ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

M. Drastich - Thomas & Herborn

redaktor: Richard Kitta 2009-02-15

 

 

Víťazný oblúk džezovej kreativity
4.časť

 

 

PETER HERBORN, dirigent, trombonista, aranžér, skladateľ

    Ďalším u nás neznámym pojmom je meno trombonistu, dirigenta, skladateľa a aranžéra netuctového razenia, ktorým je okrem iného aj spolupracovník Tima Berna – Peter Herborn. Už len jeho album Traces Of Trane je vrcholným nezabudnuteľným zážitkom nevšedného prepracovania slávnych kompozícií, ktoré hrával dávno zosnulý saxofonista John Coltrane. Namiesto neho na albume dostáva priestor zahrať radikálne zmenené skladby tenorový saxofonista a flautista Gary Thomas. Sprevádza ho trombonista Robin Eubanks, ďalej gitarista Marc Ducret, basista Mark Helias, bubeník Tom Tainey a WDR Big Band.
    Úplne iný zvukovo, štýlom aj obsahom je jeho album Peter Herborn´s Acute Insights, na ktorom sa stretli trubkár Kenny Wheeler, altový saxofonista Hugo Read, Peter Herborn hrá na trombóne a je tu aj rad ďalších, úplne neznámych hudobníkov. Nanovo si pri počúvaní tohto albumu poslucháč uvedomí, koľko nespočetných zaujímavých podôb džezu sa rojí svetom.
    Silné chvíle poskytuje taktiež album Something Personal. Na ňom účinkuje aj nám už dobre známy altový saxofonista Tim Berne, Peter Herborn diriguje huslistov, violu, čelo, saxofón, gitaru, kontrabas. Aký zvláštny šat tu dostala povedzme kompozícia z pera Boba Dylana, neskôr zaranžovaná Jimim Hendrixom All Along The Watchtower! Takto sa náš ľudský svet stáva svetom nekonečnej tvorivosti.

Peter Herborn / Vybraná diskografia:

Something Personal (2004, Winter and Winter/HEVHETIA)
Peter Herborn´s Acute Insights (2002)
Traces Of Trane (2004)

 


GARY THOMAS, pilier terajšej moderny

    Meno výnimočného tenorového a sopránového saxofonistu a flautistu Garyho Thomasa sa tu už vyskytlo. Po prvý raz som sa s ním stretol pri počúvaní jeho výnimočného albumu Exile´s Gate. Tento pôvodný album Polydoru z roku 1993 vydal nanovo Winter and Winter v roku 2005, aby pooprášil geniálnu atmosféru nadčasového džezu. Gary Thomas za tenorovým saxofónom, Tim Murphy za hammond organom, Paul Bollenback za elektrickou gitarou, Jack DeJohnette za bicími, Marvin Sewell za elektrickou gitarou, Ed Howard za akustickou basou, Terri Lyne Carrington za bicími a Steve Moss za perkusiami vytvárajú brilantnú dusivú ťažkú atmosféru plnú ponurých farieb, strhávajú poslucháča do hudobného deja, dalo by sa povedať, že Exile´s Gate je také úplne neškodné hudobné LSD. Jeho účinok vyhasne po 56 minútach, ôsmich sekundách – tak dlho trvá album, dozvuky pretrvávajú oveľa dlhšie. Gary sa tu prejavuje nielen ako nadmerne talentovaný saxofonista, ale aj ako skladateľ.
    Tento rodák z Baltimoru, kde aj stále žije, je podľa odborníkov raritou medzi súčasnými hráčmi. Ja sa nazdávam, že nahradil zosnulého tenorového saxofonistu Johna Coltrana, čím nemám na mysli len jeho odlišný (novátorský) spôsob hry, ale aj hudobné edičné počiny. Gary mal to šťastie, že zavčasu dostal príležitosť účinkovať s takými silnými hudobníkmi, ako sú saxofonista Steve Coleman, trubkár Wallace Rooney, speváčka Cassandra Wilson, trubkár, skladateľ a obrovský inovátor Majster džezu Miles Davis, ale aj ako člen skupiny Jack DeJohnette´s Special Edition.
    Keď Gary Thomas vytvoril svoj prvý album pre JMT nazvaný By any means necessary, dospel k čomusi takému zvláštnemu, že v časopise Downbeat to označili za „post-bop-techno-hip-hop-out-jazz“. Poslucháči sa ešte ani nestihli otriasť zo šoku z tohto albumu a Gary tu bol s ďalším hudobným knokautom, s albumom While the gate is open, kde sa opätovne deje jeho futuristická fúzia abstraktných bopových liniek a mieša sa s chladnou počítačovou inteligenciou. Kompozície v štýle sci-fi, to je hudba, v ktorej je Gary Thomas ako doma.
    Už spomínaný album Exile´s Gate bol tým, s ktorým mal Gary veľmi úspešné turné v roku 1994 po festivaloch, akým je letný džezový festival vo švajčiarskom Montreux či na talianskom Umbria Jazz Festivale. Na ďalší projekt sa Gary pripravoval osemnásť mesiacov – hiphopový projekt nazval Overkill. Gary na tomto albume hrá na tenorový a sopránový saxofón, George Colligan na klavír, Marvin Sewell na gitaru, John Lamkin III. Na bicie. Thomas si prizval aj Ransoma za trúbku, ale aj Maysu na vokály, ďalej sú tu Jovanotti, Barrikade, Ransom, Pork Chop, Godfaddah, No Name, Mustapha a Lean-Nut ako raperi. S výnimkou jednej asi polminútovej skladbičky je celý projekt z tvorivej dielne Garyho Thomasa. Ak bolo dusno počas projektu Exile´s Gate, čo už povedať o temne raperov z Overkill, kde saxofón počuť len zdiaľky, odboku a akoby mimochodom. Tvorí vlastne len jeden z možných hlasov. Najlepší raperi sveta vrátane talianskeho umelca Jovanottiho a speváka z Incognita Maysu Leaka tu spolu s vyzretými hudobníkmi predvádzajú čosi nepomenovateľné, nevšedné, a hoci temné, predsa krásne. S Overkillom Garyho partia muzikantov úspešne pochodila festivaly vo Varšave, Jazze na Dunaji, Kodani a okrem iného boli aj vo švajčiarskom Montreux. Tu hudobná kritika napísala, že Overkill bol ďaleko najzaujímavejším vystúpením tohoročného festivalu.
    Spolu s trubkárom výnimočného talentu Herbom Robertsonom tvoria v eseji vymenovaní špičkoví umelci výnimočnú hudobnú paletu u nás ešte prakticky nedocenených majstrovských tvorcov.

Gary Thomas / Vybraná diskografia:

Overkill
Exile´s Gate (Winter and Winter/HEVHETIA)
Till We Have Faces
The Kold Kage
While the Gate is Open
Code Violations
By any means nercessary
Seventh Quadrant
Corporate Art (with Christy Doran, Mark Helias, Bobby Previte)

 

 

Miloš Drastich