ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

S Agatom

redaktor: Richard Kitta 2009-02-13

 


Pendluješ medzi Krakowom a Košicami ako nomád. Čo môže byť na ceste, ktorú už človek dobre pozná niečo objavné? Jednou rukou riadiš, druhou fotíš?
Očami a rukami som na zemi a hlavou si ulietam. Je to čas na typ myslenia, na ktoré som si nemohol nájsť čas, kým som ešte necestoval. A vizuálne nevidím veľa nových vecí možno aj preto, že na 90% cestujem v noci. Takže na nové veci počas cesty prichádzam asi naozaj len v hlave.

Začatkom milénia si zahviezdil veľkoformátovými portrétmi sliepok. Každá mala svoje meno. Prečo mali taký úspech?
Čo podľa teba chýba ľuďom, že ich (fotografické) umenie tak priťahuje? Alebo je to len iná forma kotkodákania?

Dobrá otázka, na ktorú hľadáš odpoveď už v otázke. Asi by som tie dve otázky rozdelil.
Portréty sliepok sú asi nejakým spôsobom univerzálnejšie v zmysle takom, že si v nich nájde svoje aj babka z dediny, ktorá dobre vie, že aj sliepka má svoju osobnosť a takisto nejaký ťažký intelektuál, ktorý v nich vidí otázky identity. No a v konečnom dôsledku obidvaja rozmýšľajú o tom istom.
A čo sa týka fotografie ako média, je fakt, že kým pred pár desaťročiami fotografia bojovala o uznanie za to, že je umením, dnes naopak fotografiu výtvarne využívajú už pomaly všetky iné výtvarné médiá (no a tak si asi každý znovu myslí, že je fotografom:)

Z tvojich obrazových cyklov cítiť aj postupy, ktoré sú príznačné pre poéziu. Kedy fotka znamená viac ako slovo alebo báseň? Je to len problém vizualizovania fenoménu akým je čas? Ako to chápeš ty?
Takisto ako v živote. Niekedy je krajšie slovo, občas žmurknutie, inokedy pohladenie. Možno sa dá povedať, že báseň plynie a fotografia jednoducho je. Ale to len tak z jednej strany, pretože aj fotografia môže plynúť a báseň jednoducho byť. Možno preto z niektorých prác cítiť postupy, ktoré sú príznačné pre poéziu.

Zalov v pamäti a povedz ako vznikal tvoj geniálny cyklus Ja som! My sme.
Išlo o reklamnú kampaň na veľké nič, ktoré ale nie je nič z pohľadu človeka, ktorého táto postavička niekedy bola. V jeho subjektívnom svete má určite väčší význam, ako v zmysle globálnom. Prehnaným zveličením dôležitosti pomocou reklamy sa môže stať aj gumená tvár významnou osobnosťou. „Ja som !“ bol zviditeľnený billboardom, plagátmi, letákmi, TV-reklamou, vlastnou knižkou – prospektom a reklamou v novinách (bez môjho mena), svojou internetovou stránkou, stovkami sôch (sádrových kópií), darčekovými predmetmi ako pero, zapaľovač, zápalky, tričko... Bežný ľud ho mal možnosť spoznať na Slovensku v Bratislave, Trnave, Lučenci, Košiciach, potom v Česku, Poľsku, Belgicku, vo Švajčiar­sku, ba i za morom v Amerike. Ja som bol iba jeho manažér, nič viac!

V 2004 roku si sa stal finalistom súťaže Oskara Čepana, kde si prezentoval aj svoje ďalšie práce ako Veci a ľudia, Veci Ameriky... Ako hodnotíš svoju tvorbu z odstupom času? Neusmeješ sa občas nad ňou? Si fanúšik tejto prestížnej ceny? Je etické hodnotiť umelcov a ich umenie na zlý, horší, najhorší?
Nemám pocit, žeby sa tam hodnotilo na zlý, horší, najhorší. Ani žeby išlo o hru na víťaza a porazených. Aj keď to je na uvážení iných, ktorí to možno tak cítia. Ja som to bral a beriem skôr tak, že takéto akcie pomáhajú výtvarníkom zviditelniť svoju tvorbu a tým zvýšiť jej hodnotu v spoločnosti (podotýkam v spoločnosti, pretože hádam žiadna cena nezvyšuje skutočnú hodnotu diela). A myslím, že určité ocenenie pomáha byť slobodnejším v tom zmysle, že diváci možno budú ochotní dať viac času a energie na vnímanie aj "tichších" prác, ktoré v dnešnom rýchlom hlučnom svete môžu neprávom veľmi ľahko zanikať.

Ako si sa spoznal s AGAT-om?
S AGAT-om fotografujem už asi desať rokov. Začal som robiť diptychy, triptychy ale aj väčšie cykly o ľuďoch, meste a krajine. Využívam nenápadnosť ako i zvláštnu svetelnosť a nedokonalosť tohto fotoaparátu ruskej výroby. Fotí na bežný 35 mm film, na polovičný formát políčka bežného kinofilmového fotoaparátu tak, že na konečnej fotografii vznikajú dva zábery.

Aká je vlastne súčasná slovenská fotografia a aká je to tvoja vízia?
Keďže je dnešná doba plná nových médií a digitálnych technológií, je pre mňa zaujímavé cielene porušovať tento trend použitím práve tohoto fotoaparátu AGAT. No vždy iba tak v pozadí, popri iných projektoch. Nikdy som ho nevyužil na cielený projekt. Často sa mi podarí práve vďaka jeho nenápadnosti a hravosti lepšie zachytiť atmosféru miesta a situácie ako inými profesionálnejšími fotoaparátmi. Nechcem meniť skutočnosť, chcem len pomocou diptychov a svetelnej nedokonalosti prenášať realitu do iných kontextov. Rád by som využil príležitosť zachytiť ducha západnej Európy cez pre mňa už duchovný prístroj východnej Európy.

Čomu sa momentálne najviac venuješ? Chystáš nejakú samostatnú výstavu alebo projekt?
Jednou z posledných je Entries. Predtým to bol projekt …osudy duchom plných… z roku 2004, ktorý bol založený na akcii s rôznymi objektmi ako balóny, sáčky, papierové objekty, kameň, voda, vzduch. Výsledkom bola zbierka vizuálnych básní v podobe výstavy farebných fotografií.

Čo by si odkázal všetkým deťom, ktoré dnes fotia všetko a za každých okolností svojimi mobilmi?
... plávajú si slobodne, / no vždy ich niečo niekde drží. / Na dne zajatí, na vzduchu voľní. / Pod tiažou života sa pomaly ponárajú / zo svetla do najväčšej tmy na dno, / kde vypúšťajú posledné zbytky vzduchu. / Vzduch sa dostáva k sebe na slobodu, / kde v momente sa rozplynie.

 

za rozhovor ďakuje Richard Kitta

 


Tomáš Agat Błoński (1975, Košice) / www.tomas-agat.blonski.sk

1994    Škola úžitkového výtvarníctva, Košice
2001    Vysoká škola výtvarných umení, Bratislava
1994    Jagiellonská univerzita, Krakov, Poľsko
1996    Akademia sztuk pięknych, Poznań, Poľsko
1999    The Slippery Rock University, Pennsylvania, USA
2001    Mgr.Art. – VŠVU, Katedra vizuálnych médií, Bratislava

2002    odborný asistent pre fotografiu a nové médiá, Katedra výtvarných umení a intermédií, FU – TU, Košice
2004    doktorandské štúdium, VŠVU, Katedra fotografie a nových médií, Bratislava
2005    doktorandská stáž, Katedra Sztuki Politechniki Radomskiej, Radom, Poľsko


Sólo výstavy (výber):

2007  Entries, Slovenský inštitút, Varšava, Poľsko
2006  Entries, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava
           Otwieranie, Galéria  Europejskej Akadenie Sztuki, Varšava, Poľsko
           Multimedia, Galeria Rogatka, Radom, Poľsko
           ...osudy duchom plných..., Považská galéria, Žilina
2005  My sme..., Galeria Pentagon, Radom, Poľsko
2003  “Slovakia Contemporanea“, Rock Café Gallery, Praha, ČR
           Fotografie Tomasza Agat Błońskiego Galeria BWA „Piwnice“, Kielce, Poľsko
2002  My jesteśmy... , Galeria Rynek 6, Jarosław, Poľsko
           My sme… , Galéria Buryzone, Bratislava
2001  My sme...  Ja som!, Novohradská galéria, Lučenec