ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Celkom (ne)všedný Cartel A

redaktor: Dalimír Stano 2009-05-24

 

 

Celkom (ne)všedný príbeh

Maroš Andrejčík / Cartel A

 

     Meno Maroša Andrejčíka nie je širokej čitateľskej verejnosti neznáme. Dostatočne sa snažil preraziť do jej povedomia i v médiách, kde neprezentoval len svoju literárnu tvorbu, ale aj vlastný životný príbeh.
Snáď ani nejestvuje spisovateľ, ktorý by svoje diela staval len na báze fantázie. Práve naopak, snaží sa, možno úmyselne, možno nevedomky, vtlačiť do nich i momenty prežité, odrazy skúseností a právd, vnášajúcich do textov patričnú pečať autentickosti. Presne touto cestou sa vybral už spomínaný autor, ktorý sa po neistých literárnych prvopočiatkoch inšpiroval svojím neľahkým osudom.
     Vulgárnosť, drogy, delikvencia, psychický a fyzický úpadok človeka – to všetko je v knihe dvoch noviel Cartel A viditeľne prítomné, ba až hmatateľné. Fabuly oboch sú predimenzované rozličnými, neuveriteľnými, pre konzervatívneho slovenského čitateľa priam nepochopiteľnými problémami, ktoré ústia do krízových situácií, dramatických zvratov.  Príbehy sa motivačne spájajú, dopĺňajú. Alkoholizmus a drogy totiž idú ruka v ruke, až smerujú k autodeštrukcii hlavných protagonistov.  Leitmotívom prvého textu je teda výrazná psychická premena hlavnej postavy. Časté striedanie zamestnaní, pochybných prostredí, priateľov či nepriateľov, zlyhanie v rámci rodiny, má za následok stratu domova, sebakontroly, zmyslu života. Nasleduje špina, bahno, spodina, zlodeji, úžerníci, vydierači, tápanie v tme. Alkoholik,  bezdomovec, neskôr pacient protialkoholickej liečebne, prichádza k postupnému sebauvedomovaniu, k akceptácii vlastných potrieb a túžob, k postupnému návratu domov. Tento obrat je  náročný, ale viac než potrebný. Na jeho konci svieti ako jasný bod spomienka na syna.  Z tohto dôvodu sa  takmer zabudnutý otec a manžel vracia späť do sféry rodinného spolunažívania. Rodina je celkovo výrazným motívom. Predovšetkým v prvom prípade, kde má dvojaký význam. Negatívny, zapríčinený smrťou matky v pomerne mladom veku chlapca, alkoholizmom otca, smeruje k úplnému krachu osobnosti hlavnej postavy. Pozitívny vedie cez výčitky voči synovi k náprave a k samotnému návratu k dieťaťu a partnerke.
V ďalšej novele Opát opiát je zreteľnejší motív utrápenej matky, figurujúcej v snoch ústredného protagonistu Mareka. Spomínaný text je v mnohom podobný tomu predchádzajúcemu, a to predovšetkým prostredím. Navonok nablýskaný svet  barov,  klubov presakuje  zvnútra falšou, pretvárkou, kriminalitou, drogami.
Hlavnú myšlienku možno pokladať za odlišnú. Kým v prvom prípade došlo k náprave, prevýchove hlavnej postavy, v druhom spätný chod a zóna úniku spod nadvlády narkotík a drogových dílerov nie sú možné. Jestvuje len vykúpenie v podobe strachu, prenasledovania smrti. Možno konštatovať, že i daný motív je práve pre túto novelu typickým. Práve ním chcel autor podčiarknuť nebezpečenstvo, ktoré drogy so sebou prinášajú. Smrť nezmyselnú, zbytočnú, smrť ako výsledok vraždenia. Zabíja sa pre závisť, zo strachu, pre výhru v konkurenčnom boji, pre vlastné pohodlie. Tu je smrť všadeprítomná. Je obdivuhodné, že Andrejčík neskláňa hlavu pred týmito problémami, aj keď je viac ako zrejmé, že téma drog je predovšetkým vo sfére médií, vedy, zdravotníctva, školstva neuveriteľne aktuálna, čo už v očiach mnohých môže pôsobiť ako klišé. No on aj napriek tomuto faktu ponúka vlastný životný portrét, snáď ako akési varovanie, možno ponaučenie. Zároveň upozorňuje na fakt, že je to problém celospoločenský, nadčasový, ale riešiteľný. Liečebné metódy, medikamenty sú však len sekundárnou pomocou. Individuálne presvedčenie, pevná vôľa a zásadovosť patria k primárnym psychickým predispozíciám.
Spomínaným akútnym témam prispôsobil i poetiku textov, ktoré podáva tvrdo, priamočiaro, otvorene, s patričnou dávkou expresivity. Neobaľuje ich do bezpredmetných metafor, siahodlhých opisných, reflexívnych pasáží. V jeho textoch prúdi život, hektika, energia.
Určite nebolo pre autora jednoduché vracať sa v myšlienkach do období, keď existenčný boj o chlieb každodenný bol jedinou dôležitou náplňou. Na základe už spomínaných skúseností možno konštatovať, že z človeka hrubého, amorálneho sa stáva bytosť citlivá, nie však naivná, vnímajúca svoje okolie nanajvýš triezvo. Všíma si ľudí jemu podobných osudov, reaguje na zlú sociálnu politiku, ironizuje hlúposť mocných, pranieruje pretvárku, závisť, odhaľuje ľudské slabosti.
     Andrejčíkove postavy nesú v sebe posolstvo, životnú filozofiu, vystríhajú pred sebazáhubou.
V Carteli A autor, hlavná postava, rozprávač splývajú do jedného subjektu, ktorý sprevádza čitateľa mnohými úskaliami zložitého ľudského bytia, maximalizuje problémové javy, ktoré nechá vystupňovať do hraničných situácií, neriešiteľných konfliktov. Sprevádza ho po prostredí, kde človek humánny, racionálny ustupuje do úzadia, nahrádza ho človek hyena, netvor, konajúci na základe zvieracích pudov.
Maroš Andrejčík podal vlastný príbeh reálne a kriticky. No jeho úmyslom nebolo upozorniť na seba, ale na vydedencov spoločnosti, asociálov, bezmocných, neschopných návratu do bežného života. V podobných situáciách sa totiž môže ocitnúť každý z nás.


Lucia Lyková