ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Vyzlečení z kabáta

redaktor: Dalimír Stano 2008-12-24

 

 

Zúfalstvu

Neviem zaspávať
s mužom. V jednej posteli
sa mi nedarí nevkĺznuť
do ilúzie,

nepatrne sa dotýkať
jeho nôh.
Ponorení do krabice
na ťažký tovar, načúvame

kúzlu. Nám dvom
sa nechce na ľudí hrať.
Otvárame
svoje čerstvé uši,

s hnidami v dlaniach
sme rýchli.
Zúfalstvu sa narieka,
keď môže ujsť. Za tebou

do jednej postele.





Urobím svetlo

Vložím ťa do skúmavky
a roztočím glóbusom. S kahanom
v ruke sa prejdem
po ľade.

V(y)tiahnem všetok
čas. Až nastane prítmie,
ľahučkým krokom
do seba

vstúpim. Kúpim si
novú škatuľku zápaliek.
Dotykom urobím svetlo
a pritúlim ťa.





Nazveš ma svojou

Prehĺtaš vlastné sliny,
premiešané mojou
vôňou. V okne,
bez záclony sa márne snažíš
upútať. Moju pozornosť

odviedol prameň
v neznámom objatí.
A ja sa teším. Až sa ovládneš,
zanadávaš a nazveš ma
svojou ženou.




 
Tvoje obrazy

Sypem ťa sypkým
pieskom. Vrážam do zhnitých
vtákov presklených tabúľ.
A čítam

tvoje obrazy z mojich
činov. Na chvíľu pôjdem
späť. Do vnútornej iskry
z ranných triašok.

Namaľujem
presnú zostavu krachujúceho
muža. A zavolám
na supov.





Vyzlečený z kabáta


Končím s pravidlami,
lebo. Nie som plachý
medveď.

A vy nie ste
z môjho rodu. Navlečení
do kože somára cítite

svoj pach(?)
So zákonmi po centimetroch
do seba. Ukájam

svoje tajné nálady.
S každou novou silou
vibrujem vo vás.

Nechce sa mi na vás
hrať.





z básní Moniky Krempaskej
vybral Dalimír Stano