ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

mary wecheche - Prešťatí a...

redaktor: Richard Kitta 2009-03-30

 

 

Prešťatí a pomočení
Motto: Dvakrát vstúpiš do tej istej rieky a tretíkrát sa v nej utopíš.


1
V pravej ruke držal kvalitne nabrúsený nôž. V ľavej ruke upotené proso. Celý sa chvel. Slnko mu uprene pálilo do očí. Tvár sa mu leskla. Ľavú ruku tuhšie zovrel. Cítil, že obsah dlane sa mu lepí na kožu. Ruku vystrel pred seba. Pár zrniečok ostalo nalepených na dlani, zvyšok sa vysypal na zem. Kohút s farebným perím sa ponáhľal vyzobať  upotené proso. Meravo stál. Aj rukoväť noža už bola mokrá od telesného znoja. „Pomodli sa,“ tíško zasyčal. Začal hľadať v ľavom vrecku ruženec. Zvyšné zrnká prosa a ošúchaný ruženec sa zaplietli do nitiek rozpáraného vrecka. Prevrátil vrecko vnútornou stranou von a vysypal obsah. Ruženec dopadol priamo pred kohúta. Zviera začalo zvedavo ďobať do tajomstiev starých pátričiek.  Už si sa pomodlil.
O chvíľu ležal kohút zarezaný. Nôž je krvavý, ostrá čepeľ popretínala tepny. Zem pomaly vsakovala kohútiu krv. Opatrne vnoril obe ruky do hliny. Miesil čiernu zem s teplou červenou krvou. Zatajil dych, aby necítil sladkastý pach tekutiny. Mlčky miesil, postupne sa hlina premieňala na blato.
Do dvora vošla Smrť. Ružové vlasy nadobudli farbu staroružovej.
„Tvoj dvor je oklieštený kruh. S tebou uprostred ako s oltárom.“
„Počuješ? Hrajú ticho. Do toho rytmu miesim hlinu. Krv je hudba.“
Smrť začala tancovať. Nohami tvarovala zem do jemných priehlbiniek. Pomaly vkladal ruky a nohy do zeme. V každej priehlbinke bola kyprá zem. V momente dotyku v nej začala klíčiť jemná zelená stonka.
„Bude ťa kolísať vôňa lipy. Ráno ťa pohladí slnko!“ kričala Smrť. Ležal v zemi obmotaný zelenými stonkami. Smrť obkreslila telo hromničnou kriedou.

 

2
Haluzenko držal v dlani ruženec. Pozeral sa na Mary. Dýchala. Stále dýchala. Červené oči vydráždené studenou vodou zrkadlili prázdno. Haluzenko stisol v dlani ruženec. Chytil Mary za ruku. Odhodlal sa. Zavesil je ruženec na krk. Palcom a ukazovákom pohládzal drobné guľôčky. Dostal sa ku krku. Zatiahol. Zatiahol päťkrát. Mary sa snažila nadýchnuť. Ruženec rýchlo sňal. Ticho ležala. Haluzenko si sadol na zem a uprene na ňu pozeral. Začal kriedou obkresľovať jej telo. Mary vstala. Obkreslené telo prikryla bielou plachtou. Zotrela kresbu. Otvorila okno a plášť vyprášila. Drobný bielučký prach sa premenil na vôňu čerstvo olúpaných pomarančov.
Smrť je biela, celá je postriebrená pobelavým strachom. Ak má hriešne myšlienky zružovejú jej vlasy. Odmalička ju vychovávali v prísnej bielobe. Na zápästiach nosí strieborné ružence.
Rozstrihla ružence na drobné kúsočky. Koráliky sa rozsypali po miestnosti. Trpezlivo ich pozbierala. Sadla si na zem, mlčky strihala ružence a vyvliekala koráliky, až kým nezaplnili celú miestnosť. Vstúpila Mary. Obe sa vyzuli a opatrne našľapovali na koráliky. Jemne šteklili chodidlá. Nebolo počuť hudbu, ale obe tancovali. Smrť si rozpustila ružové vlasy.
Spoznala, že v každom koráliku ruženca je pravda. Pravda opíja do triezva. Každý prehltnutý korálik ju prepadával hlbšie do života. Ocitla sa na dne. Dno chladilo svojou hĺbkou. Tam bol čistý vzduch a umožnil dýchať.
Vsuvka
Kedy majú malé deti obe ruky zdvihnuté k nebu? Keď z neba prší hudba. Malé ostré kvapôčky sa zachytávajú vo vlasoch. Stekajú po bielych a ružových tváričkách. Keď dieťa dovolí, tak jedna kvapôčka vsiakne do dlane. Dieťa zaspí a na dlani mu narastie husľový kľúč.

 

3
Ružové namaľované pery ju magicky priťahovali. Jemnou kontúrou načrtla miesto bozku. Potichu dýchala a približovala sa k soche. Starej a archaicky príťažlivej. Socha panny cudne klopila zrak. Oči smerovali k zemi. Mary sa na zem nepozrela. Stála pri soche. Dotkla sa ruky, jemne ju držala za končeky prstov. Socha neožila ani po chvíli, keď ju Mary pobozkala. Smrť stála pri nej. Česala si ružové vlasy. Nič sa nezmenilo, iba jej obeleli pery. Mary pozorovala celý výjav. Okolo rúk sa jej začali obmotávať ružence, ktoré vrastali do kože.
Smrť splynie s bielym podstavcom sochy.
Z úst Mary budú vytekať ružence a všade bude voňať kadidlo. Smrť vonia ako kadidlo.
Mary mala sen, že už nikdy nebude smutná. To znamená, že sa musí naučiť dýchať cez priesvitnú fóliu.
Tak Mary a Smrť začali vyrábať z ružencov husľové kľúče. Obe si kládli otázky na rôzne asociačné sledy tak, ako vy teraz. Mary i Smrť sedeli za kamenným stolom, z ktorého pomaly stekala očistná krv. Žiletky v tom nehrajú žiadnu úlohu, iba si na nich brúsili svoje božie kolená.
Nech nenastane obdobie pasivity a nudy. Amen

S pozdravom Mary




mary wecheche