ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

vyznanie o Vyznaniach

redaktor: Richard Kitta 2009-02-12

 


vyznanie o Vyznaniach (Sv. Augustín)

 

„Umelec dáva tvar hmote už jestvujúcej a schopnej tvar prijať, napríklad zemi, kameňu, drevu, zlatu a podobným hmotám. Odkiaľ by boli však aj tieto hmoty, keby si ich ty nebol stvoril? Umelcovi si dal telo, dal si mu ducha, ktorým ovláda údy, dal si mu látku, z ktorej môže tvoriť, dal si mu bystrosť umu, aby pochopil umenie, aby si najprv vo svojom vnútri vedel predstaviť to, čo tvorí potom navonok.“ (1)
Toto sugestívne, až infantilné vyznanie Sv. Augustína, je zaiste nadčasové. Netreba si ani dlho lámať hlavu, aby sme si uvedomili, že dnešný umelec je presne ako ten spred tisícpäťsto rokov. Zem, kameň a drevo iba pretransformoval na kremíkové polovodiče - za vzniku digitálnych núl a jednotiek, zlato zostalo zlatom. A predsa sa už nedrží striktných návodov otca Augustína. Už si nemusí predstavovať vo svojom vnútri, to čo tvorí navonok: „Oči milujú rozmanité krásne tvary a jasné, utešené farby.“ (2) Viacdimenzionálna virtuálna plazmová realita funkčne a dokonale nahrádza akúkoľvek vrodenú predstavivosť. Dokonca ju neraz viacnásobne predčí! „Ale umelci a tí, ktorí milujú vonkajšiu krásu, ju vedia oceniť, ale nevedia ju použiť.“ (3) A tu sa Augustín so súcitným úškrnom zahľadí niekomu z nás do tváre, alebo do vyprázdnenej duše... Významný predstaviteľ latinskej patristiky Sv. Augustín (354-430) prekonáva „cyklické“ dejinné myslenie rozšírené v Antike a dejiny ľudstva pritom prostoducho a poeticky vníma ako: „nádhernú báseň, vyzdobenú všemožnými antitézami.“ (4) 

Augustínovo učenie by dnes ako filozofický bestseller neobstálo, vyčítajú mu totiž jeho nesystematickosť. A predsa
by si našlo dosť nezavislých a undergroundom vycvičených obdivovateľov, ktorí porovnávajúc ho s Platónom, velebili by ostrosť jeho psychologického pohľadu, vášnivosť introspekcie a úprimného vyznania pred svetom.
Neustále prenikanie do priepasti vnútra viedlo Augustína takmer k objavu archetypálneho nevedomia. (5) Sebaistota v jeho myslení sa preňho stal neotrasiteľným východiskom. Z Augustína sa stal tak trochu neokrôchaný poet, ktorý ale presne vedel, resp. tušil, čo hovorí. „Boh nepovolal ani nezavrhol ľudí vopred, to iba prostredníctvom svojej vševedúcnosti pozná dopredu ich rozhodnutia.“ (6) Vyjadrenie predestinácie je tu kruté, pretože upozorňuje na fakt, že nie každý je predurčený pre božie kráľovstvo a podľa Augustína sa tak deje iba na základe múdrych a skrytých rozhodnutí Boha. Ako mnohí svätí aj Augustín prešiel v mladosti istou auto-tortúrou a prežil svoj vlastný duchovný úpadok, ktorý ho prenasledoval po celý život.
To sa napokon krásne prejavilo aj v jeho rozkolísanosti v otázkach vzájomného vzťahu dobra a zla, čo bola aj jedna z premís manicheizmu, ku ktorému sa Augustín pôvodne hlásil. Celkom trefne sa dá interpretovať aj Augustínova alegória Civitas Dei, mesta ktoré sa skladá z vyvolených a Civitas Terrestris, ktoré predstavuje mesto zatratených, ľudsky prehnane „žiadostivých“, na kategóriu Vyvolených týmto svetom, ktorý ho oslňujú iba svojím umelým svetlom. Pre Augustína sú to však tí, ktorí nestelesňujú zlo, ale neprítomnosť dobra, tak ako je tma absenciou svetla. (7) 

Hľadanie pravdy a pravdivosti, v minulosti „defaultne“ prítomné v „dobrom i zlom“ umení, stihlo v priebehu 20. storočia niekoľkokrát zmeniť svoju pozíciu. Je úžasným zistením, že Sv. Augustín pozýva aj dnešného umelca-tvorcu k Pravde a Svetlu, k Bohu, ktorého síce nemôžme poznať a uchopiť, lebo je veľký bez kvantity, dobrý bez kvality, prítomný bez priestoru, večný bez času – ale ktorý sa nám zjavil v Božom Slove: (8)  „Ako to len všetko tvoríš? Nebo i zem si nestvoril na nebi, ani na zemi, ani vo vzduchu, ani vo vode, lebo to všetko patrí k nebu a zemi. Ani vesmír si nestvoril vo vesmíre, lebo nebolo miesta, kde by mohol byť predtým, kým nebol stvorený. Ani v ruke si nemal nič, z čoho by si stvoril nebo i zem. Kde by si bol vzal, čo si ešte neurobil, aby si z toho mohol tvoriť? Všetko je jedine preto že i ty si. Povedal si, a stalo sa, svojím slovom si stvoril všetko.“ (9) 

 

Richard Kitta

 

použitá literatúra:

  (1) Sv. Augustín – Vyznania, Lúč, Bratislava 1997, str. 319
  (2) Sv. Augustín – Vyznania, Lúč, Bratislava 1997, str. 296
  (3) Sv. Augustín – Vyznania, Lúč, Bratislava 1997, str. 297
  (4) Anzenbacher, Arno - Úvod do filozofie, SPN Praha 1990, str. 202
  (5) H.J. Störig - Malé dějiny filosofie, Zvon ČKN Praha 1996, str. 167
  (6) H.J. Störig - Malé dějiny filosofie, Zvon ČKN Praha 1996, str. 170
  (7) H.J. Störig - Malé dějiny filosofie, Zvon ČKN Praha 1996, str. 170
  (8) H.J. Störig - Malé dějiny filosofie, Zvon ČKN Praha 1996, str. 168
  (9) Sv. Augustín – Vyznania, Lúč, Bratislava 1997, str. 320
  http://sk.wikipedia.org/wiki/August%C3%ADn_z_Hippa

 ilustrácia: Vízia Sv. Augustína, Sandro Botticelli (1445 - 1510)