ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Umenie ASCII

redaktor: Richard Kitta 2009-04-30

 

Čo vlastne ASCII (American Standard Code for Information Interchange) je? ASCII je štandard, ktorý používa 8-bitové kódovanie. Takto je možné zapísať 256 rôznych znakov, symbolov, či číslic, pričom každá bude mať veľkosť 8 bitov. Podľa tohoto štandardu je prvých 128 znakov rovnakých a presne definovaných, ale zvyšné sú prispôsobené potrebám jednotlivých jazykov. Z ASCII takto vznikol na 50% definovaný chaos. Prišlo kódovanie UNICODE so 16 bitmi a následným vylepšením vo forme UTF-8, ktoré používa 8, 16, 24, 32, 40 a 48 bitové kódovanie. Budúcich nádejných ASCII umelcov ale 48-bitové kódovanie trápiť nemusí, plne si vystačia s 95 presne definovanými ASCII znakmi. V ASCII art nie je problém vytvoriť svoj autoportrét z výkričníkov a otáznikov (alebo jednotiek a núl) a spozná vás na ňom každý, kto má aspoň trošku predstavivosti.

ASCII umenie sa tiež používa v zdrojovom kóde počítačových programov pre reprezentáciu loga firmy alebo produktu, riadenie toku alebo iných diagramov. Najjednoduchšie formy ASCII umenia sú kombinácie dvoch alebo troch znakov, vyjadrujúce v texte emócie:
:-)  :) úsmev
:-( mračenie sa
;-)  žmurknutie
:-P vyplazený jazyk
B-) 8-) cool (slnečné okuliare)

Kresliť autoportrét znak po znaku by bol nezmysel, najmä keď existuje toľko možností, ako to urobiť rýchlejšie pomocou špecializovaného softvéru. Takým je aj ASCII Generator dotNET. Program generuje obrázky v ASCII kóde. Podporované vstupné formáty sú okrem klasických jpg, png, alebo gif aj formáty exif, či wmf. Obrázky možno vkladať aj priamo zo schránky.  V okne programu je dostupný náhľad výsledného obrázku, zloženého z ASCII znakov. Možné je samozrejme meniť výstupné rozlíšenie (max. 999x999 riadkov), použitý font, veľkosť písma, voliť použité znaky, otáčať výsledný obrázok, meniť jas a kontrast (vstupného aj výstupného obrázku) či konvertovať len zvolený výrez. Pri použití správnych hodnôt je možné zhotoviť viac či menej vernú kópiu vstupného obrázku, zloženú len z ASCII znakov.
Výsledok je možné exportovať do viacerých formátov. Pre export výstupu len použitím čiernej a bielej farby sú dostupné formáty txt, rtf, html (XHTML 1.1). Pre export vo farbe je možné použiť formáty rtf (8/24bitov) a html (XHTML, 8/24bitov). Zaujímavá je možnosť uloženia výsledku do formátov png, gif, jpg, či bmp. Používateľ si svoju prácu môže vytlačiť a nechýba ani možnosť dávkovej konverzie.  Na menších monitoroch alebo pri použití veľkého výsledného rozlíšenia, prípadne pri použití väčšej veľkosti písma, je odporúčané pracovať vo full screen režime, do ktorého sa program prepína pomocou klávesu F11. Používateľ má takto lepšiu predstavu o výslednom obrázku.
Po načítaní vstupného obrázku sa pomer strán, ani rozlíšenie výstupu neudáva v číslach, ale nastavuje sa manuálne zmenou veľkosti okna so vstupným obrázkom. Pri zmene rozmerov však nefunguje generovanie náhľadu a je nutné prepnúť výstupný obrázok medzi dostupnými farebnými režimami. Exportovať naše dielo po doladení použitých znakov, fontu a veľkosti písma môžeme do formátov html, bmp alebo txt. Nechýba ani možnosť exportu vo farbe, pričom obrázok sa rozdelí na časti (2 alebo 4) a každej môže byť priradený ľubovoľný farebný odtieň. Okrem obrázkov je do ASCII formátu možné zakresliť aj ľubovoľný text. Program nie je nutné inštalovať a autor sľubuje skoré vydanie verzie 2.0, ktorá má priniesť mnoho vylepšení.

V 70-tych a začiatkom 80-tych rokov bola populárna metóda tvorenia ASCII umenia pomocou viacnásobne napísaných znakov - intenzita "bodu" sa zvyšovala napísaním viacerých vhodne zvolených znakov cez seba na to isté miesto. Takto sa dosiahla jemnosť, vďaka ktorej bolo možné konvertovať fotografie na tento druh tlače, ktorý sa dal zhotoviť dokonca aj použitím písacieho stroja. Neskôr popularita tejto techniky upadla, keďže bežným textovým súborom (napr. v e-maili) sa takéto obrázky nedali prenášať; navyše dnešné lacné tlačiarne dokážu tlačiť grafiku a bežný text avšak nedokážu tlačiť viac znakov cez seba. Vznikla však obdoba tejto techniky - tieňované alebo farebné ASCII umenie, kde sa využíva možnosť meniť farby jednotlivých znakov (napr. v HTML). Druhom tejto techniky je ASCII umenie, kde sa využíva jediný znak v rôznych farebných odtieňoch.
Medzi najznámejších umelciv ASCII artu súčasnosti patria: Veronica Karlsson, Joan Stark, Philip Kaulfuss, Rowan Crawford, Marc Schmitz a Vuk Aeosiae.

Zdrojový kód (bežne len kód, slangovo zdroják) je postupnosť príkazov zrozumiteľných človeku napísaných v programovacom jazyku. V moderných programovacích jazykoch zdrojový kód, ktorý vytvára program, býva rozdelený v niekoľkých textových súboroch. Zdrojový kód počítačového programu je kolekcia súborov, ktoré môžu byť preložené z človeku zrozumiteľného formátu do ekvivalentnej počítačom spúštateľnej – binárnej formy, kompilátorom pre danú počítačovú architektúru, alebo ho program zvaný interpreter priamo vykonáva. Zdrojový kód sa môže nachádzať aj v papierovej publikácii alebo na akomkoľvek inom médiu. Zdrojový kód slúži na to, aby človek mohol jednoducho a prehľadne robiť zmeny v počítačovom programe. K prehľadnosti prispieva aj možnosť ku každému príkazu písať komentáre. Zdrojový kód by však mal byť v ideálnom prípade ľahko zrozumiteľný a jeho činnosť na prvý pohľad jasná - k tomu prispieva o.i. použitie vhodných zaužívaných identifikátorov a štruktúrovanie.
Zdrojový kód sa tiež používa na vytvorenie objektového kódu, alebo na priame vykonanie interpreterom. Modifikácie nie sú uskutočňované na objektovom kóde, ale na zdrojovom kóde, a potom sa znova prekladá. Ďalší dôležitý účel zdrojového kódu je opis softvéru. Zdrojový kód má veľa ďalších spôsobov využitia. Môže sa využiť ako nástroj na učenie; začínajúci programátori často využívajú existujúci zdrojový kód na učenie sa programovacích techník a metodológie. Taktiež sa využíva ako komunikačný nástroj medzi skúsenými programátormi, kvôli jeho (ideálne) krátkej a jednoznačnej povahe. Zdieľanie zdrojového kódu medzi vývojármi je často považovaný za rozhodujúci faktor vyzretia ich programátorskej zručnosti.

Zdrojový kód je živý komponent pri portovaní softvéru na alternatívne počítačové platformy. Bez zdrojového kódu softvéru, portabilita je vo všeobecnosti, ako veľmi náročná, tak nepraktická a dokonca nemožná. Binárny preklad sa využíva na spúšťanie programu bez zdrojového kódu, ale nie na jeho údržbu. Na vygenerovanie zdrojového kódu, keď nie je dostupný, sa môže použiť dekompilácia a s trochou úsilia, vznikne použiteľný zdrojový kód (VEW04). Programátori často používajú rovnaké časti kódu z jedného softvéru aj v iných projektoch, podľa konceptu softvérovej znovupoužiteľnosti (code reuse).
 
Zaujímavé linky:
http://www.chris.com/ASCII/
http://asciiartgallery.com/artists/
http://www.youtube.com/watch?v=A27vS2rIQWQ&feature=fvst
http://www.youtube.com/watch?v=h9_YkXHCkgA
http://www.youtube.com/watch?v=kHb4TSomQuA&feature=fvsr

 

Miroslav Kleban
autor je študent Fakulty umení TU v Košiciach

- text bol verejne prezentovaný na Fakulte umení TU Košice, v rámci predmetu M. Murina - Teória nových médií