ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Edward Hagerup Grieg

redaktor: Slávka Szaniszlová 2009-04-30

 

 

V druhej polovici 19. storočia, keď nórska kultúra bola silne ovplyvnená dánskou a národné povedomie rástlo, Nórsko potrebovalo takého skladateľa, akým bol Edward Hagerup Grieg, ktorý sa stal najvýznamnejším nórskym skladateľom tohto obdobia.Narodil sa v Bergene v Nórsku. Vo veku šesť rokov dostával hodiny hudby od svojej matky. Na jeseň v roku 1858, vtedy 15-ročný Edward Grieg odišiel na Konzervatórium v Leipzigu študovať klavír a kompozíciu. V roku 1860 si musel zobrať voľno po tom, čo utrpel silný zápal pohrudnice, po ktorom mu ostali problémy s dýchaním. Do Nórska sa vrátil v roku 1862 a o rok neskôr odcestoval do Kodane, aby si tam budoval kariéru klaviristu. Tam stretol svoju sesternicu a budúcu ženu, Ninu Hagerup. V tom čase bola nórska kultúra silne ovplyvnená dánskou. Ako Grieg dospieval, postupne rástlo jeho povedomie hudobného potenciálu ľudovej hudby jeho vlastnej krajiny.

Do roku 1866 žil v Kodani. Tu dostal radu od slávneho skladateľa Nielsa W. Gadea, ktorý ho nabádal k skomponovaniu symfónie. Dielo bolo niekoľkokrát verejne odohrané, ale Grieg neskôr odmietol priznať to. „Nikdy neprezentovať“ – tieto slová boli napísané na partitúre. Avšak, o niekoľko rokov neskôr bola symfónia znovu verejne predvedená a neskôr bola nahratá. Za toto dielo zo svojich raných rokov sa Grieg určite nemusel hanbiť.

Griegov štýl bol založený na nemeckej tradícii romantizmu v hudbe, ale neskôr začal pociťovať ako nevyhnutné vytvoriť typické nórsky hudobný štýl. Niektorí jeho priatelia a diskusie s nimi ešte prehĺbili tento jeho vývoj. V Kodanie sa Grieg stretol s Rikardom Nordraakom. Ako skladateľ nedosahoval Griegovu úroveň, ale mal silne vyhranené názory na to, ako tvoriť hudbu vychádzajúc z ľudových melódií.

Keď sa Edward usadil v Christianii (v súčasnosti Oslo) v roku 1866, ovplyvnil ho skladateľ Otto Winter-Hjelm, ktorý ho učil, ako možno použiť prvky ľudovej hudby k vytvoreniu národného typu hudby. Ďalší skladateľ, ktorého treba spomenúť v tejto súvislosti je Ludvig Mathias Lindeman, ktorého zbierky nórskych ľudových melódií tvorili dôležitý základ pre Griegov ďalší vývoj.

V nádeji, že si na živobytie v Nórsku bude zarábať ako hudobník, sa musel Grieg na začiatku sústrediť na koncertovanie a učenie hudby v Osle. Letné prázdniny zvyčajne trávil komponovaním, ale počas týchto rokov preukázal Grieg značnú schopnosť ťažko pracovať. Vďaka nemu bola v hlavnom meste založená koncertná spoločnosť s chórom aj orchestrom. Na jeseň v roku 1868 Grieg dokončil svoje prvé majstrovské dielo, Klavírny Koncert A-mol. Hoci mal niektoré znaky európskych modelov, Griegovi sa podarilo spojiť to s prvkami nórskej ľudovej hudby a s jeho vlastným osobnými koncepciami nórskej prírody a charakteru.

Griegov život bol pre neho zápas, keďže sa musel starať o seba aj o svoju rodinu. Pracoval ako dirigent v chóre a orchestri, ako učiteľ hudby a tiež koncertoval. Istý čas mu trvalo, kým si získal uznanie ostatných hudobníkov a verejnosti. Jeho harmónie pôsobili dizonantne publiku, ktoré sa ešte stále úporne snažilo pochopiť Beethovena a Mozarta. Grieg nemohol v takomto prostredí tráviť dlhšie obdobia bez toho, aby ho to ako umelca zničilo. A tak sa rozhodol komponovať vo svojej krajine, ale zároveň potreboval inšpiráciu z iných európskych hudobných centier.

Grieg nebol vo svojej dobe nijako extrémne slávny ako koncertný pianista, hoci bol vždy obľúbený a vítaný v Európe. Podobne ako Schubert, bol schopným klaviristom, a tiež sa mu podarilo verejne predviesť niekoľko klavírnych recitálov nórskej hudby – väčšinov jeho vlastných a tiež od iných autorov  ako napríklad Rikard Nordraak.

Debussy o ňom tvrdil, že je ako „Bonbóny zapalené v snehu“; zatiaľčo Čajkovskij sa vyjadril so pochvalne: „Aká srdečnosť a vášeň je v jeho melodických frázach, aká vitalita v jeho harmónii, aká originalita a krása v zvratoch jeho pikantných a dômyselných moduláciách a rytmoch...navyše k tomuto všetkému pridal tú najzriedkavejšiu kvalitu, dokonalú jednoduchosť.“

 

Slávka Kittová