ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

M.Krempaská - Natiahnutá zbraň

redaktor: Dalimír Stano 2009-01-22

 

 

M á m   n á p a d

Vraj sa to prieči
tvojim predstavám,
uchovať svoj život s mojím.
Na stenách ti visia
potrhané plagáty a šance
na lepší vzťah.

So mnou sa strácaš
v myšlienkach,
ako šialenec čo uniká

smrti cez zatvorené okno.
Mám nápad ako prežiť.
Zatvor sa so mnou
do jednej miestnosti,
aspoň na večnosť.
A obleč si negližé.









p r o t i   t e b e

nehraj mi do ucha
svoje prehnané vyznania
a preafektovanú hrôzu
zo samoty

ťažko je vyspať sa
spolu
presúložiť víkend
a nemať ujmu

z tvojej lásky
chce sa mi zvracať
na nové poťahy v aute
dovoľ mi

natiahnuť zbraň










L e p š i e   č a s y

Vraj sa to dedí
po rodičoch. To pozitívum
a skrášlenie duše.
Ale nikto mi nikdy nepovedal,
odkiaľ mám v sebe iróniu
a ťažkú hlavu.

Nevraciam sa späť
v kalendári,
ani k milenkám.
A načo tajne veriť v lepšie časy?
Byť sám má väčší význam,
ako žiť vedľa teba sám.

To len ticho v mojej spálni
sa prieči všetkým
predstavám,
nepotiahnuť motúz. Nad alejou
si vzdychať do prázdna.
Čo ak lepšie časy nie sú?









d o   s e b a

predstavujem si
tancujúce kone v mojom sne
ktoré ma vedú k tvojmu lonu
držiac sa dlhého chvosta

ty už dávno nie si len moja
na fotke som ti domaľoval
tretiu ruku
a tajne dúfal

že ma ňou objímeš
ale tvoja vodcovská hlava
a moja poslušnosť
ktorou sa potácam

nám nadeľuje kyslé koláče
pomeliem sa medzi zrnká kávy
a ty ma snáď konečne
prijmeš









L a p á m   p o   d y c h u

Akoby mi niekto napľul
do tváre, pri užívaní
sedatív. Na moju hlavu
sa ťažko hľadá liek,
možno len tvoje plné pery
v správny čas

a na správnom mieste.
Okúzlila si ma
útlymi bokmi pod sukňou
a naklonená cez stôl.
Dodnes lapám po dychu,
pri užívaní sedatív.









n a   á r i u

len ťažko ma nájdeš
v zrkadle
a nie som ani vodopád

ale tvoje nahé telo
rád svojím prejdem
požičanými nožnicami

vystrihnem tvoje časti
a pozliepam v dokonalosť
lebo ja nie som hodný

geniality umeleckých diel
môžem ťa nazvať
mojou milou

a natrieť imaginárnym
semenom
každé ráno

keď sa sám s tebou
milujem bez predohry









O m y l o m

To vieš, naučil som sa klamať
ženám,
ktoré majú vysoké záujmy.
Bez dôvodu obchádzať
vybrúsené skaly
a vrhať sa do tých tupých.

Hlúpych mužov je určite mnoho,
no ty nie si v tom sama.
Slaná, navzdory klebetám,
cítiš ten stav?
Omylom nasávam bôľ
zo skutočných vrstiev.









z básní Moniky Krempaskej
vybral
Dalimír Stano

 

 

Autorka o sebe: Pochádzam z východného Slovenska, čo sa možno odzrkadlilo i na mojej šialenej povahe. Písaniu ma nakopla moja prvá platonická láska, pozdravujem M.B. Avšak s väčšou vážnosťou a intenzitou píšem približne 3 roky. Večne študujem, pracujem a stretávam múzy, ktoré si najprv (u)žijem, aby som mohla písať...
Vzhľadom na moje, relatívne čerstvé objavenie, som stihla básne zverejniť zatiaľ len v Rovarte a Mlhe a boli recitované v Českom rozhlase v programe Zelené peří.