ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

Sándy

 

BabamasszázsSK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Net.art (1)

redaktor: Richard Kitta 2009-06-13

 


POČIATKY A VÝVOJ INTERNETOVÉHO UMENIA
Popri rozrastajúcej sa dostupnosti internetu v 90-tych rokoch a jej dôsledkoch, ktorým som sa venoval v predchádzajúcej kapitole sa od roku 1994 na internete objavujú prvé umelecké diela. Za prvé internetové dielo, ktoré samo osebe existuje a má zmysel len v internetovom prostredí - vyzývajúc návštevníka k účasti - je pokladaná práca Douglasa Davisa The World`s First Collaborative Sentence (1994, obrázok 1). Na svojej internetovej stránke Davis zverejnil začiatok vety, do ktorej mali návštevníci možnosť ľubovoľne dopĺňať ďalšie slová  a tak túto vetu rozvíjať. Práve výzva k interaktivite a mobilizácia návštevníkov k vlastným vstupom sa stali prvými princípmi v počiatkoch internetového umenia. Podobne vzniklo aj dielo Heatha Buntinga King’s Cross Phone In (1994, obrázok 2), ktoré vyzývalo návštevníkov aby v presne stanovený čas, 5. Augusta 1994 volali na zverejnené čisla telefónnych automatov, nachádzajúcich sa v blízkosti vlakovej stanice. Bunting ponúka niekoľko možností ako experimentovať, napríklad vytáčaním čisel v časových intervaloch, alebo iných kombináciách, nabáda na komunikáciu s neznámymi ľuďmi, ktorí telefón zodvihnú a takisto vyzýva ľudí, aby prišli v oznámený čas priamo na ním vybrané miesto a podľa vlastného uváženia reagovali na situácie, ktoré vzniknú. Heath Bunting je jedným z priekopníkov internetového umenia a aktivizmu, ktorí sú spolu s umelcami Bristolskej komunity (Veľká Británia) združený okolo webstránky www.irational.org. Stránka kolektivizuje rôznorodé, niekedy až zdanlivo nesúvisiace materiály (magazín home-made biotechnológií, návody pre pirátske rádiá, vymyslené testy merajúce rôzne disfunkcionality) a služby, z ktorých mnohé sú pravdepodobne iba fiktívne (vlastná podzemná pošta a pod.).  V inom diele nazvanom Núdzová mapa, mapa zámerne nie je vyrobená z papiera potlačeného farbou (technického materiálu), namiesto toho je kvôli väčšej odolnosti utkaná a vyšívaná. Evokujúc tak akýsi stav núdze, Bunting ponúka nákres, na ktorom sú vyznačené prírodné zdroje okolia Bristolu (od lesných plodov až po rôzne jedlé rastliny a kvetiny).
Aj keď Buntingove diela nie sú vždy nevyhnyhnutne dielami internetovými, mnoho princípov, ktoré internet ponúkol sa v jeho dielach premieta do reálneho priestoru. V akcií D`Fence Cuts (2002) na pomyselnom kruhu vytvorenom okolo Bristolu odstraňuje všetky prekážky a rozstriháva  ploty, simulujúc tak princíp nabúravania sa a otvárania ciest pre slobodný “tok informácií,” ktorý je spätý s hackerskou komunitou. Ako uvediem vo svojej práci neskôr, mnohé zákony, princípy a schémy správania, ktoré sa vyvinuli vo virtuálnom priestore sa ľuďom začali javiť ako lepšia alternatíva k tým, ktoré sú zakorenené v reálnom živote, a aj keď Buntingove snahy aplikovať ich v realite sú do určitej miery ojedinelé, existuje stále otvorené pole možností, ktoré čakajú na podobné, minimálne tematické spracovanie. Podľa môjho názoru však tieto nezostanú iba v teoretickej rovine, ale budú v budúcnosti postupne aplikované do spôsobu života v reálnom svete.


RUSKÁ INTERNETOVÁ UMELECKÁ SCÉNA
Odlišný spôsob prezentácie v novom priestore môžme sledovať v prvých internetových dielach, ktoré v rovnakom čase ako Buntingova King’s Cross Phone In vznikali v Rusku. Ruská internetová umelecká scéna bola v rannom období tvorená predovšetkým prácami dvoch umelcov, Olie Lialiny a Alexeia Shulgina. Môžme konštatovať, že prístup týchto dvoch umelcov bol rovnako odlišný, ako rozdiely medzi európskym a ruským internetovým umením. Práce Olie Lialiny už od začiatku pracovali výrazne s médiom fotografie. Vo svojom diele My Boyfriend Came Back From the War (1996, obrázok 3) pre rozprávanie príbehu sugestívne kombinuje text a čiernobiele fotografie. Prostredníctvom rôznorodo prepojenej štruktúry textu a obrazu zároveň návštevníkovi ponúka možnosť nájsť si cez tento príheh vlastnú cestu, určujúc síce jeho začiatok a koniec, nie však následnosť jednotlivých obrazov a textov, pretože sa tu akoby paralelne odohrávajú viaceré deje, rozvíjajú viaceré myšlienky a hry s textom.
Alexei Shulgin, objavuje v internete novú príležitosť, ako dostať umenie z tradičných priestorov galérií a sprístupniť ho tak širokej verejnosti, ktorá internet používa. V roku 1994 vytvára virtuálnu galériu Hot Pictures, ktorá slúžila pre prezentáciu rôznorodých umeleckých prác deviatich ruských umelcov. Jeho počin je zároveň snahou dostať tieto diela prostredníctvom internetu za hranicu Ruskej federácie.

                                                                                         


ZÁUJEM O NOVÉ TÉMY
Už v období počiatkov internetového umenia môžme diferencovať rôzne prístupy a témy, ktoré sa v jeho dielach objavujú. V roku 1994 vzniká v Chicagu kolaboratívny projekt iniciovaný Randolphovou galériou. Projekt s názvom File room sa zaoberá výhradne otázkou cenzúry v umeleckom a historickom kontexte. File room sa takto stal rozsiahlou knižnicou umeleckých diel, ktoré boli z rôznych (politických, náboženských) dôvodov stiahnuté z výstav, vystavené motivovanej kritike priamo v prostredí umeleckých inštitúcií, zapríčinili verejné pobúrenie alebo dokonca podmienili organizovanie protestov. Táto knižnica zároveň ponúka bezpečné a ideovo nepoznačené miesto pre prezentáciu týchto diel. Medzi takzvanými “prípadmi” nájdeme napríklad práce Andresa Serana (Pieta II., 1993, obrázok 4) , Roberta Mapplethorpa (Traveling Exhibition, 1985), alebo dielo Windows on AIDS (1993) Lilly LoCurto a Williama Outcaulta, ktoré sa zaoberalo témou AIDS priamo vo výklade smerujúcom na ulicu. File room delí jednotlivé “spisy” podľa kategórií ( broadcastové médiá, vizuálne médiá, performatívne umenie, video, printové médiá, literatúra, tanec, public Speech, ...) a zároveň umožňuje prezeranie knižnice cez iné kritériá ( dátum, miesto, dôvod cenzúry , ... ). O rozsahu tejto knižnice svedčí aj fakt, že v sebe zahŕňa aj diela alebo udalosti z histórie (napr. spis Sokrates, kontroverzie ohľadom rôznych úprav a prekladov Biblie, prípady Goethe, Nicollo Machiavelli, Martin Luther, Luis Bunuel, Charles Baudelaire, L.N. Tolstoy, a pod.). Na druhej strane je škoda, že tento projekto zostal neotvorený verejnej diskusií a zotrval len pri forme kratšich správ o jednotlivých udalostiach, namiesto toho, aby ich skúmal do hĺbky.
Za zmienku stojí aj fakt, že stránky projektu FileRoom obsahujú aj návod na používanie, pričom ide o veľmi jednuduchú webstránku s jasnou štruktúrou. V tomto návode je podrobne vysvetlená funkcia hypertextových odkazov, ktoré dnes používame bez toho, aby sme si to uvedomili.

 


Michal Šimonfy

autor je študent Ateliéru Digitálnych Médií MgA. M. Murina, ArtD.
na Akadémii umení v Banskej Bystrici