ROVART - Portál pre súčasné umenie
husken

Otvárací cas

 

Róth Maximilián

 

Sándy

 

Otváracie hodiny

 

vyznamenanie

 

Plaketa predsedu KSK

 

ISSN 1337-7167

< STALO SA < DOSLOVA < POD OBRAZ < ATĎ.

 

< Večerná škola

 

< ROVÁS < ROVART < LÖFFLEROVA AKADÉMIA < eNRA

 

Szabó Ottó

 

M. Tatraj - Nová farba človeka

redaktor: Dalimír Stano 2009-07-29

 

 

farba

chlapík s pastelkami
s tmavou brašňou na pleci
chodí a premýšľa o veci

zbiera tváre predsiene ľudských duší
každý večer sa modlí a prosí
boha o nové farby
aké ľudské oko nepozná

zblízka ani zďaleka
márne
nová farba si žiada nového človeka

 

 

 

zhasnuté

v tme vyhasol aj posledný závan
bľačiaceho plameňa
ostal iba dym

vystupuje z úst
v okamihu von oknom
vyrastie z neho pekný mrak

na miestach ktoré máme radi
vyprahnuté lúky z knižiek
unavení tuláci na námestí
dočkali sa vykúpenia

pripíjajú na úžitok fľašiam
tvrdým alkoholom
z môjho dažďa mrak rozdáva slzy
z môjho mraku dážď rozlieva tmu

na kopci premýšľam o čerstvom vánku
vo vzduchu je rozptýlená vôňa čohosi
sadíš ružový krík v záhrade ktorú nepoznám
máš letné šaty s motýľom

pošlem ti malý mrak
na skúšku
možno ho budeš potrebovať

večer sedíš za stolom a
skúšaš pochopiť aký bol dnes deň
vezmeš papier a napíšeš mi list 

 

 

 

noc

bola noc
bola tma

bol deň
a zase tá

zastretá

tá istá
noc  neistá

 

 

 

more

keď ležíš v tieni zrelých pomarančov
vchádzam tam

prvá myšlienka o veľký kus
predbieha všetky ostatné

je šialene pestrá a má v sebe všetko
to o čo sa snažím aj to o čom snívam

počujem ťa
vzduch je obsiahnutý bielymi kvetmi

lastúry a ulity som upravil
do ladných tvarov náušníc

škoda
že žiadne nenosíš