ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

J. Kocián - HORIZON(T) - (1)

redaktor: Richard Kitta 2009-01-26

 

 

1
Kráčal som vyšliapanou cestou, ktorou kráčali predo mnou, cestu nik nepoznal, ale šlo predo mnou ich zopár. Cesta bola vyšliapaná na tvrdo, počasie sa menilo často, raz pieklo slnko, inokedy bola hmla, niekedy som neudržal rovnováhu vplyvom vetra a inokedy mi strachom tĺklo srdce ako búrka prejavila svoju silu. Šiel som neviem kam, stále priamo. Viedol ma inštinkt a nekonečno horizontu.


2
Ďalej sa nedalo ísť, našiel som opustenú hviezdnu loď, vo vnútri všetko fungovalo i keď samotná loď bola zarastená machom. Snažil som sa nadviazať spojenie na všetkých frekvenciách. Na palubnej doske boli fotky žien, ktoré tu predo mnou nechali minulí pátrači. Pridal som svoju a zapol ŠTART.


3
V mžiku som bol niekde vo vesmíre. Neviem  kde som, aké typické pre mňa. A ako táto loď vlastne funguje? Slnko pieklo do kabíny, pomaly som si pripravoval večeru a sledoval z kresla prekrásnu scenériu ticha, ktorú vesmír ponúkal. Večera bola hotová, mäkké jedlo do ktorého som zarýval svoje zuby, na mojom tele rozpálilo pohodu. Mal som chuť niekam ísť. V momente, keď som si to pomyslel, bol som aj tak. Nikoho nestretávať, len po pátračoch nachádzať stopy, veci ktoré zanechali a nepotrebovali. Nič čo po nich ostalo ma nezaujímalo. Hľadal som niečo iné, čo mojej duši vráti kľud. Len viem, že vrátiť sa nemôžem.


4
Farebná krajina upokojovala moje srdce. Čím viac som na srdci cítil teplo, tým viac som vedel čo chcem. Chcem sa prejsť a loď nechať niekde za mnou. Pozrieť sa do prázdnych stavieb a uvedomiť si niečo čo tieto holé steny ponúkajú.


5
Prepadla ma horúčka a moje telo sa zvíjalo v kŕčoch, všetko som videl dvakrát. Nečakal som že toto miesto bude nakazené. Snažil som sa prísť na to, čo mi je. Zrazu som pocítil úľavu, vnímal som svetlo, ktoré sa predieralo cez uličky. Priateľsky, pomaly začalo vnímať mňa.


6
Svetlo ma viedlo späť k lodi, ako otec a matka mňa za ruku. Bol som v bezpečí v prechodnom domove, snažil sa nájsť ten správny gombík. Jediné čo som spravil, bolo „stlač ŠTART“. Odišiel som a svetlo ostalo v náručí tejto opustenej planéty. Na nástenku som pridal svoj pohľad. Relaxoval som a obzeral si odtlačok skúseností. Loď bola prázdna ako predtým, spokojne som začal napĺňať loď pokojom. Zasvietili sa kontrolky, ktoré do vtedy boli hluché. Chcel som na nich siahnuť, nevedel som sa ale rozhodnúť. Loď ale vedela kam má letieť, vracal som sa späť na Zem. Loď ma hriala svojim materinským citom a ja som zaspal.
 


7
Sníval sa mi sen, ja na púšti, stále ten istý pohľad na horizont, počasie stále nestále. Tentoraz ale slnko svietilo, prepaľovalo mi chrbát a moje oči nasávali pot, páliac ma stále. Jediný môj pohyb bol priamo k nedosiahnuteľnému cieľu. Vyhrávam pomyslel som si, blud napadlo ma. Začal som vnímať obrovskú žiaru, ktorá presvetľovala moje telo. V okamžiku keď som chcel na tú žiaru prehovoriť, prebudil ma náraz. Vstal som, v okne som videl Zem, ale bližšie bola iná loď, ticho plávala priestorom. Stačilo pomyslieť na spojenie a moja loď to vycítila. Obliekal som si skafander a z vysielačky sa ozval neznámy, kľudný hlas pátrača.


8
Na inom mieste, v inom čase...
Svet sa už v jeho očiach dávno zrútil, márne sa snažil zozbierať čo ostalo, blúdil vesmírom dlhšie, než on sám vedel, snažil sa nájsť ten starý zmysel, ten nový našiel až keď domov sa vrátil, smial sa, ale bol sám. V blízkosti domova opatrne na kraji stál, vyhrieval sa v pocite tepla blízkosti domova, zuby ceril, no menej už, bol sám. Prekvapil ho náraz, pátrača mladšieho než on, vedel že je čas, že tento muž ho naspäť na Zem privedie, no cestu k ľudom nenájde, povedal pátrač mladší...


9
Starý pátrač sa pousmial a pozval mlaďasa k sebe. Mali dlhý rozhovor, ktorý sa tiahol okolo plášťa Zeme. Spojené lode začali klesať na miesto, kde mladý pátrač našiel svoju loď. Lode v tvare srdca zasadli na zem ako pes, ktorý sa zahrabal do svojho pelechu. Obaja sa rozlúčili a ja som šiel svojim smerom ďalej, horizont bol ako vždy na dosah. Srdce mi tentoraz tĺklo hromovo. Chladné ruky som zaťal v päsť a spevnil krok. Mám pocit, že ona ma čaká...budúcnosť...


10
Na ceste ma stretla, bol to kôň divoko sa pasúci a preháňajúci krásnou plochou trávy, mohol som cítiť tú lahodnú sladkosť trávy ako kôň zmáčal svoje ústa v rose, bol šťastný a ja som bol s ním. Ani som si ho nechcel osedlať, no prišiel ku mne sám a šepol mi rovno skrze moje srdce „mám ťa rád“. Už som ho nikdy nevidel. Vybral som si zbytky jedla z úst, prežul trávu a nadýchol sa čerstvého vzduchu, voňal mlado ako moja malá mladosť, veci, skutky, boli vzácne a ja som sa pristihol vo svojom objatí. Miloval som...

 

 


Jaroslav Kocián

text: CD Jaroslav Kocián - Horizon(t), Hev-het tune 2008