ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

BistRovásSK

 

FecsoDuncsak

 

Sloboda

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Kamil Kubík - Omámený tmou

redaktor: Dalimír Stano 2009-07-16

 


prasklina

stál medzi prasklinami
a obdivoval ako mäkko sa môže
prehĺbiť samota do prázdnych rúk

v očiach mal zamyslenie
presne v tých častiach kde minule
stál opretý o zábradlie a nevnímal
ako mu všetci pokrývajú
jeho život hrudami

ako prasklina sa pokúšal
vidieť cez nové dvere

kľučky sa od strachu zvliekali
z dotýkania

 

 

 

blízko smrti

prerážal
zbytky samoty
ako sa blížil
ku koľajisku

otvorené okno
padalo na lem

 

 

 

keď som prišiel

boli tam iba slová
všade sa váľali
a plno mejkapu
mastilo prsty
ja že som vošiel
do tvojho vnútra
ktoré som predpokladal
že je

 

 

 

posedlí choutkami nocí, jenž ucpávají pohled

šediny si nacházejí
místo v hustém šeru
zběsile strhávají závěs
a odkrývají zářezy
jež ostatek času
z prasklého čajníku vyhazuje
do slabin nahého masa

- kousek místa
na další rozlévaní
v zatuchlém obraze

 

 

 

momentka z prechádzky

dlane toho sediaceho autistu
sú ako sklenené ruže

oddeľujú sa
samostatne na tŕňoch
padajú ku členkom k holeni
k tomu istému autistovi
a k jeho okamihu
ktorý žije len
z pohladenia

 

 

 

lesná melanchólia

havrany s novou inscenáciou
v parku s tak veľkým počtom obesencov
ja v kruhu
omámený tmou
nevnímam nesúhlasím
aby svetlušky vyhasli sovy domudrovali

tento les sa nevyrúbe
choré opadne a nové zasadím
len čo prídem domov
 

 

 

ilustrácia: Francis Bacon - Self-Portrait, 1971