ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

ikona

 

karneval

 

dva percentá

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Hyperrealita (2)

redaktor: Richard Kitta 2009-03-06

 

 

Extáza z komunikácie, simulácia, hyperrealita (2)

Simulácia je jednou zo základnym tém filozofie Jeana Baudrillarda. Tento proces začal podľa neho postupne, mikroskopickými „odstupovaním“ od reálneho sveta. Vo svojich prácach Symbolická zámena smrti (L'échange symbolique et la mort, 1979), alebo Simulácie a simulakrá (Simulacres et simulation, 1981) zdôvodnil existenciu simulácii a simulakier, ktoré určujú charakter našej svetovej konzumnej spoločnosti. V prvej z nich pomenoval tri základné systémy simulácie: imitation (napodobovanie), ktorý dominuje obdobiu po industriálnu revolúciu, production (výroba) už charakterizuje priemyselnú éru a simulation (simulácia), ktorá je príznačná pre súčasnosť a je v príkrej opozícii voči représentation (zobrazovanie). Znakové svety alebo simulácie už nič neoznačujú, odkazujú na ďalšie simulácie, ktoré nám zamedzili bezprostredné vnímanie reality.
 
Napodobovanie, simulovanie sa v podstate vymyká každej zmyslovej interpretácii. Jej model vychádza z viacerých umelých znakových svetov, ktoré Baudrillard nazýva simulakrá. Simulakrum (lat. simulacrum - obraz, umelé dielo, prelud) je v jeho ponímaní pojem, ktorý už nemá pôvod v realite, nepozná rozdiel medzi predmetom a jeho zobrazením, vecou a ideou, originálom a kópiou.7 Naslednú a náhodne generovanú dominanciu a nahromadenie znakov nazýva Baudrillard sémiokraciou. Podmienkou pre našu bezreferenčnú post-industriálnu spoločnosť je, aby elektronické médiá a nové technológie, mali systémovú povahu a stali sa kódmi pre utváranie „nových“ moderných spoločností. Baudrillard sa domnieva, že pojem „skutočnosť“ sa stráca preto, že už nie je možné rozlišovať medzi reálnym a imaginárnym, pretože simulácia odstránila „princíp pravdy“ a tým vlastne vymazala pôvodný vzťah medzi signifikantom a signifikátom. Baudrillard opisuje štyri fázy vzťahu medzi obrazom a realitou: v prvej fáze je obraz zobrazením a reflexiou reality, v druhej už realitu prekrúca, v tretej obraz maskuje absenciu reality a v poslednej fáze sa už obraz nevzťahuje k žiadnej realite a stal sa čistou simuláciou.8  Vzájomné prelínanie reálneho a simulovaného spôsobuje stav, ktorý Baudrillard nazýva hypertéliou - nadmerným bujnením simulakier. Zavádza aj pojem sémiurgia, čo znamená, že všetko se dá povedať, vyjadriť, všetko vie prijať nejakú formu znaku.

Svet je inscenovanou mašinériou, ktorá zvádza človeka a funguje skôr na estetike znaku ako hodnoty tovaru. Namiesto postmoderny, ktorá si sľubovala pestrosť a rozmanitosť sme svedkami zacykleného vývoja. Systém už nie je poháňaný a obohacovaný svojimi prirodzenými protipólmi, ale prešiel do extáze sebazrkadlenia. Rôzne možnosti se vzájomne neutralizovali a splývajú do jednej veľkej nudy a strachu. Pomocou simulácie se snaží Baudrillard vysvetliť aj štruktúru najrôznejších moderných systémov. Realita se stáva postupne hyperreálnou, je skutočnejšia než samotná skutočnosť.

Hyperrealita je princípom sveta simulácií. Znamená to, že najprv existuje model, ktorý donekonečna odkazuje sám na seba a až potom prichádza prípadný dej, určitá udalosť. Baudrillard hovorí dokonca o pomste simulácie, a proklamuje, že pre realitu tu už nie je viac miesta. Mediálna realita si podľa neho privlastňuje, prispôsobuje a deformuje udalosti reality. Skutočnosť je matrixovsky pohltená hyperrealitou kódu a simuláciami, namiesto princípu reality nás ovláda princíp simulácie. Hyperrealita nám ako očitým svedkom vlastného života postupne znemožňuje vnímať sa vo spätných väzbách a znecitlivuje a umŕtvuje našu primárnu skúse¬nosť. Vidíme iba konštru¬ovaný model reality, v ktorom sa nachádzame. Flusser to vo svojej Komunikológii vystihuje: „Stáva sa, že tento svet sa tak zahustí, že je nepriehľadný, a preto sa obracia v opak poháňajúceho motívu. Namiesto toho, aby nás spájal s ostatnými, izoluje nás, robí náš život nezmyselným aj bez vedomia smrti.“9
Je čoraz obtiažnejšie rozlíšiť sociálnu skutočnosť a jej simulácie a Baudrillard ironicky podotýka, že v modernej informačnej spoločnosti je takéto rozlišovanie v podstate nezmyslné: „Zvedl jsem sluchátko telefonu, to je ono, a celá tá marginální síť je na mne napojena a obtěžuje mě nesnesitelnou dobrou vírou ve vše, co předstíra komunikaci. Nezávislé rádio: povídaní, písně, názory – skvělé! – to všechno je fantazií obsahů.“10

Väzba medzi objektom a znakom se rozpustila v nezáväznej hre medzi znakmi, ktoré generujú nové kódy znakov a stali sa v podstate„samoreferenčnými“. Zaujímavým a možno úsmevným paradoxom je, že toto naše „zavraždenie“ reality sme spôsobili našou úprimnou a bláznivou snahou o jej lepšie poznanie. Zvádzanie maskuje a zabíja realitu tým, že ju obnažuje a robí z nej simulakrum. Napríklad hypermedializácia pravdy nahého a zozoomovaného ľudského tela: „Zvětšenina obličeje je právě tak obscénní, jako z blízkosti pozorované pohlavní ústrojí. Promiskuita detailu se stává sexuální touhou a jeho zmnožení nás přitahuje. Naše touha se zaměřuje na nové kinetické, počítatelné, fraktální, umělé, syntetizované obrazy.“11  Vyzliekanie sa pred zrakmi miliónov ľudí nie je návratom k prvotnej realite nahej Evy, v skutočnosti je to rafinovaná simulácia, odkazujúca v istom momente na chýbajúce oblečenie. Samotná realita nahého tela sa stala znakom a de facto zmizla. Takto spoločnosti hrozia reverzné pohyby, ktoré sú vybudené opakom propagovaných spoločenských hodnôt. Vyvolávame ich sami svojimi túžbami virtualizovať všetko okolo nás a v nás, všetkým tým, čo by sme chceli a čo následne nevyhnutne strácame.

 

Richard Kitta

 

 

7 Geržová, J. a kol., Slovník svetového a slovenského výtvarného um. druhej pol. 20. stor., Profil, Bratislava, 1999, str. 250
8 Geržová, J. a kol., Slovník svetového a slovenského výtvarného um. druhej pol. 20. stor., Profil, Bratislava, 1999, str. 251
9 Flusser, Vilém, Komunikológia, Media Institute, Bratislava, 2002, str. 160
10 Baudrillard, Jean, „Obscénnost“, In: Vokno č.23, 1991, str. 158
11 Baudrillard, Jean, „Rituály transparence“, In: Vokno č.22, 1991, str. 160