ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Vianočný bozk 2008 (1. časť)

redaktor: Richard Kitta 2008-12-21

 

 

§3: 30.11.1950. Bol som vtedy 7-ročný pionier, čo bráni mier. Začiatok. V škole na nástennú mapu Sovietskeho zväzu špendlíkom pripichujeme postavičku dedka na saniach. Svoju cestu začína na Čukotke. A pokračuje: Kamčatka, Ázia, sibírske tundry, Ural, Volga, Európa, povolžské stepi, Čop, Čierna nad Tisou. Končí na futbalovom štadióne v Košiciach, kde ho slávnostne privítame. Je to dedo Mráz, v americkom kreslenom filme Santa Claus a na vyblednutej pohľadnici môjho deda svätý Mikuláš. Dedova pohľadnica vyhráva a darčeky nám doma dáva Mikuláš. (1. pokračovanie. Katolícke Vianoce. Ježiško dáva darčeky. 2. pokračovanie. Nový rok. V ruskom kreslenom filme dedo Mráz dáva darčeky. 3. pokračovanie. Ortodoxné gréckokatolícke a pravoslávne Vianoce. Traja králi. Ježiško a dedo Mráz dávajú darčeky. Koniec. Opakuje sa to každý rok.)

§4: Stalingrad a Iwodžima. Zúfale boje, hrôzostrašné prológy Apokalypsy, horory 20. storočia. Fantastika nevídaného a neslýchaného.

§6: Sakura. Pieseň o višňovom kvete. Jej pôvod je zahalený tajomstvom.

§7: Február 1968, streda. Na ranej vizite mi oznámia, že moje zranené koleno je v poriadku. Zajtra sa mi končí pobyt vo vojenskej nemocnici.

§8: Štvrtok. Peter je veliteľ vojenského útvaru. Pripíja na môj návrat z nemocnice.

§11: Nedeľa a pondelok. V tejto izbe budem 2 dni s Luciou. Vymýšľame si rozprávky. Spájame ich do perlového náhrdelníka zmyselných Rozprávok 1000 a 1 noci. Prečo sú také? Odpoviem známym vtipom. „Niagarské vodopády. Reportérka sa pýta Američana, Rusa a Slováka, že na čo myslia pri pohľade na ten nádherný vodopád. Američan odpovie, že by tu vybudoval ešte výnosnejšie turistické centrum. Rus, že by tu vybudoval ešte výkonnejšiu vodnú elektráreň. Slovák, že by sa tu pomiloval s peknou ženou. A dodáva. Všetky ženy sú pekné. Neexistuje škaredá žena, ale iba neupravená. Prekvapená reportérka sa pýta, že prečo myslí na milovanie práve teraz! Slovák odpovie, že na to myslí všade a vždy.“ Okrem telesnej máme aj duševnú potravu. Doniesol som román Majster a Margaréta od Michaila Afanasieviča Bulgakova. Bol uverejňovaný na pokračovanie v rokoch 1966 a 1967. V Moskve, v „Žurnale“ Moskva. Mohol som ho vykšeftovať za jedinú fotku miss august 1967. Je v červených dvojdielnych plavkách. Na hlave červená čiapka. Až na tie plavky vyzerá ako v rozprávke o červenej čiapočke. A má aj také ľubozvučné rozprávkové meno. Dede Lind. Za román som ale dal celý Playboy. Vedel som prečo.

§13: Marec 1968, pondelok. Od rána mám školenie o prežití v prírode. Proti prírode netreba bojovať. Treba sa jej prispôsobiť! Platí to pre jedinca a aj pre celé ľudstvo. Je to návod pre prežitie konca sveta. Lebo život je boj o prežitie. Školenie začínam podľa príručky s názvom Príručka pre prieskumníkov. Je najlepšia. Preto ju využívajú košickí vandráci, pražskí čundráci a aj náš útvar. Zmestí sa do vrecka maskáčov, odkiaľ ju ani nevyberám. Lebo ju dobre poznám. Z hlavy hovorím o jej kapitolách. Aj s ukážkami. K zemi! Všetko preletí nad nami. Oštep alebo šíp alebo guľka z pušky alebo črepiny z granátu alebo guľky z guľometu. Od prvopočiatkov ľudstva je vrhnúť sa k zemi ten najčastejší a najúčinnejší spôsob záchrany života v boji. Najlepšia obrana je útok. Ale ešte lepší je prekvapivý protiútok. Vztyk! Do útoku s prískokmi vpred! A znovu. K zemi! Vztyk! Z pod hlavne sapíku stiahnem bodák. Použijem ho ako zálesácky nôž boowie. Pri školení mi pomáhajú absíci Honza a Alexander. Honza vyštudoval chirurgiu. Hovorí o dôležitosti duševného výcviku na prežitie. Vojnoví chirurgovia už o tom mnoho popísali. Vojaci často zomierali v dôsledku šoku aj pri ľahších zraneniach. A naopak. Často prežili ťažké zranenia. Lebo boli voči šoku odolní. Platí to aj pre stres. Alexander vyštudoval filozofiu. Hovorí o pozdrave Súrja namaskár v Hatha joge. Slnečný pozdrav. K zemi a vztyk tam symbolizujú slnečný západ a východ. Spomeniem si na pozdrav namaskár v dokumentárnom filme. Vaišíjá Móhandás Karamčand Mahátma Gándhí 30.1.1948 prechádza cez záhradu. Cestu mu zastúpi Náthurám Gódsé. Šéfredaktor hinduistického týždenníku. Gándhí sa usmeje svojím typickým „bezzubým úsmevom“, zopne ruky ako do modlitby a vysloví pozdrav namaskár. Gódsé vytiahne revolver a 3 krát vystrelí. Gándhí zomiera. Nad Indiou a celým svetom zapadá Slnko lásky, porozumenia a odpustenia. Surja namaskár je vyvážená postupnosť ohýbania, zmršťovania, narovnávania a napínania pohybového systému celého tela. A úvod do duševných cvičení majstrov bojových umení. Poznám to. Trénoval som džudo aj karate.

§16: Nedeľa, 16. jún, doobeda. Vďaka opušťáku sme došli s Luciou z neďalekého záložného letiska za Xéniou. Letisko bolo zriadené na začiatku manévrov Šumava. Xénia je Luciina priateľka. Krásna „Huculka Xeňa.“ Tmavovláska s hustými kučeravými vlasmi. Veľké tmavohnedé oči pod čiernym obočím a dlhými mihalnicami. Sme v malebnej a rázovitej dedinke na „Rusnákoch“ neďaleko Jarabiny. Odtiaľ pochádza mariňácky seržant Michael Strank. Vztýčil americkú vlajku na sopečnej hore Suribači jama. Na Iwodžime. Xénia býva so svojou mamou Tatianou vo väčšom gazdovskom dome s kurníkmi a šopou. Kurník šopa! Základ dedinskej pohody. Je tam aj stajňa pre kone, kravy, kozy, ovce, prístavba pre koč, bričku a sane. Xéniin otec padol v boji na neďalekej Dukle. Spolu so svojim priateľom zo susedného menšieho domu, ktorý tiež po sebe zanechal vdovu s dcérou. Tie chodia za pár korún pomáhať Xénii s gazdovstvom. V dedinke oslavujú významný deň 13.6.1968, keď bola obnovená gréckokatolícka cirkev. Zrušili ju v nešťastný piatok 28.4.1950. Gréckokatolícky farár aj pravoslávny pop vyzývajú všetkých na spoločný prípitok. Na vzájomnú znášanlivosť a ohľaduplnosť. Na spoločnú reč v modlitbách, náboženských piesňach a koledách. Na spoločné posvätené ružence a obrazy. „Televízny prenos obrazu s koncertom pop music sa prvýkrát uskutočnil v cárskom Rusku. Pop preniesol posvätený obraz z jednej do druhej zemljanky, sadol si pod obraz, zahral music na balalajke a opil sa pod obraz Boží.“ S Luciou si dáme posvätiť prstencové ružence. Žiaľ, nie všade sa takto oslavovalo... Hostina. Vychýrené domáce miestne dobroty. Chutná polievočka s mäsovými guľkami. Potom bryndzové halušky. Tatiana sa pýta, že či chcem halušky „pobryzgaty“. Lebo vtedy sú najchutnejšie. Súhlasím. Odhryzne si kúsok bryndze. Dôkladne ju v ústach požuje. A vypľuje na môj tanier s haluškami. Podobnú vec som videl vo filme cestovateľov Jiřího Hanzelky a Miroslava Zikmunda. V amazonskom dažďovom pralese indiánky rozžujú dužinu z plodu a napľujú do veľkého kotla. Takto vyrábajú svoj odľúbený nápoj. Ponúknu cestovateľov, ktorí ho vypijú s predstieranou chuťou. Aby neurazili hostiteľov. Beriem si z nich príklad. Chystám sa s lyžicou nabrať halušky. Tatiana sa smeje. Vyberie mi lyžicu z ruky. A dá ju do umývadla. Obsah taniera vysype do smetného koša. A aj tanier dá do umývadla. Prinesie čistý tanier. Naloží novú dávku halušiek s chutnou rozšľahanou bryndzou a kyslou smotanou. Bol to žart. Za maskou dedinčaniek sa skrývajú sčítané a vzdelané ženy. Tatiana študovala najprv na univerzitách v Paríži a potom v Prahe a Xénia najprv v Prahe a potom v Moskve. Podáva sa zelený čaj. Lucia prezradila, že je to môj obľúbený nápoj. Šálky na čaj majú tvar kociek. Po výdatnom jedle sa dobre pije. Nalievam si čaj už z ďalšej várky. Mám v šálke teplejší čaj ako Xénia. Napadá ma, že tvar šálok a rozdielna teplota čaju sa dá využiť na ukážku sily podobenstva o teplote. „... Otvorím svoje ústa v podobenstvách, ...“ Evanjelium podľa svätého Matúša, kapitola 13, verš 35. Prikladám svoju šálku tesne k Xéniinej. Podľa 2. vety termodynamickej energia tepla prechádza z teplejšej šálky s poéziou na studenšiu šálku s prózou. Pri rovnakej hmotnosti je energetická mohutnosť a výbušnosť v poézii pravdepodobne väčšia ako v próze. Výbuch kilogramu dynamitu uvoľní viac energie ako zhorenie kilogramu uhlia. Samozrejme, že sú aj výnimky. Ale poézia je často bližšie k namaľovanému obrazu, vytesanej soche a slovám piesne. Pieseň je bližšie k hudbe a hudba k tancu. Alexander Sergejevič Puškin vo svojom veršovanom románe Eugen Onegin využíva systém „časť pre celok, a naopak“. Ako vzorku pre porovnávanie. Čitateľ môže všetkými zmyslami vnímať ruskú kultúru a umenie 19. storočia. Obrazy v zdobených rámoch, mramorové sochy a hudba v tanečných sálach. Čarovný kruh sa uzatvára v rovnici tanca. A podobenstvo o teplote je aj spätná väzba medzi čitateľmi a autormi.

 

Augustín Gugu Sokol

výber a redakcia: Richard Kitta

ilustrácia: Red lips - Abhilasha Singh