ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

J. Litvák - Ovocie, Boh života

redaktor: Dalimír Stano 2009-02-13

 

 

 

Ovocie, Boh života



Keď ma zaskočí clivota,
postupne vymenúvam ovocie,
čo uháša môj smäd.
Sú takí, ktorí prešli svet,
ale nestretli veličenstvo seba,
no podľa mňa sa iba nenadýchli života
cez špinu, cez bolesť a cez dym.

Až na zemi som spoznal
kvety, ovocie a hviezdy.

Človeče, chvíľu sa mi zdalo,
akoby hviezdy, kvetiny a ľudia
pochádzali zo susedných diaľok.

*

Skadiaľ na indické trhy
deň čo deň nesú ovocie?
Akými cestami prúdi do Benáresu
v košíkoch vystielaných trávou?

Začína sa to nenápadne – v pekný deň
sa na mosadznú tácňu nakrája
mango a papája.

Vraj sa tu po krajine šíria iba choroby a smrad,
a predsa kdesi v tŕstí by som rád
sedával po večeroch osamote v bárke.
Šťavu z trstiny pil som v Dvarke.

Rád by som vedel kde a akým
spôsobom sa je amalaki.

Každý Ind
rád žuje tamarind.

Ten, ktorý nejedol melón z Hajderabádu,
nevie, čo je mať od nektáru zašpliechanú bradu.

Ešte raz mať svoje dlhé vlasy,
pil by som iba marihuanové lasi.
Jedol by som len v Puri ananásy.
a v Mapse puri.

Kravu ležiacu v prachu cesty Káší nerozzúri
ten, ktorý obďaleč kvočiac žuje betel.
S banánom v ruke na scénu víriaci derviš vletel.

V Goe chcel lovec medu horských včiel,
aby som na chvíľočku uletel.
Keď som sa pýtal ako,
pred mojím užasnutým zrakom
rozrezal žľazu neznámeho zvera drôtikom
a vysal ju.
Vzal otlčené vedro s medom,
jednu fľašu mi podal,
a navždy stratil sa mi zo života,
no ja som v spomienkach
už nikdy neodišiel odtiaľ.

Roľník púšť záprahom volov zorie kým
rozlúsknem v Puškare všetky búrske oriešky.
Kým vydám za tovar posledný peniaz.
Kým sa mi zázračne uzdraví žena.

V Konaraku štvrť milióna ľudí čaká na svitanie s nami.
V Bubanešváre delíme sa o spoločnosť s opicami.

V odlesku zapadajúceho slnka šťava strieka,
nocou sa valia prúdy byvolieho mlieka.
Skadiaľ sa na pozadí
bielych domov berie
ryk tiav a pávie perie?

Džámové plody, bimbový plod,
džajpolo a mangá svietia do tmy
v záhradách za poopľúvanými plotmi.

V rôznych obdobiach dní
rôzne tvory sa rodia k rôznym chvíľam:
koza vyvrhla kozu napoludnie,
krava sa nadránom otelila.

Ťaviar predáva ťavu,
šťaviar šťavu.
Každý predáva.

Hovorím si: len ešte viacej spomaľ.
Cudzincom si tu vždy o čosi menej ako doma.

Užívaj si to, kým tu so mnou si,
pretože iba teraz si to ty.

Na udupanej zemi
uťahaná zver ticho ryčiac spí.
Iba hľaď pred seba
a čistú vodu pi.

 

 

 

 

Ján Litvák (1965, Bratislava)

Pracuje ako korektor v denníku SME. Popri vlastnej tvorbe sa venuje prekladaniu (R. Thákur, A. Rimbaud, W. Blake, V. V. Chlebnikov). Zostavil výber z básnického diela Jána Stacha Svadobná cesta a spolu s R. Bielikom antológiu slovenskej duchovnej poézie Stratená v ľaliách. Zaoberá sa pestovaním biozeleniny a semien starých odrôd. Žije v Bratislave.

dielo:
próza - Samoreč (1992), Gandžasan (1999), Pijem vodu z Dunaja (2006), Bratislavské upanišády (2007)
poézia - Výstrel z motyky (1990, spolu s M. Bančejom a J. Urbanom), Kráľ kalichov (1998), Barbar(u)ská ruleta (1998, spolu s J. Litvákom, R. Bielikom a A. Turanom), Vtáctvo nebeské (2005, bibliofília), Živorodka. Lovkyňa ľudí (2005)