ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Píšem krvou...

redaktor: Richard Kitta 2008-11-30

 

"Píšem krvou, liehomery nech do nej ponoria iní."
 


Ako vyzerá básnenie v digitálnej dobe internetu? Je ešte poézia kompatibilná so životom mladého človeka? Alebo predstavuje iba akýsi “plugin”, bez ktorého tento systém tak či onak funguje...


Poézia je božstvo. Dve cesty vedú k Bohu: Smrť a poézia. Bez pompéznosti. A som o tom čoraz viac presvedčený. Sám Boh je technik, fyzik, ale predovšetkým umelec. Berme to samozrejme len ako také priblíženie sa k tejto problematike... Boh je nepochopiteľný. Ale na nočnom stolíku má kopu dobrej poézie. Najmä svojej. Vlastne všetko je jeho poézia. My sme len také malé vysielačky, tranzistory. Poézia sa píše, číta, stačí si pozrieť web. Poézia je v základoch sveta. Minule som lúskal knihu Teórie všeho. Ten chlapík po dlhých stranách fyziky a matematiky povie takúto vec: Žiadna teória všetkého sa nezaobíde bez básnického pohľadu na svet. To povie ťažký fyzik. Je treba k tomu niečo dodať? Objavujem nové a nové mená. Skvelí básnici.


Je sympatické s akou ľahkosťou hovoríš (s čitateľom) o vážnych témach. Súvisí to s tvojim naturelom veci zjednodušovať, vypointovať, byť zrozumiteľný? Myslíš si, že práve nezrozumiteľosť v poézii je jednou z hlavných príčin jej neatraktívnosti, všeobecného nezáujmu o ňu?

Zložitosťou sa niekedy zakrýva prázdnota. Nezrozumiteľnosť? To je relatívne. Mám rád básne, kde ťa pár veršov udrie tak, že pozeráš ešte desať minút do steny a rozmýšľaš, ako to ten geniálne chlapík vyjadril. A povieš si – klobúk dole. Ja nezávidím. O túto „rozkoš“ som bol našťastie Tvorcom pripravený. Ja skôr obdivujem. A teším sa z každej dobrej básne, ktorú objavím.


Pre mňa si básnik – ohmatávač. Neopisuješ s istotou Boha ako to s nami bude vyzerať po smrti..., chceš chytiť okolitý svet ako malé dieťa a zatočiť s ním. A neraz to (ne)nápadné sklamanie z vlastného dospievania tvorí aj jadro niektorej z tvojich básní...


Áno som ohmatávač. Čo iné dokážeš s Tajomstvom. Len ho chytíš za závoj, ktorý uteká pred Tebou.


Snaží sa básnik Paľo H. niečo veľmi povedať, alebo mu verše prichádzajú samy od seba a on ich iba ukladá na obrovskú disketu, aby ich neskôr (o niekoľko storočí) použil?


Píšem, len keď musím. Je to sila, akási hudba, ktorá v Tebe zavýja, plače, smeje sa, šepce. Ale robím si rôzne poznámky, hoci je to len pár slov. Častokrát to rokmi dozreje. Ak to má ešte silu, skúsim s tým to niečo urobiť.


Môže umelec vytvoriť niečo úplne nové? Je recyklácia v umení legitímna? Nie sme svedkami hromadenia slov na verejných skládkach kam sa veľmi nechodí?

Jasné, že vznikajú nové veci. Hoci sú len o milimeter ďalej. V tom je však genialita. Mozart to dokáže, Salieri nie.


Ktorí z básnikov ti boli vždy blízki? Čím? A ktorí sú pre teba navždy stratení?


Mám rád mnohých básnikov. Veľa živých slovenských básnikov. Potom sú to tí, ktorí sú už na ich nebeských ostrovoch. Starí Číňania, Omár Chajjám, Villon, Baudelaire, prekliati, Jesenin, Beat generation, Maďari a ich dávna skupina Nyugat, Robinson Jeffers, Bukowski - aj keď teraz patrí k dobrému tónu zatracovať ho. Jeho poézia je v mnohých mnohých miestach pravdivejšia a vesmírnejšia ako kopec sračiek, čo vychádza v krásnych obaloch a s pomocou dobrej distribúcie. Geniálny je Poliak Milosz a viacerí ďalší Poliaci. Navždy sú pre mňa stratení opatrníci, milionári, grafomani, ktorí píšu, lebo už sú za vodou a chcú mať ešte punc mysliteľa, básnika.


Appolinaire mal v Alkoholoch jasno. Platí, že odležané chutí lepšie? Ide tu len o grády? Na koľko percent odhaduješ svoju poéziu?

Aké grády má moja poézia? Objavil som taký alpský rum – Strož 80 %. Má to silu. Ale to nech posúdia čitatelia. Píšem krvou, liehomery nech do nej ponoria iní.


Si autorom troch básnických zbierok a výberovky Povraz v dome obesenca a iné básne, ktorá vyšla v roku 2003. Ako vnímaš svoje knihy? Čítaš sa rád? Na čom momentálne pracuješ? Je po troch silných zbierkach ešte o čom písať?

Máš trefné otázky. Dá sa ísť ešte ďalej? Uvidíme. No nemusí. Možno už nič nebude. Neplánujem, nechodím na tvorivé sústredenia. Kufrík, zubná, kefka, pyžamko. Ak do Budmeríc raz pôjdem, tak za tým vzduchom, kde poletujú duše a myšlienku mnohých básnikov, čo tu pobývali. Moje Budmerice sú vlaky, autobusy, krčmy, kaviarne, prípadne noci bez spánku, keď mesiac dáva také ťažké otázky a neprestáva do rána. Či sa čítam rád? Keď je všade púšť, zájdem aj do svojej pivničky a nejaký ten džbánok vlastného vína si prinesiem. Ale našťastie sú tu stále nové a nové objavy – Fernando Pessoa, Sándor Márai, Ivan Diviš a ďalší.


Aký bude Silvester 2008? Bude Silvester 2008?


Asi doma. Možno na chate u známych. Len dopoludnia, večer doma. To je bohéma, čo? No ešte uvidíme.


Keby sa mal básnik Paľo H. znovu narodiť, urobil by to isté?


Či by som sa chcel znova narodiť? A v roku 1959  sa ma kto pýtal? Precitáš ako dieťa, vrastáš do života, nevieš, čo ťa čaká. Prízraky vojen, svišťanie guliek a rady bielych krížov. Strašidlá také i také, Hieronymus Bosch v pohybe, každých 15 sekúnd smrť dieťaťa od hladu, miliardy žijúce z dolára na deň, k ktomu žranice, smotánky, rozkrádanie od „nežnej“ ako za tridsaťročnej vojny, deti spiace v garážach, deti skáčuce do Hrona, lebo sa hanbia za svoju chudobu, všade prítomný egoizmus, cynizmus. Pre objektivitu... je tu ešte poézia, ešte pár ženských pier a ruží na úsvite. Ale preváži to? Takže predbežne – znovunarodenie? Preboha, len to nie.




za rozhovor ďakuje Richard Kitta
 

 

 

 

Pavol Hudák (1959, Vranov nad Topľou) je slovenský básnik a novinár.
Prvé básne publikoval v časopisoch Nové slovo mladých, Dotyky, Kultúrny život a iné, knižne debutoval v roku 1992 zbierkou básní Broskyňový súmrak. Vo svojej tvorbe sa venuje témam rodiska, individuálnej a kolektívnej minulosti, no zároveň prináša aj vlastnú víziu budúcnosti.

Bibliografia:

1992 - Broskyňový súmrak
1994 - Silvester 1999
1999 - Zatmenie slnka
2003 - Povraz v dome obesenca