ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

Lili - Na vážkach

redaktor: Dalimír Stano 2009-07-16

 


 

Môžem ako... ?

Môžem ako motýľ voľne lietať?
Môžem ako víla v lese žiť?
Stratila sa v nedohľadne méta.
Pretrhnutá - z tvojej vôle niť.

Ranná rosa sníme z bláznov remeň
vyplačú sa nočné hriechy z nás.
Rozdelení... až kým neumrieme
dopíjame bytia mútny kvas.

Dosť už bolo klamstiev zo slabosti
zahraj ako flauta zázračná,
za lásku sa predsa nenazlostíš,
len sa v hneve skrývaš za mračná.

Nemo šepkám váham, že je tuším
jedna strana z druhej opitá.
Dovolíš mi ponechať ťa v duši?
Dovolíš – ak iné nepýtam?

 

 


do cieľa

vnímam kvíliace kolesá hada
tok nemých rozhovorov v kupé

vidím stromy ktoré nás míňajú
chlapca oproti v inom svete

v diaľke modré kopce - cudzie prsia
kovový chlad ženy bez mena

sním skutočnosť drsného priestoru
tučná pani – som z nej znudená

pritúlim sa k neverným myšlienkam
konečne sme došli...

 

 


božská

démoni v studni takmer na dne
zrkadlia temné obrazy
lákajú ma nech do nich padnem

sľubujú dary ľahkosť bytia
aj bolesť zmizne ak ma chytia

svetlo sa stráca tma ho kradne
duša sa zmieta v sieti zradnej

z posledných síl sa rozfúkam
Tvoja je lepšia ponuka

 


 

vážka

zronená vážka v rannom lete
poprosí vánok zúfalá
snáď mi to pane odopriete
dostať sa znova medzi kvety...
prekáža vám keď s vami letím?

márne však v pomoc dúfala...
krídla jej smútkom oťaželi
zmareným slovám dážď už velí
 

 

 

na rozlúčku

stratil si sa v trepote krídel
hladný a smädný zostávaš sám
dnes na dno večnosti si videl
z vďačnosti že sme spolu žili
učarujem ti tancom víly
a posledný krát ti zaspievam