ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

GRAFIKA In: Krokus

redaktor: Richard Kitta 2009-06-28

 

 

 

 

 

Napriek tomu, že grafika nie je výlučným výrazovým prostriedkom v tvorbe ani jedného z autorov, je pevne zakotvená v kontexte ich rôznorodých výtvarných programov, či im dominuje socha, objekt, koncept, inštalácia alebo maľba. Autori s bravúrou využívajú možnosti tejto reprodukčnej techniky a ich voľné grafické listy možno vnímať ako „pars pro toto“ ich bohatej umeleckej tvorby. Sú stopami, záznamom, predprípravou alebo komentárom či dodatkom k realizácii väčších projektov, zároveň ale tvoria ucelené výtvarné kompozície, nesúce charakteristický rukopis ich tvorcu.

Juraj Bartusz (* 1933 Kamenín) vstúpil na výtvarnú scénu začiatkom 60. rokov, po absolvovaní sochárskeho štúdia na Vysokej škole umeleckopriemyslovej v Prahe. Ako jeden z prvých domácich výtvarníkov využil koncom 60. rokov počítač pri tvorbe časopriestorových plastík, využívajúc prvky náhody. Okrem sochy sa venuje akcii, inštalácii, konceptu, enviromentu a videu. V 80. rokoch začína pracovať na projekte časovo limitovaných malieb, ktoré vznikajú vo vopred stanovenom časovom limite a sú gestickým záznamom maximálnej autorovej koncentrácie v čase a v priestore. Na tomto princípe vzniká aj séria objektov a sieťotlačí. Jeho diela boli zastúpené na mnohých domácich a zahraničných výstavách (Museé Rodin Paríž 1968, Benátske Bienále 1977, 1999, Centro international de la Cultura Mexiko 1981, EXPO Sevilla 1992). V roku 2004 mu bola udelená Munkácsyho cena. Je zakladateľom a vedúcim ateliéru voľnej kreativity na FUTU v Košiciach. 
 
Viktor Hulík (* 1949 Bratislava) ukončil v roku 1974 štúdium na VŠVU v Bratislave. Ekologická problematika ovplyvnila aj jeho tvorbu v 70. rokoch. Jeho výtvarný program sa vyznačuje geometrickým jazykom a systematickou racionálnou kompozíciou a dekonštrukciou obrazu. Okrem iných otázok „je dualizmus prírodného a civilizačného podnes spodným prúdom Hulíkovej tvorby“ (E. Trojanová). Popri maľbe sa postupne venuje koláži, serigrafii, mobilnému objektu, počítačovej grafike. V centre záujmu stále ostáva vizualizovanie procesu zmeny, dynamiky chaosu a poriadku. V roku 1990 získal rezidenčný pobyt v Pollock-Krasner Nadácii v New Yorku. Od roku 1996 je zakladateľom a organizátorom medzinárodnej výstavy Socha a objekt, od roku 1999 členom Klubu konkretistov, od roku 2001 členom medzinárodného hnutia MADI. Výstavy o. i. v Rakúsku, Nemecku, Dánsku, USA, Mexiku, Francúzsku, Belgicku, Maďarsku. 

Jozef Jankovič (* 1937 Bratislava) študoval figurálne sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a už od konca 60. rokov vystavoval nielen doma ale aj v zahraničí (Bienále mladých Paríž 1969, Benátske Bienále 1970 a neskôr 1995). Paradigmatickou pre jeho tvorbu je sochárska inštalácia Veľký pád z roku 1968. Ľudská figúra, respektíve jej vyprázdnené fragmenty, ruky, nohy, hlavy sú ťažiskom autorovej ikonografie, obsahujúcej prvky grotesky. Normalizačný režim mu neumožnil ďalej sa venovať monumentálnej sochárskej tvorbe a preto ju nahradil šperk, kresba a grafika. Ako jeden z prvých sa v 70. rokoch začal venovať počítačovej grafike. V roku 1983 sa stal držiteľom prestížnej Herderovej ceny, ako hosťujúci profesor prednášal na Vysokej škole úžitkových umení vo Viedni. Po roku 1989 bol prvým rektorom VŠVU v Bratislave. Je držiteľom mnohých ocenení, jeho monumentálne sochy sú okrem iného v La Défense v Paríži a v Olympijskom parku v Soule.

Jürgen Messensee (* 1936 Viedeň) ukončil štúdium maľby na Akadémii výtvarných umení vo Viedni. Od roku 1973 do 2000 bol členom Viedenskej Secesie. Jeho vizuálny jazyk je charakteristický výraznou gestickou skratkou, kombináciou expresívnej línie a farebných plôch. Zobrazovanie reality v autorovom podaní je inšpirované informelom, tašizmom a abstraktným expresionizmom. Jeho kompozície skúmajú odvrátenú tvár racionality, autor využíva absolútnu slobodu vo vyjadrovaní a v maľbe a grafike necháva emóciám voľný priebeh. Sólovými výstavami sa predstavil o. i. v Amsterdame, Bazileji, Berlíne, Mníchove, Paríži, Salzburgu, Zürichu.  

A. R. Penck (* 1939 Drážďany ako Ralf Winkler) patrí k popredným predstaviteľom novej vlny nemeckej figurálnej maľby druhej polovice 20. storočia. Po viacnásobnom neúspešnom uchádzaní sa o štúdium na akadámiách v Drážďanoch a západnom Berlíne sa ako autodidakt začína venovať maľbe, soche, filmu a hudbe. Jeho veľkoformátové obrazy sa vyznačujú zjednodušeným schématickým jazykom, ktorého znaky pripomínajú prehistorické jaskynné maľby a zároveň sú pokusom o systematické zobrazenie štruktúr súčasného sveta. Po vysťahovaní z DDR v roku 1980 nasleduje účasť na medzinárodných výstavách (Benátske Bienále, documenta v Kasseli a. i.), v roku 1988 sa stal profesorom na Akadémii umení v Düsseldorfe. 
 
Fabrizio Plessi (* 1940 Reggio Emilia), medzinárodne uznávaný taliansky výtvarník, študoval na Akadémii výtvarných umení v Benátkach a patrí k pionierom videoinštalácie. Preslávili ho najmä jeho rozmerné videoskulptúry na tému vody, v ktorých spájal prírodné materiály ako kameň či drevo, príznačné pre hnutie Arte povera, s modernými elektronickými technológiami. V Plessiho dielach sa spája high tech s archaickými motívmi, realita sa kríži s virtuálnym svetom. Autor realizoval výstavy v renomovaných umeleckých centrách po celom svete (Centre Pompidou Paríž, Museum Ludwig Kolín, Fondazione Peggy Guggenheim Benátky, Guggenheim Museum New York, documenta Kassel, Benátske bienále).

Rudolf Sikora (* 1946 Žilina), popredný predstaviteľ konceptuálneho a angažovaného umenia. Organizátor legendárneho „1. otvoreného ateliéru“ na Tehelnej ulici v Bratislave (19.11.1970). Jeho tvorba zo 70. rokov je motivovaná záujmom o tému vesmíru, kozmologickými výskumami a ekologickými otázkami. Autor sa zasadzoval o prepájanie rôznych odborov ako filozofia, matematika, fyzika, astronómia, teória a prax umenia. Jeho jednoduchý vizuálny jazyk je nasýtený komplexným kultúrnym obsahom, s ktorým Sikora vo svojich dielach polemizuje, reinterpretuje ho a transformuje. Pomocou znakov, diagramov, pyramíd a mohýl poukazuje na zákonitosti ale aj na tajomstvá kolobehu života a smrti. Neskôr spracováva v inštaláciách, objektoch a grafikách tému ruskej avantgardy, ideológie a revolúcie. Výstavy v Berlíne, Kolíne nad Rýnom, Amsterdame, Viedni, New Yorku, Washingtone, Mexiku, Ríme, Prahe, Varšave, Budapešti a i..

Antoni Tapiés (* 1923 v Barcelone) je považovaný za najznámejšieho španielskeho predstaviteľa informelu. Po surealistických začiatkoch prechádza v polovici 50. rokov k nefigurálnej abstraktnej maľbe. Pre jeho tvorbu je centrálna práca s materiálom a textúrou, do farieb pridáva napr. piesok. Využíva každodenné predmety pri tvorbe koláží a asambláží. Jeho umenie má rituálny a meditatívny charakter, korení v mystike a je opakom pop artu. Prvé litografie vznikajú koncom 50. rokov. Autor má na konte účasť na takmer všetkých prestížnych svetových prehliadkach (Benátske biennale 1952, 1954, 1958, 1993, documenta v Kasseli 1959, 1964, 1968, 1977), jeho diela sú zastúpené v najznámejších svetových zbierkach (Guggenheim Museum, Tate Museum, MoMA).

Emilio Vedova (1919 – 2006), rodený Benátčan, patrí k popredným predstaviteľom abstraktného expresionizmu a informelu v Taliansku. Jeho gestická a automatická maľba čerpá silu zo spontánneho a rytmického rukopisu. V roku 1961 začína pracovať na sérii „Plurimi“, priestorových objektoch-maľbách. V 80. rokoch vzniká séria „Dischi“, okrúhle a oválne maľby na drevených doskách, ktoré sú rozmiestnené voľne vo výstavnom priestore. Na 30. Benátskom Bienále v roku 1960 mu bola udelená veľká cena, o tridsaťsedem rokov neskôr tam získal Zlatého leva za celoživotné dielo. V roku 1993 sa stal členom Akadémie umení v Berlíne.


Otvorenie výstavy: 7.7. 2009
Trvanie výstavy: 8.7. – 18.9. 2009
Miesto konania: KROKUS Galéria, Nám. 1. mája 3, Bratislava

www.krokusgaleria.sk