ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

Vianoce u babky2019

 

retRock

 

eNRARV2019SK

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Net.art (2)

redaktor: Richard Kitta 2009-06-14

 


[KÓD] Umelci si už v prvej polovici 90-tych rokov začali osvojovať špecifiký jazyk, znakovú, alebo vizuálnu reč, ktorá sa vyvíjala paralelne s technológiami používanými na webe. Niektoré z nich sa stali doslova fenoménmi nasledujúceho obdobia, čo vysvetľuje aj ich početné zastúpenie vo viacerých dielach. V súvislosti s používaním prvkov internetového jazyka a jeho špecifickej vizuality môžme hovoriť až o určitej forme technologickej abstrakcie, ktorá predstavuje novú a veľmi početnú vlnu internetových diel. V prvom rade je to samotný KÓD, teda štandardizovaný počítačový jazyk, prostredníctvom ktorého sa tvoria všetky webové stránky. Ten sa stal akýmsi základným východiskom vo viacerých dielach belgicko-holandskej skupiny dvoch internetových umelcov JODI.ORG. Konkrétne v diele z roku 1995 zverejnenom na adrese http://wwwwwwwww.jodi.org/ využíva skupina rozdiel medzi spôsobom, akým číta bežný človek kód a tým, ako je tento kód v skutočnosti interpretovaný počítačom.

[ASCII] Na úvodnej stránke tohoto projektu je zobrazený nesúvislý text tvorený výhradne punktuačnými a špeciálnymi znakmi jazyka (lomítko, bodkočiarka, dvojbodka, vlnovka, ...), ktorý aj pri rôznych pokusoch interpretácie, kvôli absencií akéhokoľvek (napríklad slovného kľúča), nenaznačuje žiadny dešifrovateľný význam. Okrem pokusu o zámernú dezorientáciu návštevníka, čo sa na druhej strane stalo charakteristické pre viaceré iné internetové diela, by sme na prvý pohľad o tomto diele vedeli povedať len málo. Kľúč k rozlúšteniu tohto konkrétneho diela sa však ukrýva práve v zdrojovom kóde, ktorý samotné dielo generuje. Po zobrazení kódu môžme jasne vidieť, že ide o presné technické diagramy ako napr. nákres vodíkovej bomby. V podstate sa tu jedná o takzvaný ASCII  art, ktorý sa v internetovom a počítačovom umení stal samostatnou disciplínou. Princípom ASCII artu je prekleslenie obrazu do podoby, kedy je znázornený len prostredníctvom alfanumerických znakov. V počítačovej komunite sa ASCII art vyvinul až natoľko, že sa v ňom odlišuje niekoľko štýlov a používali ho nielen umelci ale aj prívrženci počítačových subkultúr (hackeri, crackeri a programátori) a ostatní nadšenci. Príkladmi ASCII artového diela sú napríklad Dod2Dot Porn od Triny Mould a Rachel Baker, alebo dokonca video obraz (pornofilm) prevedený do podoby ASCII textu v diele DeepASCII (1998) Vuka Cosica. Príkladom ASCII artu, ktorý prenikol do bežnej počítačovej komunikácie sú napríklad emoticony .

[BROWSER] Ďalším pojmom, ktorý sa zapísal do histórie internetového umenia je pojem “browser.” Browser je vlastne samotný internetový prehliadač, teda nástroj, ktorý pre bežného užívateľa slúži ako zobrazovací prostriedok informácií na internete, je spojovacím článkom medzi kódom a hotovou informáciou, ktorá sa človeku zobrazí. Každý browser je vyvinutý so snahou o zachovanie dohodnutých štandardov zobrazovania, to však neplatí pre browsre, ktoré vznikli s určitým umeleckým zámerom. Prehliadač v kontexte internetu je nástrojom podobným optike vo fotografii. Keďže každá zmena v správaní prehliadača sa prejaví na každej stránke, texte, alebo obraze, ktorý je zobrazovaný, umelecký zámer môže byť dosiahnutý takouto zámernou manipuláciou. Aj keď je vývoj samostatného prehliadača technicky veľmi náročnou záležitosťou, v krátkej historíí internetu nájdeme aj takéto pokusy. Asi najznámejším je pokus o vývoj takzvaného WebStalkera, označovaného aj ako I/O/D 4. Tento prehliadač reagoval jednak na rozpútanú vojnu na poli internetových prehliadačov, ktorá bola vo vtedajšej dobe rozohraná, zároveň však reagoval na skutočnosť, že internetové stránky sa začali napĺňať reklamným obsahom. I/O/D 4 ponúkol alternatívu k zobrazovaniu štruktúry dát, kládúc dôraz na informačný a edukatívny charakter internetových stránok a apeloval na uprednostňovanie týchto prvkov v spôsobe ich zobrazovania.

[404] Ďalším unikátom internetu a prirodzene tak i internetového umenia je takzvaná chyba 404. Ide o chybu, respektíve o kód chyby, ktorá sa zobrazuje pokiaľ je volaná adresa (webstránka) nedostupná. Odkaz na túto chybu môžeme nájsť vo viacerých prácach z 90-tych rokov, no najznámejšou je asi práca na adrese http://404.jodi.org. Toto dielo, podobne ako aj mnoho iných rovnakého charakteru, sa snaží navodiť dojem akejsi nefunkčnosti internetu, opäť prostredníctvom viac, či menej zrozumiteľného textu. Jednou z možných interpretácií by mohlo byť zámerné poukázanie na určitú bariéru medzi človekom a strojom, keďže zobrazovaný text je väčinou odvodený práve od zdrojového jazyka, inou interpretáciou by mohla byť už spomínaná myšlienka akejsi technickej apokalypsy, alebo poukázanie na fakt, že počítač je vlastne schopný správať sa len podľa schém, ktoré mu sám človek navrhne. Možno práve “odkrývanie stroja,” je zámerom týchto diel, podobne, ako by sa nám mohlo ako paralela ponúkať odkrývanie tela v maľbe alebo fotografií.
V niektorých názoroch sa dokonce stretneme s interpretáciami alebo porovnávaním internetového umenia s body-artom.

[FORM] Vizuálnym prvkom niekoľkých internetových diel, predovšetkým však neskorších prác Alexeia Shulgina sa stali jednotlivé prvky internetových dialógov, ktoré autori používajú v nových funkciách. Tieto dialógy (dialóg - FORM) a ich jednotlivé komponenty (checkbox, radiobutton, textové pole, pole pre heslo, gombík, a pod.) sú opäť charakteristickým vizuálnym znakom, ktorý v podstate zostal nezmenený až do dnešnej podoby. Na konci 90-tych rokov bola internetizácia v západnej Európe, ale predovšetkým v USA rozvinutá do takej miery, že vizualita týchto prvkov sa stala každodennou rutinou. Tú potom autori využívajú a tieto dialógy vyprázdňujú, vytvárajúc tak dialógy bez zmyslu, alebo ich rozmiestňujú v priestore webstránok a vytvárajú z nich rôzne obrazce (podobne, ako obrazce ASCII). Rafinovanejšiu paralelu k týmto dielam môžme nájsť v tvorbe slovenského umelca Mareka Kvetana, ktorý vo svojej práci WWW z roku 2000 predstavuje pohľady na “vyprázdnené” stránky niektorých z najznámejších internetových portálov .  Kvetan z týchto webových stránok odstraňuje text a obrazový materiál, ponechávajúc tak pre diváka len holé “konštrukcie” portálov, ktoré sú obyčajne preplnené obrázkami alebo informáciami. Iným príkladom v slovenskom umení môžu byť napríklad práce Matúša Lányiho, ktorý takisto pracuje so štandardnými prvkami užívateľského prostredia (UI). V cykle nazvanom Windows predstavuje niekoľko variácií malieb simulujúcich UI operačného systému Windows, ktoré však podáva s pozmeneným obsahom a odkazmi na biblické príbehy. “ ‘Okná‘ hlásiace priebeh operácíi vykonávaných v najrozšírenejšom úžívateľskom prostredí - Windows, nás zrazu neinformujú o procese napaľovania CD, ale o vzkriesení Lazara, namiesto chybového hlásenia sa dozvedáme že Peter zapiera Ježiša a namiesto preformátovania súboru sa nám v počítači zrazu mení krv na víno.“ 

[DESKTOP] Prácou Matúša Lányiho sa zároveň dostávame k nasledujúcej téme – téme pracovnej plochy, alebo desktopu, ktorá sa stala symbolom pre privátny priestor v počítači.  V projekte Desktop Is  Skupiny EasyLife.org boli viacerí internetoví umelci požíadaní, aby zaslali obrázok svojej pracovnej plochy. V presvedčení, v ktorom toto dielo vznikalo sa nám tu predstavuje vyše 50 pohľadov do „privátnej zóny“ jednotlivých umelcov.

[IP] Špecifickým a často používaným znakom v internetových dielach je takzvaná IP adresa. V podstate ide o číselnú reprezentáciu konkrétneho počítača v sieti, teda slúži na jeho identifikáciu v tomto priestore. Takisto každá webstránka má rovnaký idetifikátor. IP adresa je v mnohých internetových dielach symbolom novej identity, je znakom, ktorý človeka nevyhnutne sprevádza pri pohybe internetom. Zo všetkých prác, ktoré pojednávajú s IP adresou ako so základným prvkom spomeniem len deilo Lisy Jevbratt Interface: Every (1999). Jevbratt analyzuje celý numerický priestor internetu (teda všetky platné a fungujúce IP adresy podľa databáz výskumnej skupiny C5) a každú IP adresu transformuje do farebného bodu. Takto vytvára interaktívnu vizuálnu mapu internetu, v ktorej každý jeden farebný bod predstavuje inú webovú stránku, na ktorú návštevníka po kliknutí naň zavedie. Svojou vizualitou sa dielo podobá opäť na cykly prác Mareka Kvetana, ktorý podobným, aj keď zrejme algoritmicky náročnejším systémom komprimuje literárne diela a filmovú tvorbu. 

Vo vyššie opísaných a takisto ďalších iných oblastich internetového umenia vznikalo v tejto dobre mnoho podobných alebo dokonca analogických diel, ktoré však pre zachovanie stručnosti nebudem bližšie popisovať. Zámerom tohto textu bolo skôr priblížiť pojmy a používanú vizualitu internetového umenia, s ktorými sa na konci deväťdesiatych rokov veľmi často narábalo. Na margo týchto diel však musím dodať, že prevažná väčšina z nich pracovala s istou formou disruptívnej stratégie, alebo priamo navodzovala pocit nefunkčosti. Tento fenomén sa mi zdá veľmi zvláštny, pretože v mnohých prípadoch sa zdá, že namiesto toho, aby umelci ukazovali nové použitie prostriedkov, ktoré internet ako priestor ponúka, navodzovali radšej stav jeho nefunkčnosti. Na druhej strane mohli byť tieto počiny snahou o určité vymedzenie sa voči ostatným umeleckým disciplínam a obavou umelcov, aby sa pri posudzovaní internetového umenia nepoužívali rovnaké “zaužívané” kritériá, ako pri hodnotení klasických disciplín. Takisto tento jav môže v mnohých prípadoch vyplývať zo zvýšenej technickej orientácie ľudí, ktoré tieto diela tvorili, a ich prirodzenej záľube k týmto, často programátorským a technickým zákutiam internetu. Zámerom mohlo byť dovoliť ľuďom spoznať javy, ktoré tvoria internet, poukázať na jeho pomyselné zákulisie, s ktorým sa ako autori denno-denne stretávali. A to sú práve programovacie jazyky, funkcie  a  algoritmy, chyby.

 

Michal Šimonfy
autor je študent Ateliéru Digitálnych Médií MgA. M. Murina, ArtD.
na Akadémii umení v Banskej Bystrici