ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

NuridsányÉvaSK

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Prsteň Nibelungov

redaktor: Richard Kitta 2009-02-18

 

 

PRSTEŇ NIBELUNGOV – AKČNÉ UMENIE V KOMÁRNIANSKEJ LIMES
2.4. 2009 – 8. 3. 2009



Po prvýkrát predstavilo združenie Rovás akciu Prsteň Nibelungov v termíne 29. – 31. augusta 2008 v Parku Milénia v Budapešti. Dialo sa tak v rámci “ART MOZAIK FESTIVAL“, čo bol protest proti nacionalizmu, falšovaniu dejín, vedomému zavádzaniu a na podvrhoch založeného egoizmu, a z časti ako prejav úcty na pamiatku R. Wagnera.

Počas troch dní festivalu vzniklo pred obecenstvom 100 malieb - technikou akrylu na sololitoch vo formátoch A2.
Tejto umeleckej akcie sa zúčastnilo 9 umelcov. Podľa predstavy Otta Szabóa a Jozefa Tótha vytvorili túto kompozíciu Kinga Václav, Gábor Gyenes, Beáta Král, Zoltán Szászi, Judita Krúzs, Oskár Kovács, Tibor Viszlay.

Druhá časť tejto akcie sa odohrala v Komárne v galérii Limes (starý vojenský kostol) 14. 2. 2009. Do hudobného sympózia sa mohol zapojiť ktokoľvek či už ako divák, alebo aj ako aktívny účastník. Mohol predniesť svoje básne, predstaviť svoje portfólio, alebo sa mohol zapojiť do maľovania a konzultovať s umelcami.

 

Otto Szabó o projekte Prsteň Nibelungov:

Toto podujatie nazval môj kamarát Viktor Oravec (ktorý je mimochodom vedúci Katedry skla na VŠVU) udalosťou. Udalosť ako výtvarný smer vo svojom zmysle nie je orientovaná na diváka. Podstatné je to, že sa to udialo a že sme povedali, čo sme mienili. To, že sa to neudialo vo verbálnej hladine, ale v hladine ideovej sa môže mnohokrát analyzovať aj neskôr, ale na podstate to nemôže zmeniť nič: Udialo sa to‼
Jozef Suchoža sochár, ktorý pôsobí na Katedre sochárstva na Akadémii umení v Banskej Bystrici prispel s priestorovou inštaláciou k pôvodnej myšlienke. V apside galérie vytvoril z ľahkej priesvitnej fólie akúsi kupolu. Kupolu, ktorá je v podstate podľa niektorých architektov architektonickým odrazom jaskyne. Táto kupola na podnet jemných vzdušných vírov ustavične mení svoj tvar a zapojením svetelnej zložky pôsobí ako akési zjavenie. Jozef Tóth svojimi obrazmi analyzuje Poklad Rýna prvú časť Nibelungovského eposu podobne ako aj  moje obrazy.
Budapeštianskú predstavu sme vlastne začali kresliť my - na zem položené sololity v dvoch radoch v tvare prstencov, vychádzajúc od seba, v dvoch smeroch. Od polovice sme začali pracovať aj na kresbách toho druhého, kým sme sa zase stretli. Neskôr sa zapojili aj ostatní a na už nakreslených obrazoch slobodne tvorili. Ak chceli, držali sa nami nanesených liniek  ak nie tak podstatné bolo to, aby sa časti obrazov navzájom prepájali či už linkou, alebo povrchom. Téma Walkíry sa objavuje v obrazoch Kingy Václavovej poslucháčky architektúry podobne ako Gábora Gyenesa študenta grafiky na VŠVU. V obrazoch Beáty Královej (architektky) a Zoltána Szásziho (básnika) sa objavuje téma Sigfrieda. V prípade poslucháčky grafiky na FUTUKE Judity Krúzsovej sa objavuje smrť, umieranie. Súmrak Bohov. Na tú istú tému referoval aj Oskár Kovács svojimi nádhernými veľkorozmernými fotografiami vytlačenými na plátno, ktoré zobrazujú studený svet Aljašských ľadovcov. Triptych súmraku bohov namaľoval aj sochár Béla Ferdics na mieste v galérii podobne ako maliarka Katarína Fodorová, kde sa táto téma objavuje na diptychu. Počas hudby Štefana Molnára odzneli aj úryvky z pôvodného textu v podaní básnika Attilu Mizséra. Zapojil sa aj sochár Viktor Oravec svojimi dvoma performanciami, prvá bola o jedincovi, ktorý sa snažil svoj život postaviť do logického systému, ale nakoniec sa predsa len obráti do seba a uzavrie sa. Druhá performancia bola o stvorení, o pokroku a o smrti, čo je spolu aj zrodenie, aspoň podľa mňa.




Či sa to podarilo tak, ako som si to želal?

Áno, ale takúto akciu sa nedá naplánovať z bodu do bodu, a hlavne nie ako site specific art. Hlavnou ideou bolo, preniesť myšlienku, ktorú sme chceli vyjadriť v parku Milénia v Budapešti a pretvoriť k duchu tohto miesta. Bezo zvyšku sa to podarilo, myšlienku sme posunuli a doplnili novými zložkami, a zúročili hodnotami, akoby sme ju vystupňovali. Sto obrazov namaľovaných v miléniovom parku sme domaľovávali, budapeštianská myšlienka sa doplnila komárnianskou. Nasleduje Fiľakovský hrad, Bebeková veža 14. 3. 2009, kde sa to počas jednej celodennej akcie celé prepracuje.




Že aký bol záujem?

Ľudia prichádzali a odchádzali. Okolo 16°° ich bolo najviac, ale veľa ich zostalo až do večera, aj napriek zime do 21°°. Viacerí sa zapojili do maľovania, či už mladší – starší, študenti aj dospelí, profesionáli aj amatéri. Medzitým hrala hudba Wagnera a bola doplňovaná improvizáciou Štefana Molnára na elektrickej gitare. Často sme sa rozprávali so záujemcami a aj my sami sme sa ohromne bavili. Stráviť 12 hodín v chladnom kostole tak, že sme si aj obed nechali doviesť a konzumovali sme ho počas práce – myslím, že to hovorí samo za seba. Aj mňa prekvapilo oduševnenie účastníkov, pretože ako pedagóg viem, že aj vzbudiť pozornosť študentov je veľké umenie a nieto ešte dospelých. Keď je v súčasnosti vždy prvá otázka: „dobre, je to v poriadku, ale aký mám z toho osoh?“ A dať do kopy 12 profesionálnych výtvarníkov... Nenachádzam slov. Verím, že vidieť umelcov počas práce ponúkalo nie každodenný zážitok. Vidieť, že linky a povrchy dostávajú zmysel, že ožije myšlienka. Performancie Viktora Oravca ohromili divákov, ktorým sa deň končil, ale rozhovory trvajúce do rána, v zmysle tejto akcie, boli len začiatkom.




S akým uznesením sme končili deň?

Tak, že sme deň neuzavreli, ako aj tým, že to celé pokračovalo až do druhého dňa. Napokon sa nám podarilo len dohodnúť, že sa stretneme vo Fiľakove a tam budeme pokračovať v tom, v čom sme prestali, aby sme 14. marca zase zrealizovali niečo úžasné, pretože komarnianská akcia bola úžasná. Dvanásťhodinový sviatok súčasného umenia.
Do 8. 3. 2009 v galérii Limes si záujemci môžu pozrieť diela a stopy akčnej maľby. O obrazoch a o Wagnerovom prehodnotení podrobnejšie vo virtuálnej galérii Rovas na Rovarte www.rovart.sk.




 

Či bude pokračovanie?

Bude. Po už spomínanej akcii vo Fiľakove, pokračuje výstava v Košiciach. Kde presne, ešte neviem. Riaditeľovi ŠÚV v Košiciach (kde učím) sa myšlienka veľmi páči a pravdepodobne by galéria Rotunda mohla zabezpečiť ideálne miesto pre obrazy, pretože kruhový pôdorys budovy by súhlasil so základnou myšlienkou prsteňa. V Komárne sme špecificky tvarovali svoju predstavu z vymožeností priestoru, prispôsobujúc ju k oporným pilierom a silovým líniám a k obrovským plochám. Do kompozície sme zabudovali aj odkryté fragmenty starých fresiek. Fiľakovský hrad nám ponúka nové zaujímavé možnosti na pretvorenia, nad variáciou v Košiciach bude stačiť pouvažovať trochu neskôr. V prípade Košíc sa objavila aj možnosť vystavovať vo VSG. Táto vec tu ešte nekončí, radi by sme za pomoci kultúrnych inštitúcií v Bratislave a v Budapešti vystavili tento materiál aj na iných európskych miestach. Veď poslanie tohto diela je v dnešných dňoch výrazne aktuálne a to nielen v stredne - východnej Európe. Nielen v karpatskej kotline, ktorého geografický názov sa snažia zakázať používať rôzne národne zmýšľajúce politické kruhy. Nielen tu, kde spravili tradíciu z iniciovania nenávisti, kde prepisovanie histórie sa stalo literárnym odvetvím, kde staromilstvo je totožné s pubertálnym snením a kde zvápenatená pamäť dôchodcov sa stáva prameňom histórie. Kde sú opití politici mediálnymi hviezdami, prostitútky v móde rozhodujúcimi činiteľmi a vyholení puberťáci zase odborníci histórie. A rodičia hlupáci. Inteligencia je zase ticho ako vždy tichá väčšina. My reagujeme udalosťou bez zbytočných preafektovaných pózovaní, bez pátosu stavania pomníkov a ukladania vencov, bez všelijakých politizovaní, bez metafyziky, bez petícií a tajných organizovaní. Zišli sme sa Slováci a Maďari, polo-Slováci a polo-Maďari, polo-Židia a úplní Židia – aby sme medzi sebou vyjadrili česť, úctu a lásku. A stalo sa‼