ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

11. kniha o architektúre? (2)

redaktor: Richard Kitta 2009-03-06

 


11. kniha o architektúre?
(pokračovanie)


Vychádzajúc z helenistickej abecedy staviteľstva je človek pre architekta alfou a omegou. Vo Vitruviovom traktáte nachádzame na viacerých miestach zdôraznenú a vyzdvihnutú kompozitnú povahu vtedajšieho človeka, pozostávajúceho zo základných živlov (stoichea): z tepla, vlhkosti, zo zemitej látky a vzduchu. Ak si odmyslíme doslovný prepis týchto pojmov vo vzťahu k človeku, tieto môžu nadobúdať charakter metafory, preneseného významu slova a síce univerzálnych elementov potrebných aj pre nás život. “Aj keď uvažujeme o prírode ako o niečom mimo nás, je našou súčasťou. Sme teplokrvní, z dvoch tretín tvorení vodou a sme spojení vzduchom…”8  Samozrejme, ide znovu o rovnováhu týchto prvkov.
Keďže v období písania tohto traktátu bol Rím neustále vo vojnom ťažení, súčasťou teórií o architektúre sa stala aj vojenská architektúra a vojnové stroje, čo sa z dnešného pohľadu nemusí javiť vôbec ako anachronické…
Značne podivnou ale zaujímavou a detailne prepracovanou časťou prvej knihy je vytyčovanie ulíc miest podľa svetových strán a vetrov, kde sa Vitruvius opiera o euklidovskú geometriu. Znovu sleduje zámer a predpoklad pre vznik zdravého mesta pre obyvateľstvo, sídlo, ktoré, použijúc terminológiu Christophera Daya, je schopné uzdravovať: “… choroby dýchacích ciest, kašeľ, zápaly pohrudnice…”9  “Niektorí dospeli k názoru, že vetry sú štyri: od rovnodenného východu solanus, od juhu auster, od rovnodenného západu favonius, a od severu septentrio. Tí, ktorí sa však touto otázkou zaoberali hlbšie, vyjadrili sa, že vetrov je osem.”10  Stať končí praktickými návodmi pre staviteľov, ako účinným rozmiestnením ulíc vytvoriť praktický systém urbánnych vetrolamov. Vitruvius tu uvádza podrobný návod za použitia gnómonu, prototypu slnečných hodín, ktorý treba vždy postaviť v strede osemuholníka symbolizujúceho osem základných vetrov. Jeho ideálne mesto tak nadobúda tvar oktogónu: stred tvorí námestie, z ktorého vedie osem radiálnych ulíc medzi ôsmimi sektormi k osemhrannej hradbe chránenej vežami.11
Veľký dôraz kladie Vitruvius aj na výber správneho miesta a osadenia stavieb. Delí ich na tri typy: posvätné chrámy a stavby, forum a ostatné verejné a obytné stavby. Každá z nich má v rámci urbánnej štruktúry svoje presne vymedzené miesto. “Posvätným chrámom tých bohov, v ktorých ochrane sa obec cíti najviac, sa pridelí stavenisko na miestach položených čo najvyššie...”12  Mnohé z Vitruviových tradicionalistických náboženských vyjadrení sú dnes možno úsmevným prežitkom, no faktom ostáva, že v prenesenom význame slova sú ním spomínané božstvá neraz analógiou k dnešným nadnárodným korporáciám, ktorých politicko-ekonomický vplyv má často negatívny dopad na zložitý organizmus urbanizmu. Univerzalita v kultúrnych a umeleckých odkazoch z Peloponézu je tu opäť namieste a tak Vitruvius ostáva vo svojich vyjadreniach nenápadne profetický.

Jedenásta kniha o architektúre by ideou zdravého urbanizmu mohla cyklicky uzatvárať architektonické desatoro Vitruvia. Naozaj, takmer každá z ľudských aktivít je podmienená krajinou, jej charakterom, jej metamorfózami - ide prevažne o interaktívny eko-socio-ekonomický systém. Súčasné problémy prostredia mesta a jeho infraštruktúry týkajúce sa všetkých sfér spoločenského života, majú negatívne dôsledky už pre súčasnú generáciu. Je viacero riešení, ktoré môžu prispieť k revitalizácii urbanistických štruktúr. Najvýraznejšiu z nich predstavuje hnutie Nový urbanizmus (New urbanism)13, ktoré vzniklo začiatkom 80-tych rokov ako nezávislé hnutie za obnovenie decentralizácie veľkomiest USA a ktoré sa pričinilo o zvyšený podiel peších zón v mestách. Nový urbanizmus ponúka kompletný dizajn obytných sídel, vyznačujúcich sa vysokým stupňom trvalej udržateľnosti a sebestačnosti.
V mestách založených na motorizovanom pohybe, sa spoločenské aktivity presúvajú na periférie (hypermarkety, kultúrne centrá) a tak sa priestorovo odcudzujú bežné ľudské aktivity, dochádza k menšiemu množstvu sociálnych interakcií a vzniká tzv. inverzný gradient ľudskej činnosti.14 
Ďalšou z možností je napr. “holografická” urbanistická štruktúra, ktorá takisto predpokladá decentralizáciu a komplexné riešenie priestorových elementov systému na základe vnútorného a vonkajšieho “networkingu”. Ten má hodnotný vplyv na celé spektrum ľudských aktivít a činností spätých nielen s architektúrou a tvorbou samotného prostredia. Mobilizuje a ochraňuje všetky významové zložky podieľajúce sa na výslednom tvare sídel a štruktúr, počnúc socio-ekonomickou, kultúrnou, končiac ekologickou sférou.
K zdravému rozvoju miest je potrebný nielen rozvoj materiálny ale najmä mentálny, ktorý je nezničiteľnou investíciou a potenciálom. V takejto hre o čas a priestor je veľmi dôležitá, do istej miery nezávislá participácia samotného obyvateľstva. Ak raz znovu zafúka osem vetrov a aspoň jeden z nich spôsobí zmenu v našom myslení, bude to znamenať naše malé veľké víťazstvo a opätovné potvrdenie toho, že Desať (plus jedna) kníh o architektúre od Vitruvia je svojím spôsobom stále “in”.


Richard Kitta

 


použitá literatúra:

8Day, Christopher, Duch a místo, ERA, Brno, 2004, str. 41
9Vitruvius, Deset knih o architektuře, Svoboda, Praha, 1979, str. 52
10Tamtiež, str. 52, 53
11Koch Wilfried, Evropská Architektura, Encyklopedie evrop. architektury po současnost, Ikar, 1998, str. 404
12Vitruvius, Deset knih o architektuře, Svoboda, Praha, 1979, str. 58
13http://en.wikipedia.org/wiki/New_Urbanism
14Day, Christopher, Duch a místo, ERA, Brno, 2004, str. 190