ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Sergej Rachmaninov (1. časť)

redaktor: Slávka Kittová 2008-11-30

 

 

Mnohí ho považovali za posledné spojivko medzi neskorým romantizmom v ruskej klasickej hudbe a modernou dobou. V jeho diele môžeme nájst vplyv takých skvelých ruských skladatelov, ako boli Cajkovskij alebo Rimskij-Korsakov. Rachmaninov vychádzal z ruskej tradície v hudbe, kde poslaním umelca je vytvorit krásu a hovorit pravdu z hlbky srdca. Pri istej príležitosti povedal: „Vyzerá to, že nový druh hudby vychádza nie zo srdca, ale z rozumu. Skladatelia tejto hudby skôr myslia než cítia. Nie sú schopní povzniest svoju hudbu – meditujú, protestujú, analyzujú, zdôvodnujú, kalkulujú a premýšlajú, ale nedokážu sa oduševnit.“ Priznal, že niekedy sa cíti ohrozený úspechom modernistov ako Scriabin a Prokofiev. 

Rachmaninovov starý otec, ako aj obaja jeho rodicia boli dobrými klaviristami – amatérmi, a tak bolo celkom prirodzené, že pokracoval v ich šlapajách. Bola to práve jeho matka, kto dal Sergejovi jeho prvé hodiny klavíra. Aby sa jeho talent mohol rozvíjat, Rachmaninovci si najali hudobnícku Annu Ornatskaya, ktorá ho viedla tri roky. Pôvodne mal íst na vojenskú školu, aby si tam vybudoval kariéru. Avšak, ked mal devät rokov, rodina sa prestahovala do St. Peterburgu, pretože jeho otec minul rodinný majetok na zaplatenie svojich obrovských dlhov. Sergej zacal študovat na miestnom konzervatóriu, kde mu bolo priznané štipendium. Coskoro na to však v meste vypukla epidémia záškrtu a na túto chorobu zomrela jeho sestra Sofia. Jeho rodicia sa rozišli a tri zostávajúce deti zostali v opatere ich matky. Reakca dvanástrocného Sergeja, ktorý prepadol zo všetkých záverecných skúšok, nebola žiadnym prekvapením.

Matka ho potom dala študovat na konzervatórium v Moskve, kde zacal štúdie s Nikolaiom Zverevom. Taktiež bral hodiny klavíra u svojho bratranca Alexandra Zilotiho, bývalého žiaka Franza Liszta a študoval teóriu u Antona Arenskeho a Sergeja Taneyeva. Rachmaninov žil v dome svojho prísneho ucitela Nicolaia Zvereva a stretol tam mnohých velkých ruských hudobníkov, napríklad Petra Iljica Cajkovského, ktorý sa stal jeho hudobným vzorom. Svoje štúdie kompozície u Arenského ukoncil napísaním jednotaktovej opery Aleko, založenej na Puškinových Cigánoch, ktorá mala premiéru Bolšoiskom divadle v roku 1893 a je ešte stále súcastou operného repertoáru. Na predstavení tohto diela sa zúcastnil aj Cajkovskij, ktorý mal dirigovat dalšie rané Rachmaninovo dielo, symfonickú fantáziu Skala, avšak zomrel skôr, ako to mohol splnit. Ako odpoved Rachmaninov neskôr napísal Elegiac Trio na jeho pamiatku. 

Ked sa Rachmaninoff rozhodol stať skladateľom a požiadal o vlastnú izbu vo Zverevovom dome, Zverev odmietol a vykopol ho. Údajne sa nerozprávali tri roky. Rachmaninove diela ako napríklad opera Aleko alebo jeho klavírny koncert Piano Concerto No. 1 a prelúdium Prelude in C-Sharp minor pre sólový klavír sa coskoro stali uznávanými. Dalšie ambiciózne dielo, symfónia Symphony No 1 in D minor mala premiéru pocas koncertnej sezóny Ruskej Symfónie, ale kedže ju dirigoval Alexander Glazunov, ktorý bol vraj opitý, predstavenie získalo jednotne zlé hodnotenia. V dôsledku toho Rachmaninov upadol do hlbokej depresie a nebol schopný komponovat dalšie tri roky. Táto skladba už viac nebola odohraná až do jeho smrti.   

Po fiasku s premiérou symfónie Symphony No. 1 podstúpil skladatel hypnotickú liecbu u psychiatra Nicolaia Dahla, ktorý ho hypnotizoval, aby ho priviedol k opätovnému komponovaniu. Rachmaninov sa zotavil a v roku 1900 zacal pracovat na jeho klavírnom koncerte Piano Concerto No. 2, ktorý je mnohými považovaný za najoblúbenejší koncert v západnej hudbe. Bol to úspech, ktorý znamenal zaciatok kariéry, kedže Bolšoiská Opera si ho najala ako dirigenta. Potom sa venoval komponovaniu v Taliansku a Nemecku. V roku 1909 išiel na svoje prvé turné do USA, pre ktoré špeciálne skomponoval svoj klavírny koncert  Piano Concerto No. 3. Vo svojich koncertných predstaveniach sa špecializoval na diela Chopina a svoje vlastné.

 

Slávka Kittová