju dôkladne vyšetril, mohla vraj otehotnieť, odložili sme teda rodičovské plány do budúcnosti a sústredili sa na stavbu domu, pretože sme zhodne usúdili, že rodina by sa nemala rozrastať v stiesnených podmienkach, s pribúdajúcimi rokmi však umierala naša nádej, čo ma duševne ruinovalo, a tak som sa dal nahovoriť na návštevu lekára, ktorý ma poslal na zvláštne vyšetrenie pohlavnej odchýlky, ledva som v zdravotnej karte rozlúštil jeho krkolomný názov falopletyzmografia, čo sa ma popravde ani zďaleka tak nedotklo ako konečný verdikt v samostatnom odseku impotentia generandi, lebo podčiarkoval moju sterilitu, moju nemohúcnosť, ktorá úzko súvisela s erektívnou impotenciou, zase vystrkovali rohy jej typické symptómy, čo nám komplikovalo bezproblémové spolužitie, lebo sa prejavovali mojou nervozitou a evidentnou podráždenosťou, ktoré Kvetka znášala čoraz horšie a dosť často hľadala útechu v tvrdom alkohole, až kým nenadišiel deň, keď už vôbec nevydržala bez pijatiky, ba spíjala sa do nemoty, na čo sa nedalo flegmaticky pozerať, čo sa nedalo prehliadať a veľkodušne tolerovať, hoci účtovníctvo nezanedbávala a naďalej ho viedla starostlivo, vo vzduchu visel kolosálny malér, tŕpol som, kedy sa to prevalí, kedy sa jej to načisto vymkne z rúk, snažil som sa na ňu dozerať, pokúšal sa ju podoprieť, ale neľútostne ma strhávala so sebou na dno, z čoho som mal nevýslovnú hrôzu, čo som nemohol dopustiť, lebo som niesol zodpovednosť za firmu, za ktorú som ručil celým naším majetkom, nechcel som, aby skrachovala, aby som musel prepustiť zamestnancov a zrušiť živnosť, to som si naozaj nemohol dovoliť, radšej som obetoval náš vzťah a nadviazal tajnú známosť so svojou sekretárkou, akoby som si podvedome zaumienil dokázať svetu, že lekári sa dopúšťajú fatálnych chýb, že sa mohli zmýliť aj v mojom prípade, čo mi onedlho potvrdila moja veľká láska Renátka, keď mi nadšene pošepkala do ucha, že čakáme bábätko, zaplavila ma nespútaná radosť, že sa dočkám vytúženého potomka, ktorý raz preberie po mne sľubne sa rozvíjajúci podnik, čo som holými rukami postavil na nohy, nepadlo mi teda zaťažko nechať dom Kvetke, spakovať si svojich sedem slivák a presťahovať sa do nového rodinného hniezdočka s jasne sa črtajúcou perspektívou, bol som nesmierne rád, že sa náš bolestný rozchod zaobišiel bez zvyčajných sporov a ťahaníc o spoločne nadobudnutý majetok, znovu som prišiel životu na chuť, uchvacoval ma pocit, že môj rod nevyhynie, že bude mať dôstojného pokračovateľa zavedenej tradície, nie div, že ma zdrvila správa z pôrodnice, lebo dcérka Viktória, ktorá mala predznamenať moje konečné víťazstvo, prišla na svet duševne postihnutá, ťažký pôrod a zahataný prívod kyslíka do mozgu v kritickom okamihu na nej zanechal trvalé stopy mentálnej retardácie, ako sa vyjadril primár novorodeneckého oddelenia, čo zhruba znamenalo, že ju budeme musieť do smrti obskakovať, že si bude vyžadovať mimoriadnu starostlivosť a chodiť nanajvýš do osobitnej školy, nemohol som uveriť, že ma do takej miery prenasleduje smola, že sa mi tak strašne lepí na päty, čím som sa, preboha, previnil, prečo mi osud nedožičil zdravého potomka, vari som mal veľké oči, azda som si nezaslúžil milosrdnejší údel, kládol som si do omrzenia otázky, na ktoré som nepoznal odpoveď, nešťastné materstvo sa na Renáte odzrkadlilo prakticky okamžite, na tvári sa jej prehĺbili vrásky od vyčerpanosti a únavy, nádherné husté vlasy jej poprestýkali šediny, prestala o seba dbať, lebo sa ustavične krútila v jednom kole, neuveriteľne zatrpkla a prepadala pochmúrnym myšlienkam, takže často sa tackajúcu, no zachovanú pijanku som vymenil za predčasne zostarnutú, zlomenú chuderu, ktorá sa nevládala spamätať z tvrdého podrazu, čo jej uštedrila nešťastná súhra okolností, dostal som sa z dažďa pod odkvap, moje nádeje spľasli ako bublina, zrútili sa ako domček z karát, všetok môj voľný čas pohlcovalo škvŕňa, s ktorým som nemohol rátať do budúcnosti, ktoré nikdy nebude môcť naplniť moje predstavy, myslel som si, že sa zbláznim, ale ani zďaleka nešlo o posledný kopanec, ktorý som mal utŕžiť od života, odkiaľsi na mňa striehlo kruté vytriezvenie a, namojveru, nedalo na seba dlho čakať, drasticky sa mi vypomstila túžba po potomstve, po úplnej rodine, lebo Viktorke neslúžilo zdravie, museli sme ju previezť do nemocnice, kde jej lekári diagnostikovali renálnu insuficienciu, dobreže sa mi nepolámal jazyk na tom príšernom lekárskom termíne, ktorý nám suchopárne dával na vedomie, že jej zlyhali obličky a môže ju zachrániť iba transplantácia, prirodzene, že som bol ochotný darovať jej tento životne dôležitý párový orgán, veď som mal dva bezchybne fungujúce a lekár ma poučil, že druhý automaticky preberie v tele funkciu vyoperovaného ústroja, prečo by som sa oň teda nepodelil s vlastným, aj keď debilným dieťaťom, aby ho nemuseli napájať na umelú obličku, na ten hrozný hemodializačný prístroj, z ktorého sa mi chcelo vracať, lenže z komplexného vyšetrenia, ktorému som sa povinne podrobil pred chirurgickým zákrokom, vyplynulo, že sa nemôžem stať Viktorkiným darcom, že nie som jej biologický otec, čo ma príšerne omráčilo, čo mnou zalomcovalo ako víchrica spráchniveným stromom, vyjavene som civel na doktora, ktorý rozpačito krčil plecami a mrmlal, že mu je veľmi ľúto, ani neviem, ako som sa vymotal z nemocnice, ale sotva som si uvedomil dosah tejto otrasnej správy, drsne a nekompromisne som zaútočil na Renátu, kým sa mi s plačom nepriznala, že otehotnela s mojím skladníkom v tmavom kúte na hromade kartónových obalov, keď podľahla chvíľkovej slabosti, prisahala, že mu podržala iba jediný raz, ako keby to mohlo niečo zmeniť na celej situácii, myslel som, že ma gniavi nočná mora, keď mi trklo, že ma hanebne zneužila, mňa, korunovaného somára, lebo už aj vrabce na streche si čvirikali, že dychtím po potomkovi, že potrebujem dediča a následníka, nielen moji zamestnanci, ktorí s rozkošou roztrubovali tento chýr na všetky strany, nezdržal som sa a vmietol jej do tváre, aby zburcovala toho naničhodného podliaka a vyšikovala ho do nemocnice, nech zachráni život svojej dcére, keď sa ju už opovážil splodiť a bez výčitiek svedomia sa striasť zodpovednosti, vzápätí som utekal za svojou drahou Kvetkou, ktorá ma privítala vo dverách ako rozkvitnutá ruža, stále rovnako štíhla, nie ako Renáta, ktorej sa neuveriteľne rýchlo rozkysla postava, lebo sa od žiaľu napchávala sladkosťami, moja prvá láska, namojveru, opeknela a žiarila ako slnko, nadšene sa rozplývala a úprimne mi ďakovala, že som ju pustil k vode, že som pred ňou zutekal k druhej žene, inak by sa nebola pozviechala, inak by sa ktovie dokedy utápala v koňaku a v problémoch, po mojom odchode si však konečne vstúpila do svedomia a radikálne zmenila postoj k životu, ba usporiadala si aj súkromie, zoznámila sa s úžasným mužom a teraz s ním čaká dieťa, len pred týždňom sa dozvedela skvelú novinu, že je gravidná, že o necelých sedem mesiacov privedie na svet živého tvorčeka, ktorého popravde mala porodiť mne, neveril som vlastným ušiam, čo to tára, čo to pletie, to dieťa je zaručene naše, čo si nepamätá, ako sme po ňom túžili, ako sme ho plánovali, na to sa predsa nedá zabudnúť, ale jednoznačne ma vyviedla z omylu, ľútostivo pokrútila hlavou, veru nie, so mnou ho nepočala, so mnou už od rozvodu nemá spoločné ani toľko, čo by za necht vošlo, naše cesty sa navždy rozišli, postretlo ju náramné šťastie, hoci zo začiatku ju prenasledoval pocit, že ju stihla pohroma, prozreteľnosť jej to vrchovato vynahradila, štedro ju odmenila za pochopenie a zhovievavosť, veru tak, zaželala mi veľa úspechov, srdečne sa so mnou rozlúčila a poslala pozdrav mojej ctenej manželke, ktorú mi podvrhol macošský osud.
 


(z pripravovanej knihy Vladimíry Komorovskej - Všivavé osudy)