ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

J. Kocián - HORIZON(T) - (2)

redaktor: Richard Kitta 2009-01-27

 

 

10
Na ceste ma stretla, bol to kôň divoko sa pasúci a preháňajúci krásnou plochou trávy, mohol som cítiť tú lahodnú sladkosť trávy ako kôň zmáčal svoje ústa v rose, bol šťastný a ja som bol s ním. Ani som si ho nechcel osedlať, no prišiel ku mne sám a šepol mi rovno skrze moje srdce „mám ťa rád“. Už som ho nikdy nevidel. Vybral som si zbytky jedla z úst, prežul trávu a nadýchol sa čerstvého vzduchu, voňal mlado ako moja malá mladosť, veci, skutky, boli vzácne a ja som sa pristihol vo svojom objatí. Miloval som.....


11
Na ceste som nachádzal veci, ktoré som nepotreboval, na pohľad ma zaujali, ale viac než to ma zaujímal horizont, tentoraz na ňom zapadalo slnko a mne sa chcelo spať, cítil som sa ako vták, cítil som sa ako mrak. Oči sa mi jemne v odovzdaní zavreli. Začal sa mi snívať nový sen...Rozpomínal som sa na starého pátrača, na planétu ktorú som nepoznal, na ktorej som bol, to svetlo mi bolo hlbokou spomienkou, zohrievalo ma pri dýchaní. Dúchal som oheň lásky koňa ktorého som stretol. Na chvíľu som nemyslel na horizont, odpočíval som, myslel som na všetko dobré čo sa mi stalo, zívol som so slzou na mihalnici a zletel hlboko do svojho sna.


12
Prebudil som sa v lodi, bola mi zima, snažil som sa nie príliš tupo pozerať na fotku na palubnej doske. Prečo boli ostatné ženy na fotkách tak podobné mojej. Loď pocítila moju zmenu, všetky jej žili zohrievali priestor oslepujúcim svetlom. Mal som strach. Nepripúšťal som stratu. Strata nepripúšťala mňa. Triasol som sa, loď začala rachotiť so svojim telom. Až vtedy som si pripustil, že je koniec a pocítil ako jemne je na mňa loď vycibrená, každý môj záchvev otriasol celou loďou. Bola to moja matka. Nikdy sa k svojej žene nevrátim. Moja voľba bola cesta, všetky moje kroky viedli sem, aby som pochopil toto. To všetko sa už stalo, ale na mňa to doľahlo až teraz v plnej celej svojej sile slova milujem. Moja matka, možno tieto hviezdy, tentoraz stlačím STOP.


13
Strhol som sa zo sna, snažil sa nájsť horizont, nevedel som či ráno, či je noc, všetko bolo tmavé a cítil som teplo na svojom krku. Nohami som nahmatával cestu. Nová myšlienka ma dala do pozoru, rozlepili sa mi oči a ja som videl mesto. Našiel som svoj cieľ ?Celá tá dlhá púť samoty ma priviedla práve do tohto mesta ?Utáboril som sa na zráze, miesta z ktorého som videl na všetko čo som vidieť chcel. Mesto bolo nádherné, cítil som jemne husiu kožu z toho miesta. Zrazu moje srdce niečo pocítilo, vedel som že tentoraz pôjdem smerom, ktorý som z vášne nadýchol.


14
Večerné svetlo ulíc ma príjemne hrialo, už neviem ako dlho som v tomto meste, žil. Všetky moje priania sa akoby stali skutočnosťou. Nudne som si zapálil cigaretu a obzrel sa za jednou ženou, bol som presýtený. Svoj pohľad som položil na jednu priamku s miestom, kde som kedysi toto mesto pozoroval z diaľky. Začal som nervózne otáčať cigaretu a v hlave sa začali
moje myšlienky ťažko trieť o seba. Za ten čas moju pátračskú povahu nik nevzal z môjho srdca. Pripadal som si ako opilec, ako spáč. Došiel som na kraj mesta, založil oheň. Pozoroval som toto mesto a začal sa cítiť na okraji tohto mesta ako doma, moja duša sa upokojila a baterkou som zasvietil do lesa odkiaľ sa ozval jemný rachot.


15
Majiteľ rachotu  bola žena, blonďavé vlasy, veselý úsmev, zjavne pobavená mojim vyplašeným zazeraním, snažila sa mi naznačiť, že je priateľ a nemá zákerné úmysly. Prezrel som si ju ako muž a gestom, že sa nemusí báť som sa ju snažil usadiť k ohňu. Keď začala rozprávať moje spiace srdce akoby začalo rozprávať jej rečou. Počúval som v napätí čo bude ďalej, ale žena prestala rozprávať, nechcela ma uraziť a tak mi ponúkla jedlo. Vzal som si kúsok, pretože som pred chvíľou jedol. Jemne poprchával dážď a my sme už len sedeli. Noc bola tichá a po chvíli bolo vidieť hviezdy, začal som k nej pociťovať náklonnosť.


16
Sníval sa mi sen. Horizont akoby bol na dosah, mal som rozpažené ruky plachtil  vzduchom nad zemou. V tomto sne bola tentoraz žena, on vedľa mňa vznášajúc sa v plnom šťastí. Mohol som byť sto krokov od nás a počul by som ten rehot. Celá ta scéna trvala snáď večnosť. Vyskúšali sme v tejto výške čo sa dalo. Rozhodli sme sa vyletieť vyššie k slnku. Ohromný zážitok, tie zostavy čo sme vystrájali a koľko sme sa smiali, Boli sme v tom tanci stále bližšie k sebe, psychicky aj fyzicky. Už sa to nedalo vydržať, naše rozpálené telá vášňou priľnuli k sebe v jeden bozk. Mračno, ktoré som si počas toho nevšimol, bolo na dosah. Hrmot jeho prehlušil naše šťastie. Museli sme klesnúť k zemi. Pomaly som sa začal prebúdzať...


17
Nohy som mal mokré od studeného snehu, dnes som videl horizont kryštálovo jasne, pohľad bol zamrznutý, ako všetko vlastne okolo mňa. Z úst sa mi parilo, absolútny vrchol samoty pomyslel som si, zamŕzal som. Mráz mi obaľoval srdce. Som mŕtvy pomyslel som si. Všetko v mojom tele vyhasínalo, ruky, lakte, krk, hlava jakštak fungovala, srdce ticho bilo a pľúca sa pomaly zdvíhali. Nebol som mŕtvy. Loď pomaly mojim pohľadom dávala priestor len zízať na ňu. Ľahla na sneh ako lyžica do šľahačky. Akoby mi dala umelé dýchanie, moje srdce začalo normálne tĺcť a som nabehol ako stroj. Všetky moje funkcie boli nahodené. S úsmevom som začal očakávať pasažiera lode.


18
Nevystúpil nik, v lodi bolo prázdno, len moje halucinácie, pomysel som si, ako som začul smiech ženy. Sedel som v kresle, loď sa nehýbala, nebol smer, pomaly som začal usínať, prečo tie sny napadlo ma a zaspal som.


19
Plavil som sa na parníku po nejakej rieke. Neuveriteľne pražilo slnko, pri mne stála žena, tá istá ako včera a nič som na nej nepoznával, nepoznala ani ona mňa. Medzi nami bola stará láska. Tá už nasadla na iný parník a plavila sa proti prúdu v iných ľuďoch vo vášni, v objatí a všetkému čo k tomu patrí. Bol slnečný deň a ja som zas začal vidieť svoj horizont.


20
S láskou som ju objal, mlčali sme. Nedalo sa nemilovať, nedalo sa milovať.

 


Jaroslav Kocián

text: CD Jaroslav Kocián - Horizon(t), Hev-het tune 2008