ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

P. Staríček - N. čaká

redaktor: Dalimír Stano 2009-05-28

 

 

N. čaká

 

 

N. čaká. N. nič nemusí. Ktosi jej vykolíkoval životný priestor podľa vzoru prevracanie očami. Ale ona sa nedá zaživa zakopať pod vlastné viečka. Je pochovaná vždy šesť stôp nad povrchom. V každej situácii si jednoducho zachováva  odstup. N. čaká, ale nečaká ju nič dobré. N. to vie.

 Keď mala dvadsaťjeden, seklo ju v krížoch, ako keď sa povie revolúcia. Teraz má tridsaťosem igelitových Tesco tašiek uložených v spodnej poličke kuchynskej linky a každé ráno vyťahuje vždy tú istú, aby sa po pol hodine vrátila s čerstvým pečivom a s ďalšími dvoma igelitovými taškami. S mužom sa rozviedla, lebo sa viac nemohol pozerať na bezvýhradné udržiavanie poriadku v byte. Deti sú po ňom a ona vie, že je neskoro, aby na tom niečo menila. V lete chodí spať 22:45, v zime o čosi skôr – riadi sa tretím oknom sprava na činžiaku naproti. Práve zhasli.

 N. pracuje v štátnej správe a na všetko má svoj názor. Rozširuje svoj názor rýchlosťou 4kolegyne/min., a tie ho rozširujú ďalej rýchlosťou (4kolegyne/min.)². Všetko klape ako má. Je súčasťou inventára kancelárie vedúceho bez ohľadu na zmenu vládnych pomerov. N. klepe ako má.

 Už pri rozvode zistila, že dobrý dôvod je základom budúceho usporiadania jej súkromných pomerov. Napríklad neprekonateľné rozpory – tie boli síce pomerne „in“, ale nijako obzvlášť ju neuspokojovali. Banálna hra na mačku a myš by svedčila o priemernosti jej intelektu, čo by iste neznášala ľahko. Na veci sa dá ísť aj z druhej strany. Zvolila si zanedbávanie výchovy detí manželom a zvíťazila nad ním na všetkých frontoch. Iba prevracal očami.

 N. je tak trochu egocentrička. Nemá milencov a neobľubuje spoločenské akcie. Nepije alkohol a s bývalým manželom komunikuje iba občas (má ďalšie dve deti, ktoré síce ešte nikdy nevidela, ale určite sa na neho podobajú – tým si je stopercentne istá). Rada sa v zrkadle pozerá na svoje nové vrásky, a vôbec jej to nepripadá zvláštne. N. tomu hovorí ženská zrelosť. Zvoní jej telefón.

 Karol z práce. Kolega. Karol má na rozdiel od N. výsadu byť nositeľom mena. N. by rada zostala v anonymite. Karol by sa rád o svoju výsadu podelil. N. položila.

 Odkedy sa rozviedla, otravujú ju iba samí malomyseľní slabosi. Niekedy si myslí, že jej exmanžel bolo to najsilnejšie, čo ju v živote zastavilo na ulici a pozvalo na kávu. Keby nemala taký pádny dôvod na rozvod, asi by s ním ešte stále žila. Akoby mali čosi spoločné.

 Deti. Okrídlená fráza, že deti sú korením života, je podľa nej výmysel. Takýmto veciam neverí. Deti sú nezachytenými slzami lásky, akokoľvek nevhodne to znie. Aj teraz, keď spia v detskej izbe ako dve vylúhované vrecúška s čajom, a ona sa na ne díva – nechce uveriť tomuto modelu ľudskej neúplnosti v najzraniteľnejšej podobe. Niekedy má nutkanie náhle skríknuť a do svojho pracovného notesa podrobne zaznamenávať postupnosť ich reakcií. N. sa vie ovládať.

 Karol sedí na diváne v malej obývačke bytu na prízemí a zanietene listuje v Zlatých stránkach. Tvári sa zmätene a nerozhodne, pretože na mieste mena, ktoré chcel preškrtnúť, svieti len prázdne biele nič. Nataša plače v kuchyni v byte kdesi na opačnom konci mesta. Potichu, aby nezobudila deti. Je 22.50 a v treťom okne sprava na činžiaku oproti sa ešte stále svieti. Neskorá jeseň.

 


Peter Staríček