ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Médiá a životný štýl

redaktor: Richard Kitta 2009-04-20

 

   

   „Životní styl je strukturovaný souhrn životních zvyků, obyčejů, resp. akceptovaných norem... předpokládá se, že životní styl nějakým způsobem vyjadřuje i hodnoty a zájmy jedince, skupiny či společnosti.“ (1) Životný štýl (ktorý zapadá do určitej šablóny) dáva pocit bezpečia, posilňuje podvedomie o určitých hodnotách, prináša potešenie. Dnes sú médiá úzko prepojené s reklamou, ktorá nielen ponúka resp. predáva tovar, taktiež ovplyvňuje životný štýl. Reklamné šoty ponúkajú príbehy, do ktorých je možné zapadnúť, teda nasledujú vzory určitého životného štýlu, cielene zameriavajú vzhľad i charakter reklamy na určitú skupinu obyvateľstva, pre ktorú je výrobok určený, kupujúci sa stotožní s reklamou, a výrobok si zadováži.
     Dnes už miera podnetov presiahla zdravú mieru, informácie útočia z každej strany, prichádzame do bodu, v ktorom už nie sme schopní úprimne a so záujmom reagovať na žiadny z nich. „Každý deň sa musím potýkať s informáciami, ktoré ku mne prichádzajú poštou, e-mailom, telefónom, prostredníctvom internetu, rádia a televízie. Na ulici na vás z každej strany útočia veľkoplošné reklamy, ktoré sa snažia presvedčiť ma, aby som pil to alebo ono pivo, aby som sa poistil v tej alebo onej poisťovni, alebo, že miestne kasíno je tá pravá cesta k zábave. Len ťažko sa ubránimte neustálej video zábave na letiskách a v lietadlách.“ (2)  
      Nadbytok, je podľa R. Wintera citeľný najmä v zábavnom a reklamnom priemysle. Svoju zábavu si už nevytvárame sami, pasívne ju prijímame  z rádia, televízie, filmov. Nemusíme sa snažiť, stačí, ak ostaneme sedieť v kresle. Zábava príde za nami, navrhnutá tak, aby upútala našu pozornosť, zaujala nás a tak televízne stanice získavali  vyššie ratingy a recenzie za svoju zaujímavosť, prínos, stimuláciu a zábavu.  Médiá pre nás vyrábajú očakávania, také, že sa pri nich náš život zdá byť stále nudnejší a my sme s ním stále menej spokojní. A tak viac a viac bažíme po tom, čo nám ponúkajú. Podľa R. Mc Neila, bývalého šéfredaktora a moderátora tel. novín, hlavná zásada v správach je podať všetko v krátkosti, nevyčerpávať pozornosť diváka, ale namiesto toho zabezpečiť neustálu stimuláciu pomocou rôznorodosti, noviniek, akčných záberov a pohybu. Od diváka sa vyžaduje, aby sa žiadnej myšlienke alebo scéne, postave či problému nevenoval viac ako pár sekúnd.
      Káblová a satelitná televízia nám poskytuje stovky programov. Symbolom dnešnej doby sa stalo prepínanie kanálov. Naša myseľ je zaujatá nekonečnými možnosťami, ktoré ponúka internet, pričom vždy napäto čakáme na stále lepšie a väčšie vzrušenie. Profesor G. Waine píše: „Nuda je chronickou chorobou veku, ktorý je posadnutý vyhľadávaním pôžitkov. Akonáhle si z toho množstva vyberieme jeden pôžitok, začneme sa, paradoxne, nudiť.“ (3)   
   Reklamy sú nabádaním, aby sme naplnenie hľadali prostredníctvom spotreby materiálneho tovaru a služieb.
Aký silný negatívny dosah má na ľudskú spoločnosť mediálne a reklamné simulakrum sveta , skúmala M. Phipherová na deťoch ako najľahšie ovplyvniteľnej  koristi. Deti sa z reklamy učia, že sú tým najdôležitejším človekom vo vesmíre, že svoje impulzy by nemali potláčať, že bolesť sa nemá tolerovať, a že liekom na akýkoľvek druh bolesti je výrobok. Naučia sa zvláštnemu spojeniu nespokojnosti a osvietenia. Za pomoci odkazov z reklám učíme deti, aby boli zahľadené do seba, impulzívne a závislé.       
Ak citujem M. McLuhanna: „snad nejznámějším a nejsmutnějším důsledkem televízniho obrazu je držení těla dětí v nejnižších třídách. Od příchodu televize se děti – bez ohledu na to, jak dobře vidí – dívají na tištěnou stránku ze vzdálenosti asi šestnácti centimetrů. Naše děti se snaží na tištěnou stránku přenést totálně vztahující smyslový apel televizního obrazu. Jeho příkazy vykonávají s dokonalým psychologicko-mimetickým umem. Hloubají, sondují, zpomalují se a nechávají se hloubkově vtahovat. Právě tomu se naučili z chladné ikonografie médií. (4)   
      Negatívne dopady televízie a celkovo sveta médií si tak deti prenášajú do obdobia puberty, adolescencie a vlastne do celého života. Návyky (závislosti) sa časom prehlbujú. Zvlášť o novodobej forme izolácie hovorí i autor v knihe Znudení v kutlúre zábavy: „Televízia už od detstva obmedzuje život každého mladého človeka na priestor pred bedňu s otrepanými banalitami. Bez toho, aby musel hovoriť, konať, alebo byť pre iných zaujímavý, dostáva plnú dávku zábavy. Televízia sa stáva bežným a plytkým predmetom rozhovorov a preto znižuje schopnosť komunikovať. Výsledkom je nový druh izolácie, ktorá sa objavuje rovnako v spoločnosti ľudí, ako aj osamote.“ (5) 
     Nieje to zvláštna predstava zábavy  osamote? Voľakedy bola rodina spolu, a príhody, ktoré si rozprávali neboli vymyslené Los Angelskými scenáristami, ale zažité ľudmi z blízkeho okolia či zo života rodinných príslušníkov. Na dnešné pomery pre deti odchované na videohrách a filmovej produkcii dozaista nudné nezáživné rozprávanie z neaktuálnej doby. Ďaleko zaujímavejšia je bizarná príhoda z televízie, ktorá nemá nič spoločné so životom, zato je oveľa zábavnejšia hlúposťou hlavných protagonistov, resp. čudným plytkým humorom.
      Veľmi výstižne dopady médií popisuje R. Winter: „To, či sa nám niečo zdá zaujímavé alebo nie, do veľkej miery závisí od toho, čo od danej veci očakávame, ako kultúra okolo nás formuje naše očakávania a túžby. Reklama a zábavný priemysel sú vždy pripravené presvedčiť nás, že iba oni môžu splniť naše túžby a že nás dokonca môžu upozorniť aj na túžby a potreby, o ktorých sme ani nevedeli, že máme! Ak by ich techniky, ktorými nás ovplyvňujú, neboli úspešné, pochybujem, že by niekto minul milióny dolárov na tridsaťsekundovú reklamu počas finále šampionátu v bejzbale, alebo počas odovzdávania Oskarov. Moja schopnosť užívať si dovolenku v jednoduchej chatke pri jazere môže byť otrasená množstvom obrázkov karibských pláží v cestovateľských časopisoch,..., ak ma riadia moje pocity, nebudem mať toleranciu voči bolesti a nude. Budem sa dožadovať toho, aby boli moje potreby zábavy a rozptýlenia naplnené tak rýchlo, ako sa len dá.., reklamy hovoria: Počúvaj svoj smäd a Osloboď svoju zmyselnosť." (6) 


Katarína Barlová
autorka je študentkou Fakulty umení TU v Košiciach

 

(1) Velký sociologický slovník, 1996     
(2) Winter, R.: Znudení v kultúre zábavy(2006), Bratislava, Porta libri, str. 33
(3) Tamtiež, str. 39
(4) McLuhan, M.: Jak rozumět médiím, Odeon, Praha 1991
(5) Winter, R.: Znudení v kultúre zábavy (2006), Bratislava, Porta libri,s tr. 31
(6) Tamtiež, str. 77