ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Sergej Rachmaninov (2. časť)

redaktor: Slávka Kittová 2008-11-30

 

V decembri 1917 Leninov režim skonfiškoval Ivanovku, Rachmaninov pozemok blízko Tambova. Odišiel so ženou a s dvoma dcérami do Dánska, o rok neskôr sa odsťahovali do New Yorku.
Rachmaninov dovtedy otvorene nekritizoval Sovietsku vládu, až v roku 1931 a to listom do New York Times. Nato sa stal zakázaným autorom a jeho diela sa nesmeli hrať v koncertných halách a konzervatóriách v celej USSR. Počas jeho života v exile v Spojených štátoch pôsobil neprívetivý a nezhovorčivý Rachmaninov ako niekto kto do tohto sveta vôbec nepatrí. Správnym prívlastkom "anachronický" sa dal označiť muž, ktorého prsty jednej ruky obsiahli aj trinásť tónov.

Je istým zjednodušením vysvetľovať celoživotný stoicizmus Sergeja Vasilieviča Rachmaninova a jeho chladné správanie sa na vystúpeniach ako obranný mechanizmus, ktorý si vypestoval v bolestnej mladosti, keď zažíval mnohé ťažkosti ako citlivý a utiahnutý človek, predurčený stať sa svetoznámym hudobníkom.

K základným črtám jeho umenia patrí emočné gesto, ktoré je vnímané ako lyrická melódia odovodená z menších tém, široká paleta foriem, dominantná melanchólia a nostalgia, lojalita k ruskému romantizmu, ktorú zdedil po Čajkovskom a jeho učiteľoch. Tieto znaky jeho tvorby sa nezmenili a až po revolúciu čerpal Rachmaninov z tohto materiálu - vznikli početné diela ako opery, liturgická hudba, orchestrálne diela, klavírne skladby a piesne, aj keď jeho kompozície boli počas dlhších koncertných odmĺk odmietané.

Ako pianista sa stal slávnym pre jeho precíznosť, rytmiku, čistotu textúry a rozmanitosť hry pri jeho vystúpeniach. Jeho kompozície a klavírne umenie je silne ukotvené v romantizme P. I. Čajkovského, J. Brahmsa a A. Dvořáka. Rachmaninov sa veľmi málo, alebo vôbec neinšpiroval súdobým hudobným trendom, komponoval a hral v štýle, ktorý si osvojil ešte v detstve. V jeho kompozíciách je možné nájsť chorály, hymny ale aj ľudové piesne.
Rachmaninov ochorel počas koncertného turné v roku 1942 a následne mu diagnostikovali pokročilý melanóm. Jeho rodina o tom vedela, on však nie. Rachmaninov sa už predtým rozhodol skončiť s klavírnymi koncertami. Od príchodu do Spojených Štátov absolvoval viacero vyčerpávajúcich turné, a neskôr trpel bolesťou krížov, reumou a chorobnou únavou. V januári 1943 vážne ochorel, no chcel ďalej pokračovať v turné. Po jeho recitáli 17. februára 1943 na Universite Tennessee v Knoxville, bol už tak chorý, že sa musel vrátiť domov do Los Angeles.

Rachmaninov si čoraz viac uvedomoval, že sa do rodnej krajiny už nikdy nevráti a toho napľňalo melanchóliou. Mnoho ľudí ho opisovalo ako najsmutnejšieho človeka akého kedy videli. Rachmaninov zomrel na melanóm 28. marca 1943 v Beverly Hills v Kalifornii, len štyri dni pred jeho sedemdesiatinami. Chcel byť pochovaný vo Villa Senar, v jeho švajčiarskom sídle, ale kvôli okolnostiam spôsobeným 2. svetovou vojnou to bolo nemožné. Napokon bol pochovaný 1. júna na cintoríne Kensico vo Valhalle NY.


Slávka Kittová