ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Metaphonica a Cell phone

redaktor: Richard Kitta 2008-11-30

 

 

Metaphonica

Metaphonica je pojem, ktorý charakterizuje spoločnú tvorbu  západoaustrálskych sound-artistov Rob Muira a Cat Hope prevažne z oblasti sound-artu vychádzajúceho z filozofie metadát (dáta o dátach), za využitia mobilných zariadení a internetu. Ich inštalácie sú založené prevažne na generovaní a snímaní samotného zvuku. Jednotlivé zvuky sú nahrávané priamo mobilmi a následne upravované v audio-softvéroch; pripravené zvukové vzorky sú spätne uploadované. V inštaláciách Metaphonicy sú zvukové sample systematicky spájané do kompozícií – väčšinou pomocou softvéru, ktorý spúšťa a ovláda jednotlivé telefóny. Diváci môžu používať vlastné mobilné zariadenia a prostredníctvom daných telefónnych čísel môžu ovplyvniť priebeh predstavenia alebo inštalácie.
Phonebox (2005) bola jednou z prvých site-specific sound inštalácií Metaphonicy. Išlo o určité spredmetnenie nostalgie za verejnými telefónmi, ktoré v Austrálii postupne vymizli. Inštalácia z Melbourne pozostávala z mobilov, ktoré boli zapustené do steny, a ktoré transmitovali celú škálu počuteľných zvukov. (Ne)diváci z ľubovoľného miesta mohli túto inštaláciu ovplyvňovať prostredníctvom telefónnych čísel. Spoluautorka Cat Hope hovorí o inšpirácii (použitia telefónu ako transmitera) práve myšlienkou Duchampa o nezaujatosti a neutrálnosti voči predmetnému svetu. Podobne ako v dielach sound-artu aj v dielach Metaphonicy v podstate absentuje vizuálna zložka. Mobily majú svoju limitovanú audio kvalitu a umelci to vo svojich inštaláciách plne využívajú. Phonebox znamená priestor pre riadenú a neriadenú improvizáciu a permanentný experiment s farbou a tonalitou zvuku.

V novších inštaláciách už používa Metaphonica protokol VOIP (Voice Over Internet Protocol), ktorý má výhodu v zapojení telefónnych multi-liniek, a tým nie je nevyhnutná sieť počítačov. V inštalácii Conning the Text (2005), ktorá mala premiéru na 7. festivale Totally Huge New Music, použili Muir a Hope dielo poetky Edith Sitwell – Façade, ktoré je dodnes považované za učebnicu rytmu a onomatopoje v poézii. Fragmenty básne reprodukované mobilmi, boli katatonicky narúšané zásahmi divákov vytáčajúcich čísel. Phonebook: Berlin 2006 a Phonebook: Perth 2007 sú posledné z inštalácií Metaphonicy. Precízne vyrezané otvory do strán kníh Williama Burroughsa, alebo publikovaný rozhovor Johna Cagea s Mortonom Feldmanom sú parazitickým miestom pre mobilné telefóny. Knihy naukladané do políc a elektronická forma týchto kníh na webstránke tvorili uzavretý cyklus, do ktorého vstupovali diváci volajúci na rôzne čísla. Jednoduchým volaním sa mobily aktivovali – knihy “recitovali” texty, ktoré boli zo stránok vyrezané.


Cell Phone

Cell Phone je medzinárodná neformálna skupina umelcov, ktorí vo svojich projektoch a umeleckých dielach využívajú mobilnú sieť alebo mobilný telefón, ako nevyhnutný a podstatný element.
Videos Lustre od Beatrice V. Amrhein (2006) patrí k video-mobile-art inštaláciám. Pozostáva z niekoľko desiatok mobilov, ktoré visia zo stropu a divák má možnosť sledovať na displejoch video fragmenty kompaktného filmového celku.
Interaktívne street-inštalácie Paula Notzolda ako TXTual healing (2002-2007) a TXT-A-Sketch (2007) sú založené na princípe digitálneho grafiti-artu so sociálnym a neraz aj diverzným podtextom. Vtipným projektovaním komiksových postavičiek na fasády domov a využitím lokálnej mobilnej siete umožnil účastníkom zaslať SMS, ktorá sa objavila vždy v jednej z bublín. V druhej zo spomenutých street art inštalácií boli prijaté SMS-ky spracovávané softvérom, ktorý z nich generoval geometrické línie a obrazce, ktoré boli takisto premietané na priečelia domov.

Ďalší mobile-phone art projekt známy pod skratkou TSG, je založený na open-source programe, ktorý obsahuje 3D model mestských štruktúr (Zurich, Brisbane, San Diego, Sao Paulo a i.). Do tohoto urbánneho prostredia može vstúpiť užívateľ tak, že pošle mobilnou sieťou zvukovú
správu pre konkrétnu zónu, alebo bod na mape, ktorá sa implantuje do 3D modelu ako audio-sample. Zároveň sa táto zmena prejaví aj v reálnom prostredí - užívatelia s pripojením Wi-Fi môžu pomocou mobilných zariadení (mobil, PDA, laptop), pri prechode konkrétnou mestskou zónou, vnímať upravený zvuk tohto priestoru. Dalo by sa povedať, že TSG je rozšírenou a interaktívnejšou verziou soundscape projektov, ako napríklad Sonic Interface (1999) Akitsugu Maebayashiho, alebo Microradio Sound Walk (2004) prezentovaný na evente Spectropolis v NY.
Cell Phone Disco (2006) je projekt rovnomennej holandskej skupiny. Podstatou tejto interaktívnej inštalácie sú senzory detekujúce elektromagnetickú radiáciu (EM) aktívnych mobilných zariadení v spektre mobilnej siete GSM, ktorej zmeny sa pomocou LED diód zobrazujú na veľkorozmerných interaktívnych paneloch. Vo vzdialenosti 1m od panela je možné sledovať aj elektromagnetickú “auru” aktívneho mobilného telefónu, ktorá vrhá svetelný tieň. Menej citlivé senzory vyžadujú extrémnu blízkosť zdroja EM, diváci teda môžu “kresliť” po paneloch svojim mobilom.
Call & Response: HydroSistrum je projektom s ekologickým konceptom. Autor Steve Bradley sprístupnil v rámci teleinformačnej služby niekoľko bezplatných mobilných čísel, na ktorých sa mohli zúčastnení dozvedieť aktuálne informácie o jednotlivých eko-parametroch prudko meniaceho sa ekotopu v Chesapeake Bay.


Richard Kitta

 

 

zdroj:

www.cellphonedisco.org
www.textually.org/textually/archives/2007/01/014764.htm
www.tacticalsoundgarden.net