ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

M. Drastich - Yusef Lateef

redaktor: Richard Kitta 2009-02-13

 

 

Víťazný oblúk džezovej kreativity

1.časť

 

 

V našich končinách prakticky neznámi špičkoví tvorcovia

Špeciálnu hudobnú explóziu, ktorá nastala zaokrúhlene pred sto rokmi v Amerike, zdá sa, už nič nezastaví. Niet takého hudobného žánru, s ktorým by sa medzičasom džez neskmotril, neskĺbil, nesplynul s ním. Džez ako spôsob hudobného prejavu živí dnes státisíce muzikantov a dočkal sa mnohomiliónovej pozornosti. No ak začneme skúmať detaily tohto zvláštneho a utešeného javu, vysvitne, že celý džez stojí na pleciach vlastne nepatrnej hŕstky geniálnych, alebo aspoň ku genialite sa blížiacich jednotlivcov. Niektorí z nich majú to šťastie, že napríklad šikovne časovo zvoleným konkrétnym zafarbením zvuku (Mahavishnu Orchestra) a skĺbením rocku a džezu sa dostali na špičku džezového ľadovca – John McLaughlin, Billy Cobham, Larry Coryell a iní; ďalším stačilo trafiť sa aj v podobe big bandu hudobne do čierneho – Maynard Ferguson s albumom Conquistador (za prvý týždeň sa ho predalo pol milióna LP vynilových výliskov, čo bolo uprostred sedemdesiatych rokov čosi v džeze úplne neslýchané, nevídané!); iní trpezlivo menili krok po kroku celé dejiny džezu bez ohľadu na to, čo si pomyslí hudobná kritika z radov Európo-Američanov – predovšetkým Miles Davis, ale berme do úvahy aj mená géniov ako sú Art Blakey či Charles Mingus. Popri nich sú tvorcovia – fantasticky zdatní hudobníci, ale zároveň aj skladatelia, prípadne dirigenti a aranžéri, ktorí potichu, bez veľkého huriavku, vytvorili mimoriadne nadčasové džezové hudobné diela. Svojich poslucháčov, pravdaže, majú. No väčšej satisfakcie sa dožijú podľa mňa až s poriadnym odstupom času, ako sa to napokon stalo aj Milesovi Davisovi alebo Johnovi Coltranovi, ktorých tvorba sa na MC, CD, DVD, LP a video nosičoch predáva na milióny kusov najmä čím dlhšie je od ich smrti (v prípade Milesa je to 18 rokov, no v prípade Johna už od skonu uplynulo 42 rokov a jeho tvorba sa dodnes posudzuje akoby bol ešte stále medzi nami!).


 

YUSEF LATEEF, saxofonista a flautista s nevšedným prístupom

Dr. Yusef Lateef je v čase písania týchto riadkov muž plný vitality, hoci dátum jeho narodenia – 9. október roku 1920 – by mal skôr napovedať o niečom inom. Vlastným menom William Emanuel Huddleston je džezuchtivým Američanom známy ako ich domáci multiinštrumentalista, skladateľ a učiteľ. Doménou sú mu v hudbe tenorový saxofón a flauta, ku ktorým pristupuje nadmieru obozretne, s rešpektom (a výsledkom je úžasný, špeciálny charakteristický zvuk, zadierajúci sa príjemne až s rozkošou do srdca, až potom do uší a mozgu), ale rád si zahrá aj na bambusovú flautu i na celú plejádu všetkých možných národných nástrojov, do ktorých sa dá fúkať a z ktorých mnohé názvy sú do slovenčiny nepreložiteľné (jazykovedci z akadémie by sa o to mohli pokúsiť, nech nám idú vzorom): shenai, shofar, arghul, sarewa, koto.
 Je to len štrnásť rokov, čo stáli spolu s Adamom Rudolphom a ďalšími hudobníkmi  v Jazz Bakery v Los Angeles, USA, kde mali 16. júna koncert nazvaný Svet v mieri, The World at Peace. Teraz mi zneje jemná, delikátna hudba z dvojalbumu z toho podujatia v podtitule označom ako Hudba pre 12 hudobníkov. Jemnučký dialóg najrozmaniejších bicích nástrojov Adama Rudolpha s hŕbou ustavične sa meniacich dychových nástrojov Yusefa Lateefa nemenej jemne podfarbujú harfa, čelo, kontrabas, husle, vibrafón, marimba, perkusie, trúbka, tuba atď. Všetko volené s vytríbeným vkusom, absolútnym zmyslom pre harmóniu a rytmus, bez nedočkavosti, s hlbokým citom pre lahodnosť tónov. Hudba z úplne iného cesta, než na aké som bol po celý doterajší bohatý hudobný život zvyknutý: napokon ponúkol mi ju v pražskom Bontone priamo predavač tejto hudobnej samoobsluhy, keď videl, aké kúsky si nakladám do košíka (Albert Mangelsdorff, Ornette Coleman, Keith Jarrett z raných sedemdesiatych rokov na značke Atlantic, Steve Lacy a ďalšie pikantérie). 
 

 

 

Keď už som zaklopal na dvere hudobného sveta Yusefa Lateefa, nedalo mi a musel som siahnuť aj po iných jeho prácach. Yusef Lateef´s Detroit a jeho Latitude 42° 30´ Longitude 83° bol tretím albumom z ôsmich či deviatich albumov Yusefa, ktorý za patronátu Joela Dorna urobili od 60-tych do 70-tych rokov minulého storočia pre značku Atlantic. Medzi množstvom na Slovensku úplne neznámych džezových hudobníkov sa tu mihli osobnosti ako sú gitarista Eric Gale (už zosnulý) či slávny basista Cecil McBee. No prejavil sa tu taktiež vychýrený trubkár That Jones a množstvo ďalších talentov, ktorí 1. júna 1967 pripravili taký magnetofónový záznam, že Atlantic môže byť aj dnes hrdá na jeho znovuvydanie v podobe CD nosiča. Výrazná flauta Yusefa, strhujúca orchestrácia urobila túto hudbu dokonale nadčasovou. Album po prvý raz vyšiel v roku 1969, no už rok predtým sa Yusef zaskvel na inom svojom albume The Blue Yusef Lateef. Aj na ňom sa zajagalo niekoľko dodnes veľmi zvučných mien – klavirista Kenny Barron, trubkár Blue Mitchell, gitarista Kenny Burrell atď. Tento bluesovo ponímaný album je ukážkou vzácnej nadčasovej sviežosti, ľahkosti servírovania hudby, nespútanej radosti zo spontánnej tvorby. Slovenskému poslucháčovi oveľa dôvernejšie známejší anglický bluesman John Mayall pôsobí nepomerne čiernejším, pochmúrnejším dojmom.
Už som spomínal, že Yusef Lateef je aj dobrý skladateľ a multiinštrumentalista. Aby to dokázal, vydal jeden album výlučne s vlastnou tvorbou a nahral ho s výnimkou drobných výpomocí prevažne sám (klavír, rozličné flauty a iné nástroje). Hudobne v ňom vyjadruje presne to, čo v slove značí pojem Nocturnes. Yusef sa narodil v Chattanooga, štát Tennessee, no jeho rodina sa presťahovala do Detroitu v štáte Michigan, keď mal päť rokov. V roku 1949 ho pozval do svojho orchestra Dizzy Gillespie, vtedy vystupoval pod menom William Evans a spolu s Milesom Davisom patrili k trom najznámejším džezovým hudobníkom. Flautu študoval aj na univerzite a práve v tomto období konvertoval na islam. Neskôr prednášal ako profesor a taktiež dával kurzy autofyziopsychickej hudby, čo je špeciálny termín, ktorý sám splodil a podrobnosti si pýtajte priamo od autora. Talent prejavil aj ako literát – vydal viacero kníh, medzi nimi novelu Noc v záhrade lásky a zbierky krátkych próz Sféry a Podoby dažďa.
Jeho hudba je majestátna, dôstojná, prekvapivá a vzrušujúca. Dosť na to, aby po nej poslucháč zvedavo siahol.

 

Yusef Lateef  / Vybraná diskografia:

The Sounds of Yusef (1957)
Other Sounds (1957)
Jazz Mood (1957)
Into Something (1961)
Eastern Sounds (1961)
1984 (1966)
Part of the Search (1974)
Autophysiopsychic (1978)
Concerto for Yusef Lateef (1986)
The World at Peace (1997)
Beyond the Sky (2000)
Nocturnes (2005)
The Blue Yusef Lateef (2005)
10 Years Hence (2008)

 

 

Miloš Drastich