ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Miro Belovič - Mechanika letu

redaktor: Richard Kitta 2008-11-25

 

 


dni


11.9  je už takmer jeseň
do krivého svetla svieti  prázdna pláž
a ženy do vetra  kričia
mená svojich detí

tie zbierajú
farebné kamene

                            len tak 
                           
          sedím na lavičke
 
          ty kdesi v cudzom meste
 
          dávaš zmysel
          svojej bolesti
 
   píšeš

11.9  je už jeseň
na brehu sedia nehybní
lovci rýb

          vo vnútri

      ticho
          a ďalšie dni      


 




Farby vody


tie oblaky neboli biele
ani červené
proste sa hnali nad nami
 
            vo vzduchu sa ochladilo
           
            stáli sme na brehu
            a bolo to lepšie
            možno o trochu lepšie ako stáť inde
 
neviem
 
          no pozorovať všetky tie farby
          vody
          ktoré ti tečú pri nohách
          a hovoriť o živote sa zdalo v tej chvíli
          ako ten správny spôsob
 
                                    zabíjania času
 
                          aj keď  skôr alebo neskôr
                          začneme

                          robiť iné veci
 
po sebe
 
                  zostane trocha smútku
                  a pocit že sa nič nemení
 
len názvy ulíc
a obdobia slnka



 



Buddhizmus


niektoré dni

a nič viac
nie je

vtedy mnou prechádza čas
ako vzduch
alebo niečo iné
čo chutí podobne

povedzme

dym z tvojich bielych cigariet
keď priateľsky sedíme na obede
a ja pozerám
na tvoje veľké prsia
čo sa hýbu
pri nádychu

a hovorím si že som riadny magor
bez zmyslu
pre : viazaný verš
        romantiku duše
        cudziu bolesť 
        ticho

potom príde nedeľa
sedím v tejto izbe
a ty mi píšeš 
že to viac nevydržíš
zo starých zošitov páliš
strany na balkóne
a susedia
si vravia zas
tu niečo
horí

niektoré dni
jednoducho sú
v tej chvíli obaja
nič viac
nie sme

 

 

 

 

z básní Mira Beloviča vybral Richard Kitta