ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

héttorony

 

eNRARV2019SK

 

bojarcuk

 

mizsák

 

retRock

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

X-násobné pravdy

redaktor: Richard Kitta 2009-07-01

 

 

Virtuálny svet podporuje existenciu umeleckého diela ako diela – procesu, diela– udalosti. Paradoxne možno povedať, že vďaka vysoko špecializovanej technike a technológii sa umelecké dielo po tisícročnom historickom oblúku vrátilo do situácie, v ktorej sa zrodilo. Do situácie hier a rituálov. A hoci Walter Benjamin v 20.storočí vyhlásil koniec magickej funkcie umeleckého diela, integrované interaktívne počítače siete ju opätovne formujú. Kybernetické dielo aktualizuje závery teoretikov postmoderny 70. rokov. Gilles Deleuze a Michel Foucault svojou metaforou o Ariadninej niti, ktorá im bola stelesnením lineárneho princípu estetického a nielen estetického európskeho myslenia relativizovali práve onú lineárnosť a na základe aj matematickej teórie zdôvodnili aktuálnosť nelineárnych postupov. 

Podľa Derridu je dekonštrukcia analýza tradovaných významových útvarov až dovtedy, kým neodhalíme ich skryté a potlačené predpoklady. Pojem dekonštrukcie sprvu vo väčšej miere zarezonoval predovšetkým v americkej literárnej vede; pre Derridu samého je dekonštrukcia výrazom pre zmenu poriadku racionality, v ktorej žijeme.

Spolu s teoretikmi postmoderny konštatujeme, že aplikácia integrovaných interaktívnych sietí v rozličných oblastiach ľudskej aktivity, vrátane umeleckej činnosti, aktualizuje vznik novej paradigmy. Paradigmy nahradzujúcej lineárnu usporiadanosť paradigmou sietí. Už sa stráca červená niť v labyrinte kybernetického priestoru, ktorý je systémom systémov bez možnosti jeho celkového poznania a zvládnutia. Technické riešenia sú k dispozícii.

Virtuálna realita rozvíja základné princípy multimédií – mnohokanálovú interaktívnu komunikáciu, ktorá sa stala komunikačným rozhraním budúcnosti. Jaron Lanier ju definuje ako počítačom generované interaktívne prostredie, v ktorom je vnorený človek. Hoci pôsobí tak, že človek prestáva vnímať svoje reálne okolie a uverí v to, že sa nachádza v inom svete, do ktorého sa vnára, bolo by omylom označiť tento jav pojmom falošný, iluzórny, nereálny svet, resp. skutočnosť. Virtualita je vo filozofickom zmysle opakom aktuálneho. Aktuálne a virtuálne sú dvoma rôznymi druhmi reality. 

co bylo–je–bude–není (Bytí–Seyn ve smyslu Ereignis, jehož „smyslem“ je „čas“). Smrtelník
se má v součinnosti s dílem umění zabydlet v prostotě Součtveří, kam ze svého původu
náleží. Nejprve tedy máme zakusit základní naladěnosti, které nás vysazují z obvyklé
nivelizace každodenního požívání v rámci provozu dispoziční manipulace zdroji,
aby nás přesadily do proměněného zahlížení prostoty zadržení Součtveří, jež je Počátkem
temporálního rámce, z něhož vše, co bylo–je–bude–není vystupuje proměněno. Umění – 

Pre „reálne“ aj fiktívne virtuálne miesta sa zaužívava označenie virtual habitat, ktoré vyjadruje, že syntetické prostredia obývajú aj syntetické populácie. Okrem miest, ktoré existovali alebo existujú, sa s úspechom vytvorili aj mestá či miesta fiktívne, ktoré slúžia ako rozšírenie priestoru pre trhové aktivity alebo sociálnu komunikáciu alebo na odohrávanie sa príbehov a interakcií v počítačových hrách.

- Heidegger používá namísto „člověk“ pojem „Dasein“, který se překládá jako pobyt, ačkoli doslova to znamená „bytí tu“
- „bytí vůbec“ není žádné vlastní jsoucno vedle ostatního jsoucna, nýbrž to, co určuje jsoucno jako jsoucno
- bytí se dá odhalit na vhodně zvoleném jsoucnu - a to je právě člověk

- člověk zpravidla nežije tak, aby svému bytí odpovídal = neautentický život - nechá si stanovit vlastní volbu

Vo virtuálnom je prítomný nekonečný zdroj aktualizácií. Práve reálna aktualizácia vnímaného objektu už nie na báze lineárneho postupu, ale v nelineárnej štruktúre je tou technickou bázou, ktorá si v prípade interaktívneho umeleckého diela (presnejšie jeho digitalizovaného modelu) vynucuje revidovať doteraz ustálené estetické kategórie a teoretické koncepcie.

• 1. hlas svědomí - umožňuje uvědomění si své autenticity, hlas naší zapomenuté autenticity, hlas promarněných možností naší skutečné svobody
• 2. „bytí ke smrti“, úzkost - autentický život si je vědom své konečnosti, pobyt je v úzkosti osvobozen od panství „ono se“ a je přiveden před sebe sama, jedině tváří tvář této budoucnosti můžeme najít naplnění svého života - oproštěni od závislosti na ostatních lidech
• 3. svoboda - autentický život je svobodný, nikoli svévolný 

Myron Kruger prispel k metodologii stavby interaktivních systému z pozice konstruktéra a programátora video interface. Video Place, na kterém pracoval kontinuálne od 60. let, je komplexní výzkumný projekt, prekracující hranice funkcionálního nástroje. Ken Feingold (1952) prešel v osmdesátých letech od videoartu, filmu a fotografie k digitálne operujícím interaktivním systémum a automatum (The Suprising Spiral, 1991,„Where I can see my House, from here so we are, 1993-94) a vytvoril nekolik verzí loutky-robota - automatu, (OU a JCJ Junkman, 1996, virtuální instalace Séance Box Nr.1 a Cyberrobot , Head, (1999 až 2000), jehož „mentální" reaktivita a vybavení se neustále zdokonalují. Instalace Jeffrey Shawa (1944), které vyšly z jeho zkušeností s filmovou a dia projekcí - happeningu v 60.letech, jsou patrne nejznámejším príkladem použití digitálních technologií v umení. Nekolik verzí 3D projekce projektu Legible City (1989-1991) transformující software vyvinuté puvodne pro pocítacové hry umožnuje projíždku na kole virtuální mestskou krajinou. V 90. letech Shaw konstruoval další interaktivní environmenty využívající 3D software CAVE, (programovaný na MIT na platforme UNIXU skupinou vedenou Danem Sandinem). Virtuální simulace Virtual Museum, starovekého mesta Catal Huyuk a Golden Kalf (1999) promítané ve specifickém sférickém interaktivním prostoru EVE , byl realizován v Institutu pro umení a technologii (ZKM) v Karlsruhe.

hovoríme o raste vplyvu virtuálnej, predovšetkým mediálnej
reality, ktorá môže znamenať „umŕtvovanie“ komunikačných procesov – umŕtvovaním autentickej
komunikácie, resp. vnášaním kompetitívneho (v zmysle neproduktívne konfliktného)
napätia do komunikácie tým, že pôvodný aktér je vlečený jej rýchlosťou. Je vcelku
evidentné, že za takýchto okolností by mohol nastať stav, keď príliš mnoho komunikačnej
rýchlosti generuje príliš mnoho „svetla“ (informácií). Stráca sa aura platónskeho „svetla pravého
poznania“ a rýchlosť nakoniec oslepuje – výpovedné obsahy úplne miznú. Paradoxne sa tak
deje prostredníctvom oslavovanej a vysoko cenenej mediálnej všadeprítomnosti.


"“Zesměšňuji technologii.”
Nam June Paik

interaktivními instalacemi se zabývá i performerka Laurie Anderson (Talking Pillow, 1977, robotický mluvící papoušek z roku 1996, projekt Moby Dick, 2000), a dále napríklad Simon Penny, Jim Cambell, Peter Weibel, Paul Sermon, Simon Biggs, Heri Dono, Krysztof Wodiczko, Christa Sommerer a Laurent Mingnonneau, specializující se na generování syntetických reaktivních bytostí, vykazujících formy „osobního" chování a schopnosti ucení a ukládání dat do pameti, nebo aktivity intermediální „výzkumné" skupiny Knowbotic Research.

Kybernetické umenie opätovne nastoľuje otázku hraníc umeleckého diela, jeho o n t o l o g i c k é h o statusu a zároveň v nie menšej miere aj chápanie autorstva umeleckého diela. Veď aký zmysel má zotrvávať na tradičnom chápaní autorstva v podmienkach umeleckého diela. Jeho konkrétna aktualizácia tu a teraz je výsledkom interaktivity kolektívneho recipienta, výsledkom vzájomnej prepojenosti recipientov na sieti, keď je výsledkom zjavenia sa digitálnych znakov, ktoré zároveň smerujú k úpadku, ale nikdy nie k zániku.

Lyotard, 1979: grand narratives sú príbehy, ktoré si kultúra rozpráva o svojích praktikách a vierach. ideológia vysvet¾ujúca ideológiu. americká demokracia ako najosvietenejšia forma vlády, vedúca k univerzálnemu š astiu èloveka.
a ïalej: „každý pokus vytvori ‘poriadok’ vždy vyžaduje vytvorenie rovnakého množstva ‘neporiadku’.“ uprednostòuje mini-narratives – príbehy, rozprávajúce o malých praktikách, lokálnych udalostiach, nie large-scale globálnych konceptoch. sú vždy situaèného, doèasného charakteru, bez nároku na univerzálnos , pravdu, zmysel, èi stabilitu.
Lyotard: noise je poznanie, nedigitalizovate¾né do kategórií. mimo našich systémov zberu, organizácie a uchovávania dát.

2. nekultúra 
de Saussure, 1910: označovateľ je slovo, označované je význam. za slovom je význam. lingvistická dualita: slovo - význam. filozofická dualita: reprezentácia - realita. kópia je kópia originálu. originál je začiatok.
Baudrillard, 1981: význam skončil, ostal len označovateľ. slovo - slovo - slovo. kópia je kópia kópie. originál skončil, relevantné sú len kópie. reálna je reprezentácia. začiatok. 

• Je estetika súčasťou filozofie tak, ako je ňou ontológia či epistemológia?
• Je estetika disciplínou, ktorá iba využíva filozofické metódy, ale pohybuje sa v blízkosti filozofie?
• Je estetika deskriptívnou, analytickou a empirickou vedou bez priameho vzťahu k filozofii?

Občas táto otázka získava radikálnu, avšak nepresnú podobu:
• Je estetika filozofiou alebo vedou?

Netrúfame si dať jednoznačnú odpoveď na otázku, či je estetika súčasťou filozofie, či je disciplínou s filozofickým charakterom, alebo je samostatnou deskriptívnou/analytickou vedou. Je to príliš zložitý problém a estetika sa s ním doteraz nevyrovnala, napriek jej niekoľkotisícročnej existencii, napriek jej 250 ročnému sebauvedomeniu, aj napriek jej 150-ročnej metodologickej sebareflexii. 
 

 

Linky (v poradí odstavcov):

  http://www.attelier.sk/data/pdf/01_07.pdf
  http://sk.wikipedia.org/wiki/Dekon%C5%A1trukcia_(filozofia)
  http://www.attelier.sk/data/pdf/01_07.pdf
  tamtiež
  http://www.ojrech.cz/filosofie/Klee.pdf
  http://www.sccg.sk/~ferko/PM3DOL.doc
  http://maka.webzdarma.cz/statnice/e_e17
  http://www.attelier.sk/data/pdf/01_07.pdf
  http://maka.webzdarma.cz/statnice/e_e17
  http://www.fcca.cz/old_website/newsite/historyem/text.html
  http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Bocak1/pdf_doc/stekauerova.pdf
  http://www.divus.cz/umelec/cz/pages/umelec.php?id=1169&roc=2003&cis=1
  tamtiež
  http://www.attelier.sk/data/pdf/01_07.pdf
  http://34.sk/text.php?text=3-99
  tamtiež
  http://www.erichmistrik.sk/texty/est02.doc
  tamtiež


Autor čestne prehlasuje, že v texte nepoužil jedinú čiarku, ktorá by predstavovala jeho akýkoľvek subjektívny intelektuálny výstup reprezentujúci jeho nadľudský výkon. Zároveň sa zo strany čitateľa nebráni kontinuálnemu označovaniu - mŕtvy autor.