ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

eNRARV2019SK

 

héttorony

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Markus - Osnova

redaktor: Dalimír Stano 2009-02-18

 

 

 

O   S   N   O   V   A
 


ako katka ked bola mala ako v noci u lekara
ked sme sa rutili bezodnou priepastou bez
kolajnic a bez brzdy. Tak zatvor oci drz sa ma a jac..
kazdym pohladom ktoreho zaciatok mozeme
hladat v niecom co zacina na dne tohto
prazdneho sveta vyplname priepast nasich tuzob.

ako ked si bola mala a ja som ta nepoznal
teraz mam pocit ze si o mne vedela
A SKUTOCNE JEDINYM prvym pohladom
mi povies o vsetkom co si mi doteraz povedat nemohla
je to jasne ako slnko. preco som to odjakziva nevidel??
ako vtedy v lete v noci u lekara ked som
citil tvoju bolest a nemohol ju zobrat na seba..
prvym pohladom pod nami spadol most
ktory nas nerozdeloval ale spajal.

musel padnut aby sme zostali
iba my sami a jeden pre druheho.
bez mosta a bez cesty.
katkou sa to vsetko zacalo.
a prave to bol zaciatok mojho padu.
vlak sa vykolajil a brzda zlyhala.
moja snaha vratit vsetko spat uz bola marna.
nemozem sa vratit.

to vsetko co vo mne je je prazdne ako futbalove
ihrisko mimo sezony a hudbu ktoru vytvara orchester
priamo na nom vnimam ako slabu utechu
a zaroven ako spolocnost.

cela spolocnost ktora ma obklopuje
|vztahy zvazky radosti trapenia|
je istym sposobom organizovana.
nie cielene ale je.
ako orchester
|vsetci ludia vsetci hudobnici v nej v nom|
skoda ze hra/hram na prazdnom ihrisku
bez obecenstva a bez ocenenia....
situacia v ktorej sa nachadzam nie je celkom priazniva.

ako pre koho.. pocuvam.
je to v poriadku alebo sa naozaj rozpravam sam so sebou??
je to tak.
tento fakt nemozem ignorovat.
myslim ze je to preto lebo uvazujem a premyslam.
konfrontujem svoje vlastne posobenie
svoje vlastne ciny so spravnostou mojej podstaty
s tym co je mi prirodzene.

casto robim veci proti srsti ale nikedy rad.
da sa vobec povedat ze nikedy robime
z vlastnej vole proti svojej voli??
orchester ladi a ja vaham.
zaroven hladam v tom nesurodom hluku tonov harmoniu...
dirigent dava pokyn a orchester dosiahne suzvuk.
na druhej strane ladenie je niekedy lepsie ako hra.
ked orchester dohra na prazdnom ihrisku
|ktorym som ja sam|
potrebuje uctu ci ocenenie????????????


toto je osnova..
chcel by som to vsetko obsiahnut do jednej poviedky/celku

AKO NA TO??